Meteorológ: Klimatická kríza a viac tornád? Veda to zatiaľ nedokáže potvrdiť

Klimatická kríza už prináša viac extrémov, napríklad intenzívnejšie sucho. Ale naozaj so sebou prinesie aj viac nebezpečných tornád? Doterajšie vedecké poznatky to podľa meteorológa Miroslava Šingera nedokážu potvrdiť. „Vedel by som dať argumenty za aj proti, ale to by boli len moje špekulácie. Zatiaľ nevieme rozlúštiť, ako sa klimatická kríza prejaví na intenzite a početnosti výskytu tornád.“

, 06.07.2021 08:30
Hodonín, nešťastie, tornádo, spúšť Foto: ,
Tornádo na južnej Morave poškodilo asi 1200 domov.
5

Boli ste sa osobne pozrieť na južnej Morave?

Priamo sa zúčastňujem analýzy tohto prípadu spolu s kolegami z Českého hydrometeorolo­gického ústavu a ďalšími kolegami z európskych organizácií. V jeden deň som sa zúčastnil aj terénneho prieskumu škôd a boli sme v obciach Lužice, Mikulčice. Zdá sa, že práve tu boli škody najväčšie. V Hodoníne boli škody takisto výrazné, hoci tam už bola intenzita tornáda nižšia.

Aký je rozsah škôd?

Obrovský. Nedá sa to prejsť za jeden deň. To nie je ako slovenské tornáda, ktorých stopu sme zdokumentovali v priebehu desiatok minút, nanajvýš dvoch-troch hodín. Toto bude na niekoľko dní. Aj tak sa sústreďujeme iba na najväčšie škody, ktoré vypovedajú o tom, že išlo o veľmi silné tornádo.

VIDEO: Zábery z tornáda, ktoré sa prehnalo cez moravské Lužice.

Českí meteorológovia stanovili jeho silu nakoniec na F4, čiže druhé najsilnejšie podľa Fujitovej stupnice. Silnejšie je už len F5. Už sa niečo podobné v tomto regióne vyskytlo?

Podobné tornáda sa v tejto oblasti vyskytujú veľmi zriedkavo. Nemôžeme povedať, že by sme nepoznali podobné prípady aj zo strednej Európy, no frekvencia je naozaj nízka. Jedno takéto tornádo sa objaví raz za niekoľko generácií. Ľudia nemajú šancu to vnímať.

Zažila stredná Európa už predtým tornádo F4?

Zhruba pred 100 rokmi spôsobilo tornádo obrovskú devastáciu vo viedenskom Novom Meste, neďaleko hraníc so Slovenskom. Takže nejde o jav, ktorý by sa tu predtým vôbec nevyskytoval.

Meteorológovia zaradili tornádo pri Hodoníne do... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Hodonín, kalamita, nešťastie, tornádo, spúšť Meteorológovia zaradili tornádo pri Hodoníne do kategórie F4, vietor môže vtedy dosahovať rýchlosť 330 až 420 kilometrov za hodinu.

Čo rozhodlo, že tornádo neudrelo na druhom brehu rieky Moravy, na Záhorí?

Na toto nemám odpoveď. Búrok vzniklo niekoľko. Aj na Bratislavu sa jedna rútila, rozpadla sa, no aj tak vyvolala senzáciu vďaka zvláštnym oblakom. Aj ďalšie búrky sa rozpadali. Ale inak to bolo s tými, ktoré vznikali v severnej časti Dolného Rakúska. Supercely majú tendenciu odkláňať sa vpravo. Oproti iným búrkam majú totiž špeciálnu dynamiku, ktorá im to umožňuje. Tieto búrky pomaly postupovali na územie Slovenska, ale potom akoby ten postup bol oslabený. Búrka prešla nakoniec územím Česka, cez moravskú stranu. Ale prečo nie cez slovenskú stranu… na takúto úroveň nevieme ísť.

Prečo?

Vieme predpovedať, že sa budú vytvárať búrky. Vieme predpovedať, že to môžu byť supercelárne búrky. No tieto podmienky sa vyskytujú na veľkej ploche. Takže my vieme povedať, že sa objavia vo východnej polovici Moravy alebo na východnom Slovensku. Ale ísť na presnejšiu, menšiu škálu, to sa pri búrkach nedá. Všetky meteorologické inštitúty vydali na ten deň výstrahu druhého stupňa. Slovensko, Česko, Rakúsko aj Poľsko. Svedčí to o tom, že podmienky sa dali odhadnúť, že to bude niekde v pohraničnej oblasti Rakúska, Slovenska, Česka až k hraniciam južného Poľska.

