Čo je cieľom výstavy, ktorú ste spolukurátorovali s nemeckou módnou dizajnérkou Verenou Michels?
Idea prezentovať biomateriály v praxi vznikla z toho, že s nimi pracujeme už niekoľko rokov. V rámci ich prípravy a aplikácie do praxe sme sa rozprávali o úskaliach, výzvach a o tom, čo treba zmeniť. Chceli sme poprepájať ľudí, ktorí prispievajú k využitiu týchto materiálov v praxi.
Problémom totiž je, že spolu nekomunikujú alebo im chýbajú platformy, ktoré by prepájali napríklad dizajnérov a ľudí, ktorí pracujú s waste managmentom (manažment odpadu). Naším cieľom bolo zozbierať projekty, ktoré zvládli prejsť z laboratórneho štádia k prototypom a majú potenciál stať sa produktmi, ktoré budeme používať.
Za tie roky sme mali viacero dizajnérskych projektov, ktoré sa snažili pracovať s biomateriálmi. Mnoho z nich však zostane na úrovni, že sa z nich vyrobí zopár prototypov a či už pre financovanie, nedostatok zdrojov (surovín na výrobu) alebo zlé technické výsledky ich nevedia dotiahnuť do štádia používania v praxi.
Akými projektami sa teda zaoberáte?
Takými, kde z biomateriálov vzniknú produkty s pridanou hodnotou. Venujeme sa tým, ktoré sa snažia pracovať s módnym priemyslom a produktovým dizajnom. Tu v Galérii Zichy predstavujeme dizajnérov a dizajnérske projekty, ktoré ukazujú, do čoho sa to dá aplikovať, a zároveň sa dajú aj kúpiť.
Ľudia sa ich môžu aj dotknúť – nielen počuť, z čoho je to vyrobené, ale mať aj emóciu z toho, akú majú teplotu, štruktúru a podobne, pretože na to si po čase ako konzumenti budeme musieť zvyknúť.
Čo sa teda dá vidieť na vašej výstave?
Máme tu napríklad projekt Bananatex od švajčiarskej firmy Qwstion, ktorá už predtým pracovala na výrobe batohov a rôznych doplnkov v Zürichu. Keďže neexistoval dostatočne ekologický materiál, ktorému by mohli veriť, rozhodli sa, že si taký vytvoria sami.
V Thajsku preto začali spolupracovať s jednou plantážou a vytvorili materiál, ktorý sa volá Bananatex. Je vyrobený z banánových vlákien a je úplne rozložiteľný. Qwstion tak dosiahla industriálnu kvalitu, čo je vidno na taškách aj na ruksakoch, ktoré už využívajú v praxi.
Začali s nimi dokonca spolupracovať aj medzinárodné módne firmy. Potom tu máme projekt Peelsphere, ktorý pracuje s odpadom zo šupiek z rôzneho ovocia a vytvára z toho materiál, ktorým sa dá nahradiť syntetické materiály v módnom priemysle.
Majú veľmi peknú transparentnú vizualitu, čo v módnom priemysle ekovecí naozaj chýba. Je dôležité, aby boli materiály príťažlivé a zároveň spĺňali technické parametre.
Máte takých viac?
Spolukurátorka Verena Michels vystavuje špeciálne pršiplášte z kukuričného škrobu, ktoré sú zároveň aj kompostovateľné. Snažila sa zistiť, ako by už nejaké materiály, ktoré tu sú a používajú sa v poľnohospodárstve, vedela transformovať do módneho priemyslu.
Keďže bioplastové fólie sa v súčasnosti používajú na ochranu rastlín, položila si otázku, či ten materiál dokáže chrániť aj ľudí. Približne po ročnom skúmaní a rešeršovaní našla firmu, ktorá bola ochotná tento materiál prispôsobiť. Predstavujeme aj jeden experimentálnejší projekt, v ktorom sme sa my z crafting plastics! studio začali venovať využitiu odpadovej vlny zo Slovenska do biokompozitov s bioplastmi.
Pustili sme sa líniou flexibilných materiálov, ktoré sa dajú využiť ako tašky či iné menšie doplnky. Viacerí ľudia si vedia predstaviť nahradiť tým použitie kože v rôznych doplnkoch. Tento projekt vznikol v spolupráci s Líviou Rášovou, ktorá sa snaží nájsť využitie odpadovej vlny zo Slovenska.
Vraj je na výstave aj iný projekt, ktorý by dokázal nahradiť živočíšnu výrobu.
Zuzana Gombošová, slovenská dizajnérka, ktorá pôsobí v Indii, má v Malai startup a vytvára nový materiál, ktorý má pocitovo a vizuálne nahradiť kožu. Je vyrobený z bakteriálnej celulózy, ktorá vyrástla na odpadovej kokosovej vode. Do tohto materiálu pridáva rôzne vlákna, čím ho spevňuje. Preto je desiatky či stovky ráz použiteľný, najmä v módnom sektore, a zároveň je aj kompostovateľný.