Bolo toto tornádo výnimočné v rámci Európy?

Takéto silné tornáda sa nevyskytujú bežne ani v USA. Aj tam sa objavujú zriedkavo. V tomto prípade nešlo len o to, že to bolo silné tornádo. Zasiahlo husto obývanú oblasť. Jeho trajektória viedla z jednej obce do druhej, čo sa v USA až tak často nestáva. Alej tornád, ako sa nazýva oblasť, kde sú tornáda najčastejšie, nie je až tak husto obývaná. Aj preto v Amerike väčšinou pomenujú tornádo podľa mestečka, ktoré zasiahlo najviac.

VIDEO: Katastrofálne poničená moravská obec Hrušky po tornáde.

Za posledné štyri roky sme mali na Slovensku tri tornáda. Akú mali silu?

Mali sme tornádo v Lekárovciach, v Gemerskej Vsi. O tých som písal aj odborný článok. Posledné tornádo sme zaznamenali tento rok v apríli v Ploskom. Ešte sa objavila vodná smršť na Zemplínskej Šírave, ale v tomto prípade nešlo o klasické tornádo. Smršť vznikla nad vodou, víry sú vtedy slabšie. Takže áno, boli tri, ak nebudeme vodnú smršť počítať. Všetky sme vyhodnotili na F1. V rámci tohto stupňa sa však rýchlosť vetra pohybuje od 120 do 180 kilometrov za hodinu. Najsilnejšie z nich bolo tornádo v Lekárovciach, to sa pohybovalo na hornej hranici stupňa F1. Tornádo v Ploskom sa blíži skôr k dolnej hranici.

Ako sa stanovujú stupne Fujitovej stupnice?

Merať sa to nedá, tornádo by prístroje zničilo. Jedine tornádo so silou F1 by možno niektoré zariadenia prežili. Postupuje sa podľa škôd na budovách, porastoch. Hodnotí sa, či mali domy poškodené nielen strechy, ale aj steny.

obec Mikulčice po tornáde Čítajte viac V Česku začali búrať domy určené po tornáde na demoláciu

Môže na tornáda vplývať aj členitosť krajiny? Sú niektoré regióny Slovenska náchylnejšie na vznik tornád?

Môžu byť. Ale aj nemusia. V moravskom prípade sa zdá, že to tak nemuselo byť, ale analýze sa ešte budeme venovať. Zaoberal som sa tým v rámci dizertačnej práce, skúmal som, prečo sa na východnom Slovensku vyskytuje viac superciel ako na západnom. A skutočne za tým môže byť geografia regiónu, usporiadanie pohorí, čo spomaľuje postup atmosférických frontov, vyvoláva vznik plytkých tlakových níží. Pridávajú sa ďalšie lokálne efekty, dochádza k interakcii prúdenia s pohoriami. To všetko spôsobuje, že podmienky pre vývoj superciel sú na východnom Slovensku zlepšené, na západnom zhoršené. Na západnom Slovensku prevažujú skôr chaotické búrky, ktoré majú nižší stupeň organizácie, nevyvinú sa až do supercely, prípadne sa vyskytujú búrkové systémy. A práve supercely dokážu produkovať tornáda so silou F3 a viac. Takto nepriamo vieme povedať, že silnejších tornád môže byť na východnom Slovensku zrejme viac. Ale tých silnejších je naozaj málo. Museli by sme mať dáta z niekoľkých storočí, aby sme vedeli preukázať rozdiel.

Čo odlišuje supercelu od bežnej búrky?

Intenzita výstupného prúdu, to je kľúčový faktor. Supercela má rotujúci výstupný prúd. Táto rotácia spôsobuje, že výstupný prúd je silnejší, s čím sa spája aj väčšia pravdepodobnosť nebezpečných javov. Napríklad veľké krúpy. Keď je výstupný prúd slabý, krúpy z oblakov rýchlo vypadávajú. No supercely môžu mať výstupný prúd s rýchlosťou 150 aj 200 kilometrov za hodinu. Takýto prúd dokáže udržať krúpy väčšie ako päť centimetrov. Na južnej Morave padali krúpy veľké päť až sedem centimetrov. Práve toto zaniklo v tieni tornáda, aj krúpy predstavujú veľmi nebezpečný jav a aj preto supercely sledujeme. Lokálne môžu supercely spôsobiť aj prívalový dážď, dokážu generovať viac zrážok. Všetky tie nebezpečné búrkové javy sú pri supercelách omnoho pravdepodobnejšie ako pri iných búrkach.