Foto: crafting plastics! studio
Sophia Guggenberger a Eugenia Morpurgo sa zase sústredili na to, ako nadizajnovať pole, na ktorom by mohli vyrásť rastliny, ktoré sa pri raste podporujú. Z nich by následne bolo možné vyrobiť topánku, ktorá po používaní bude môcť skončiť v komposte.
Topánku?
Problém v obuvníckom priemysle totiž je, že väčšinou sa do jednej topánky využíva až 50 rôznych materiálov, ktoré sa nedajú zrecyklovať. Dizajnérky teda chceli zistiť, ako sa dá vytvoriť topánka, ktorá bude spĺňať všetky parametre, a zároveň bude vychádzať z jedného miesta.
K projektu dotvorili rôzne materiály ako napríklad prírodný kaučuk či filamenty do 3D tlačiarne s bavlneným vláknom.
A čo vystavuje vaše štúdio crafting plastics!?
V rámci štúdia sa špecializujeme na dovyvíjanie rôznych riešení pre firmy alebo konkrétny priemysel (napr. pre okuliarový alebo pre gastro). Zároveň sme však chceli priniesť tieto materiály do bežných domácností, a preto či už sú to vázy, difúzery alebo stoličky, všetko je to vytvorené z biopolymérnych materiálov.
Foto: crafting plastics! studio
Tie sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov a zároveň sú aj rozložiteľné. Cieľom nášho štúdia je venovať sa viac produktom, ktoré nie sú na jedno či na dve použitia, ale na niekoľko rokov. Keď ten materiál nie je už potrebný, dá sa ešte minimálne raz zrecyklovať, až kým neskončí v komposte.
Vaše štúdio vystavilo v Slovenskej národnej galérii aj nezvyklý vianočný stromček. Čím bol výnimočný?
Ide o projekt BreaZea. Začali sme ho robiť v roku 2018 s nemeckým architektom Moritzom Maria Karlom. Chceli sme zistiť, ako ešte môžeme pomôcť akceptácii nových materiálov. Problémom pri bioplastoch je, že ich ťažko rozoznať od normálneho plastu. Prírodné materiály sa veľakrát posudzujú podľa vône. Z miestnosti, ktorá je plná dreva, máte úplne iný pocit ako z takej, ktorá je obložená plastovými kachličkami.
Foto: crafting plastics! studio
Vôňa robí veľa v emocionálnom prijatí materiálu. Chceli sme teda zistiť, či vieme bioplastu nejako navrátiť jeho vôňu. Zobrali sme si materiál, s ktorým najviac pracujeme, a analyzovali sme jeho vôňu. Skúmali sme jeho aromatívne látky, ktoré sme potom znovu reprodukovali a dali nimi materiálu novú identitu.
Výstupom projektu je 3D tlačená modulárna stena. Ide o niekoľkometrový abstrahovaný vianočný stromček. Stena je z modelov, ktoré majú vôňu a viete si ich rôzne aplikovať v rámci priestoru, predeliť si nimi stenu a podobne. Je to už aj predajný produkt.
Vydrží táto vôňa dlho?
Nevydrží večne. Záleží aj na tom, ako často vetráte. To, koľko bude vôňa trvať, je ešte predmetom ďalšieho výskumu. K projektu však budú pripravené fľaštičky, pomocou ktorých si budete môcť vôňu znovu urobiť.
Foto: crafting plastics! studio
Z čoho vychádza názov Sorry, we are trying?
Je to spoločný pocit, ktorý sme s Verenou mali už v čase, keď sme sa stretli na univerzite v Berlíne pred šiestimi rokmi. Začali sme sa zaoberať bioplastami a stále sme mali pocit, že s tým ľudí obťažujeme. Tvrdili nám, že materiály na to ešte nie sú vhodné, neexistuje infraštruktúra, nie sú financie alebo jednoducho nie je možné transformovať priemysel na nové materiály.
O päť rokov neskôr, keď už sme mali svoje vlastné fungujúce štúdiá, sme si uvedomili, že tento pocit máme stále. Povedali sme si, že už sme naozaj blízko, a to aj napriek tomu, že prechod na cirkulárnu ekonomiku nenastane zo dňa na deň. Sú za tým roky výskumu, no my sa musíme podporovať a vzájomne komunikovať.
Myslíte si, že biomateriály dokážu v budúcnosti nahradiť plasty?
Určite by som nepovedala, že sa dajú nahradiť iba jedným typom bioplastu, pretože to nie je možné. Rôznymi však určite áno, ale v kombinácií s inými inovatívnymi materiálmi na báze iných zdrojov. Nepredpokladám, že sa všetko stopercentne nahradí, ale práve tam, kde je najväčší problém pri spotrebe jednorazových riadov, obalovín a pri fashion priemysle, sa to rôznorodosťou nových (aj bioplastových) riešení dá nahradiť.