Tornádo
		na Morave, Hrušky.
Tornádo na
		Morave, Hrušky.
+7Tornádo na Morave,
		Hrušky.

Môže klimatická kríza priniesť na Slovensko viac tornád?

Tak to si musíme najskôr vysvetliť, čo sa musí stať, aby supercela vyprodukovala tornádo. Ale poďme úplne od začiatku. Aké sú najvhodnejšie podmienky pre vývoj kopovitej oblačnosti a búrok? Sú dva základné faktory – vlhkosť v spodnej vrstve a dostatočne výrazný pokles teploty s rastúcou výškou. Obe tieto podmienky sa dajú sledovať aj prostredníctvom klimatických modelov. Ak vychádzame zo scenárov rastu teploty ku koncu storočia, vieme povedať, že oba faktory sa zintenzívnia. Vlhkosť v spodnej atmosfére by sa mala zvýšiť, rovnako aj teplotný kontrast vo vyšších hladinách môže byť vplyvom otepľovania vyšší. Oba tieto faktory budú teda podporovať zvýšenú intenzitu búrok. Rozdiely nebudú až také výrazné, ale signál tam je. Netreba si predstavovať, že keď dnes máme päť intenzívnych búrok, tak v budúcnosti ich bude 20.

Lužice tornádo Čítajte viac Tornádo na Morave bolo druhé najničivejšie, škody presiahnu 15 miliárd korún

Prečo nebudú rozdiely až také výrazné?

Pretože pri búrkach sa musí stretnúť viacero podmienok. Vĺn horúčav môže byť naozaj viac, aj suchá môžu byť intenzívnejšie. To všetko priamo vyplýva z toho, že bude teplejšie. Ale pri búrkach sú ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, celý teplotný profil, vlhkosť. Z tohto dôvodu je ten signál o niečo slabší ako napríklad pri horúčavách.

Aké ďalšie podmienky musia nastať, aby vznikla nebezpečná supercela?

Tam je dôležitý ešte vertikálny strih vetra, kľúčové je, aby narastala rýchlosť vetra s rastúcou výškou. Ak porovnávame prúdenie v spodnej a hornej vrstve a rozdiel je výrazný, viac ako 70 kilometrov za hodinu, tak to charakterizujeme ako prostredie vhodné pre vývoj superciel.

A čo naznačujú klimatické modely o tejto podmienke?

Že aj vertikálny strih vetra môže v našej oblasti trochu zosilnieť.

VIDEO: Apokalpsa – zasahujú juhomoravskí hasiči. (25. 6. 2021)

A čo sa musí stať, aby supercela vyprodukovala tornádo?

Pre vznik tornád je nutné, aby najskôr boli vhodné podmienky pre vznik búrok a superciel. Ale okrem toho potrebujú ešte ďalšie podmienky, aby mohli vzniknúť. Napríklad, že strih vetra musí byť aj v spodnej vrstve niekoľko stoviek metrov až kilometer. Tento strih vetra musí mať určitú charakteristiku. Takisto vietor v spodnom kilometri musí mať špecifický profil. Až toto podporuje vývoj tornád v supercelách. Práve tieto podmienky je veľmi náročné simulovať klimatickými modelmi. Zatiaľ majú príliš nízke rozlíšenie, aby dokázali pokryť tieto efekty. Na základe súčasných klimatických modelov vieme povedať, že intenzita zrážok pri búrkach bude narastať. Ale pri tornádach to nevieme.

Celkové škody na južnej Morave dosahujú takmer... Foto: Andrej Barát, Pravda
Hodonín, nešťastie, tornádo, spúšť Celkové škody na južnej Morave dosahujú takmer 600 miliónov eur.

Takže sa nedá povedať, či klimatická kríza prinesie na Slovensko viac tornád?

V súčasnosti neexistuje nijaký výskum, ktorý by toto potvrdzoval. A názory vám nechcem hovoriť. Zatiaľ sa nemám o čo vedecky oprieť. V USA majú pomerne dobrú databázu tornád, záznamy sa dajú dohľadať. Za posledné desaťročia sa oteplilo, no frekvencia tých najsilnejších tornád nevykazuje nejakú významnú zmenu. Existuje naozaj toľko podmienok, aby vzniklo tak silné tornádo. A aj keď sú všetky podmienky splnené, stále nemusí vzniknúť. Stále je tam určitá miera náhodnosti. Ešte je pred nami veľa výskumu tornád, aby sme im lepšie porozumeli. Aby sme pochopili, prečo niekedy vznikajú a niekedy nie a boli schopní tieto faktory aj predpovedať.

Lenže slovenskí vedci, ktorí pripravovali podklady pre vládu, naznačujú, že s tornádami bude treba v budúcnosti počítať. Citujem Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky klímy, z roku 2017, strana 33, je dostupná on-line. „Veľmi silných búrok bude pravdepodobne až o 50 percent viac. Ďalej sa predpokladá, že na Slovensku sa budú pri mimoriadne silných búrkach objavovať tornáda.“ Rovnako aj v aktualizovanej správe sa píše na strane 18, že „vzhľadom na zosilnenie búrok v teplej časti roka sa očakáva častejší výskyt silného vetra, víchric a tornád v súvislosti s búrkami.“ Mýlia sa?

Neviem, na základe čoho to tvrdia. Ja som priamo robil niekoľko analýz, preštudoval som literatúru, nič také tam nie je. Zvýšená intenzita ostatných sprievodných búrkových javov sedí, tam je na čom stavať. Ale pri tornádach nie. Žiadne výskumy nenaznačujú, žeby silných tornád malo byť viac.

Tak sa opýtam inak. Môže klimatická kríza prispieť k takým javom, ktoré môžu povzbudiť vznik tornád? Už ste napríklad povedali, že s rastúcou teplotou bude stúpať aj vlhkosť v atmosfére. Môže to prispieť k vzniku silnejších búrok?

Áno. Ale opäť, keďže pri tornádach existuje aj určitá miera náhody, nemáme možnosť to odhadnúť. Na Morave a v okolí bolo možno až desať superciel, možno aj viac. Prečo len tá jedna vyprodukovala tornádo, hoci priaznivé podmienky mali všetky? Aj keď sú všetky podmienky splnené, aj tak je malá pravdepodobnosť, že sa tornádo objaví. Toto je asi odpoveď. Nemáme na základe čoho povedať, že tornád by malo byť v dôsledku klimatickej zmeny viac. Môže ich byť aj menej. To, že narastá intenzita iných javov, vôbec nemusí znamenať, že bude narastať aj intenzita tornád na Slovensku. Vedel by som dať argumenty za aj proti, ale to by boli len moje špekulácie. Zatiaľ nevieme rozlúštiť, ako sa klimatická kríza prejaví na intenzite a početnosti tornád v našej oblasti.

Czech Republic Weather Čítajte viac Budú na Slovensku tornádové mapy? Apokalypsu na Morave už riešia aj poisťovne

V USA vedia vydať výstrahu priemerne aspoň 13 minút pred tornádom. Už v 80. rokoch 20. storočia to bolo päť minút, ale aspoň niečo. Ako to dokážu?

V USA pôsobí v teréne niekoľko tímov, niektoré sú expertné, niektoré poloamatérske. Komunikujú s meteorológmi, ktorí sú oprávnení dávať výstrahy pre nebezpečné búrkové javy. Takáto výstraha sa týka niekoľkých štátov.

Mapy sú naozaj veľké, rizikové oblasti sú často veľké ako celá stredná Európa. Pomenujú mieru rizika, že tam môžu byť krúpy, supercely, tornáda a ešte vytypujú oblasť, kde je riziko najväčšie. Keď dôjde k vzniku superciel, tímy ich sledujú a keď spozorujú signály, že vzniká tornádo, posúvajú informáciu meteorológom a tí ďalej úradom. Potom odhadujú trajektóriu, intenzitu.

Majú dobre vypracovaný varovný systém. U nás sme sa o tornáde dozvedeli až po ňom. A náš systém varovania nie je nastavený tak, že ľudia by v priebehu pár sekúnd dostali výstrahu spolu s informáciou, čo majú robiť, pretože aj my sa o konkrétnom jave v určitej lokalite dozvieme až s časovým odstupom. Ide o také zriedkavé javy, že systém na ne nie je dostatočne nachystaný. Tornádo na Hodonínsku predstavovalo extrémnu udalosť, ktorá sa v našej oblasti nemusí objaviť ďalších 100 rokov. Samozrejme, niečo sme sa naučili. Aj ostatné meteorologické služby majú možnosť zamýšľať sa nad tým, ako zrýchliť a vylepšiť distribúciu informácie o nebezpečnom jave.