Zaujímavým príkladom je využitie hubového mycélia, ktoré už viacero výskumno-dizajnérskych firiem začalo aplikovať do produktov. Na našej výstave sa dá vidieť napríklad MOGU, ktorí z mycélia vytvárajú akustické panely a podlahy.
Nebolo by to materiálne a cenovo náročnejšie?
Určite áno. Veľkú úlohu tam ale hrá to, ako je nastavená legislatíva a či tieto projekty podporuje. Treba vyriešiť, akým spôsobom by sa firmy mohli naštartovať a získať objemy týchto surovín. To sa určite nestane hneď. Konzument však dokáže vytvoriť tlak na spoločnosti, aby prešli na obnoviteľné zdroje.
Potom sú to väčšie firmy ako napríklad módne domy. Keď sa rozhodnú, že do toho idú investovať komplexne, sú schopné zmeniť systém, v ktorom fungujú. Ide o veľmi dlhý reťazec všetkých aktérov, ktorí materiály dodávajú. Treba to premyslieť systémovo.
Oplatí sa im to?
Na viacerých veľkých konglomerátoch módnych značiek vidno, že nová generácia vyslovene potrebuje túto pridanú hodnotu. Firmy sa preto musia zmeniť, aby mali v budúcnosti zisk. Stáva sa to základom pri ich rozhodovaní.
V módnom priemysle sú marže také obrovské, že sa s tým naozaj dá pracovať. Musia si to však dať ako prioritu. Množstvo firiem v súčasnosti tvrdí, že do určitého roku prejdú na časť obnoviteľných zdrojov, stále je to ale pomerne málo.
Myslíte si, že projekty, akým je napríklad aj táto výstava, majú dosah na bežného človeka, alebo sa o túto problematiku stále zaujíma len úzka skupina ľudí?
Je to stále taká bublina. Výstavu sme pripravovali tak, aby bola zaujímavá pre bežného človeka, ale aj pre odbornú verejnosť, ktorá sa s tým ešte nestretla, napríklad módni dizajnéri. Veľa z nich síce vie, že sa niečo takéto deje, ale nikdy biomateriály nedržali v rukách, nevedia, čo sa s tým dá šiť.
Foto: crafting plastics! studio
Ukazovať biomateriály na takýchto populárnych miestach v centre, kde sa k tomu možno aj nevedomky dostane bežná verejnosť, je dôležité. Potom ľudia odchádzajú s pocitom, že "aha, niečo sa deje, možno v budúcnosti to bude vyzerať inak“.
O týchto veciach sa debatuje už dlho. Prečo si myslíte, že stále nedochádza k zmenám?
Nedá sa to urobiť zo dňa na deň. Európska únia nebola pred ôsmimi rokmi, keď sme s bioplastmi začali pracovať, pripravená na ich príchod. Pre to, aby sa k novým materiálom prešlo, treba spraviť veľa rôznych analýz, aby to malo zmysel aj pre tých ľudí, ktorí pracujú s kompostom.
Treba sa porozprávať so všetkými ľuďmi, ktorí do toho spadajú. Dlho sme žili v nejakom systéme a prejsť na niečo nové bude trvať ešte niekoľko rokov. Mám však pocit, že už sa to deje, pretože sa stretávam s ľuďmi, ktorí to aktívne riešia.
Sú biomateriály obľúbené u umelcov?
Nepracuje sa s nimi lepšie ani jednoduchšie. Dôležitá však je ich vášeň objavovať niečo nové. Jedna vec je pracovať s biomateriálmi, ktoré už sú na trhu, a ďalšia je vytvárať samotné materiály. Je to výskumná činnosť, na ktorú ozaj musíte mať chuť a vidieť v tom zmysel. Hľadať nové pozitívne riešenia je to, čo ich na tom baví.
Poskytuje štát k takejto činnosti dostatočnú podporu?
Na výskum ako taký áno, aj keď nie v takej miere, ako v iných európskych štátoch. Čo sa týka prepájania dizajnu a výskumu, je podpora slabá. V Holandsku alebo v Nemecku sa dá pri takýchto transdisciplinárnych startupoch nájsť viacero zdrojov. Na Slovensku je ich pomerne málo. Bola by som veľmi rada, keby sa to v nejakom momente zmenilo.
crafting plastics! studio (cp!s)
Bratislavsko-berlínske dizajnové a materiálové štúdio Vlasty Kubušovej a Miroslava Krála. Štúdio vzniklo v roku 2016 a zameriava sa na dizajnérske a výskumné projekty prepájajúce technológiu, dizajn a umenie. Získalo viacero domácich aj medzinárodných ocenení, ako napríklad slovenskú Národnú cenu za dizajn, Cenu Tatra Banky za umenie – Mladý tvorca (2017), Best Product a Hlavnú cena Bratislava Design Week (2016) či Diploma Selection Designblok Prague (2016).