Alexander Ač Čítajte aj Médiá a prírodné katastrofy v časoch klimatickej krízy

Objavujú sa už úvahy o investíciách do varovného systému?

Vývoj ide neustále dopredu. Možno aj tento prípad urýchli zmeny. Ale hodnotím to z pohľadu vedca, nie politika. Asi je ešte príliš skoro sa nad tým zamýšľať. Emócia ešte stále neopadla. Stále je veľa ľudí z toho vystrašených, aj na Slovensku sa ľudia báli, čo bude. Keď emócie opadnú, potom sa možno budú kompetentní zaoberať tým, ako systém vylepšiť.

Pomáha v USA dopplerov radar?

Pomáha, v USA majú mobilné dopplerove radary, ktoré my nemáme. Využívajú pokročilejšiu techniku, možno je toho viac, ale nemám prehľad, ako presne postupujú.

Meteorológovia zaradili tornádo pri Hodoníne do... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc, Lubos Pilc
Hodonín, kalamita, nešťastie, tornádo, spúšť Meteorológovia zaradili tornádo pri Hodoníne do kategórie F4, vietor môže vtedy dosahovať rýchlosť 330 až 420 kilometrov za hodinu.

Kto okrem vás sa na Slovensku špecializuje na tornáda?

Na tornáda sa na Slovensku nešpecializuje nik. Aj v mojom prípade sa to iba nejako vyvinulo, že sa im venujem. Nemôžem povedať, že sa na ne špecializujem. Zameriavam sa na supercely a s nimi tornáda súvisia. Do roku 2018 sme na Slovensku nemali žiaden zdokumentovaný prípad tornáda, o ktorom by sme vedeli spoľahlivo povedať, že súvisel so supercelou. A dovtedy sa mi obe tieto témy, supercely a tornáda, neprekrývali. Až kým v roku 2018 nebolo v Lekárovciach tornádo, ktoré bolo jednoznačne spojené so supercelou. Vedeli sme to prepojiť s radarom a na základe toho povedať, že tornádo sa vyskytlo presne v takom mieste, kde sa v rámci supercely zvykne vyskytovať. Takže sa to dalo spoľahlivo určiť. Potom bolo ďalšie tornádo v Gemerskej Vsi a už sa to nejako vyprofilovalo. Aj tornádo na Hodonínsku jednoznačne súviselo so supercelou. V prípade tornáda v Ploskom to však až také jednoznačné nebolo.

Ešte sa vrátim k stopám, ktoré tornádo zanecháva. Prešiel som sa okolo obce Hrušky. Stromy neboli polámané v jednom smere, ale akoby do kruhu, je to charakteristic­ký znak?

Áno, stromy bývajú často rozhádzané, jeden cez druhý. Ak ide len o veternú smršť, tak sú stromy zvalené na jednu stranu v smere, akým postupovala búrka. Tornádo možno spoznať podľa lokálnych škôd. Niekde môžu byť domy zvalené, no o pár metrov stoja, aj stromy. Aj toto je jeden z výrazných signálov, že ide o tornádo. Silné tornáda rozhadzujú veľké predmety, dopravné prostriedky. Toto vietor pri búrke nedokáže.

Boli ste naživo pri nejakom tornáde?

Nie.

A láka vás to ako výskumníka?

Určite. Niektorí kolegovia z brandže boli na podobných výletoch v USA. Ale stalo sa im, že za celé týždne, čo tam strávili, sa žiadne tornádo neobjavilo. Takže ani v USA nie sú tornáda bežný jav. A takéto silné už vôbec nie. Ide o výnimočné javy, o takmer každom z tornád F4 alebo F5 existuje samostatná vedecká publikácia.

Foto: ARCHÍV MIROSLAVA ŠINGERA
Miroslav Šinger (1989), meteorológ
  • Meteorológiu a klimatológiu vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave.
  • Od roku 2013 pôsobí v Slovenskom hydrometeorolo­gickom ústave ako meteorológ – analytik.
  • Venuje sa výskumu superciel, búrok, ktoré bývajú sprevádzané divokým počasím, veľkými krúpami, prívalovými zrážkami a prípadne aj tornádami.
  • Je súčasťou tímu vedcov, ktorí robia terénny prieskum škôd po tornáde F4, ktoré sa prehnalo južnou Moravou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #tornáda #klimatická kríza