Poznanie, na ktoré by sme čakali 20 rokov, sme vďaka pandémii dosiahli za dva roky

Pandémia nielen berie, ale aj dáva. Vďaka pandémii mohla veda dosiahnuť razantný pokrok, konštatujú Michèle Vialletteová a Maxime Diot z francúzskeho Pasteurovho inštitútu v Lille. Pani Vialletteová je expertkou na mikrobiológiu, pán Diot je členom vedenia inštitútu.

, 13.04.2022 06:00
debata (22)
Michèle Vialletteová. Foto: Pravda, Andrej Barát
Michèle Vialletteová Michèle Vialletteová.

Ich nedávnu návštevu Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej akadémie vied a slovenského ministerstva zdravotníctva spoločne s ďalšími odborníkmi zorganizovala mimovládna organizácia Union Nations Federation sídliaca v Paríži, ktorá je akreditovaná pri Hospodárskom a sociálnom výbore Organizácie Spojených národov.

Ochorenie COVID-19 poukázalo na nepripravenosť sveta na pandémiu veľkých rozmerov. Keď sa na to pozeráte s odstupom času, bolo možné predsa len sa nejako tomu vyhnúť na začiatku? Mohli sa urobiť nejaké kroky, ktoré by tomu zabránili?

Vialletteová: Nesúhlasím celkom s tým, keď sa povie, že sme neboli pripravení na pandémiu. Posledná svetová pandémia bola v roku 1918, pred viac ako 100 rokmi. V roku 1918 to bola pandémia španielskej chrípky, ktorá zachvátila Európu, ale aj zvyšok sveta. A nesmieme zabúdať na to, že aj po roku 1970 sa vyskytli lokalizované pandémie, napríklad SARS, MERS, ebola.

Ale ako ste povedali, tieto pandémie boli lokalizované, obmedzené len v určitých krajinách alebo oblastiach sveta.

Vialletteová: V tých časoch ešte neexistoval parameter, ktorý je ale dnes úplnou samozrejmosťou. Ide o celosvetovú dopravu. Mikrób dnes dokáže vykonať cestu okolo sveta za 24 hodín.

Diot: Náš Pasteurov inštitút v Lille pracuje na koronavírusoch už niekoľko rokov. Intenzívne sa zaoberáme rôznymi koronavírusmi najmä počas uplynulých siedmich rokov. Takže máme naozaj široké vedomosti a poznatky o koronavírusoch. Vieme ich dobre identifikovať. Na čo sme však neboli nachystaní, to bola sila pandémie. Fakt, že sa šírila veľmi rýchlo. Na toto sme naozaj neboli pripravení. Ale každá pandémia nám pomáha zdokonaľovať sa.

V čom konkrétne sme sa mohli vďaka pandémii zlepšiť?

Diot: Napríklad aj v predvídaní. Vďaka každej pandémii získavame vedomosti. Sme vedci, ktorí sa pozerajú veľmi špecificky na každý aspekt vírusov a ich šírenie vo svete. A tieto poznatky, ktoré získavame z každej epidémie, sú mimoriadne dôležité. Faktom napríklad je, že vedci teraz pracujú v sieti. Každý vedec sa dnes delí o svoje vedomosti a zistenia s inými a tým sa veda ako taká stáva silnejšou. A ďalším faktom je, že sa to netýka len akademickej sféry. Pracujeme aj s partnermi z rôznych priemyselných odvetví a aj takáto spolupráca je veľmi dôležitá. Poznanie by nemalo mať žiadne hranice, čo obzlášť platí v prípade pandémie ochorenia COVID-19.

Aké sú potom tie kľúčové lekcie, ktoré sme sa naučili počas boja s celosvetovou pandémiou COVID-19?

Vialletteová: Každá pandémia nás niečo naučí, každá pandémia nám umožní dosiahnuť pozoruhodný technický pokrok, a to najmä s veľkou reaktivitou. V rámci pandémie sme vytvorili vedeckú sieť a začali sme spolupracovať s tímami, s ktorými sme predtým nespolupracovali. Naozaj sme si vytvorili novú spoluprácu. A vďaka tomu sme výrazne zdokonaľovali všetky naše kompetencie. Napríklad poznatky v oblasti mikrobiológie.

Diot: Môže to vyznieť zvláštne, čo teraz poviem – ale my v konečnom dôsledku získavame z tejto pandémie.

Maxime Diot. Foto: Pravda, Andrej Barát
Maxime Diot. Maxime Diot.

Ako to myslíte?

Diot: Keby nebolo pandémie, k mnohým poznatkom, ktoré sme v poslednom čase nadobudli, by sme sa prepracovali za oveľa dlhší čas. Všetky poznatky, ktoré sme získali za uplynulé dva roky, by sme získavali 20 rokov. Takže to vnímam ako veľmi dôležitý priestor pre vedcov, príležitosť posunúť vedu veľmi, veľmi rýchlo dopredu. Musíme brať do úvahy ešte jedno – vo vedeckej sfére pôsobí veľmi silná konkurencia. A počas pandémie sa táto konkurencia ukázala ešte významnejšou, a to z dvoch uhlov pohľadu. Po prvé, konkurencia funguje nielen medzi vedeckými inštitúciami, ku ktorým patrí napríklad aj náš Pasteurov inštitút v Lille, ale aj medzi samotnými vedcami, individuálne. Každý sa podieľal na úsilí so špecifickým zadaním. Byť prvým, kto odhalí, čo je dôležité, čo pomôže v boji proti pandémii ochorenia COVID-19. A druhým aspektom je už spomínaný fakt, že ako vedci dnes pracujeme v sieti. Spoločne využívame naše poznatky.

Sú to však dve protichodné tendencie. Konkurovanie si navzájom a vzájomné využívanie poznatkov, nespomaľuje to v konečnom dôsledku úsilie, o ktorom hovoríte?

Diot: Pre vedca je veľmi dôležité byť prvým, kto objaví vakcínu alebo liečbu. Ale všetci sme ľudia. Aj vedec je tiež človek. A tak všetci napokon spoločne využívajú poznatky, všetci bojujú proti jednému cieľu, ktorým je pandémia ochorenia COVID-19.

Mali by sme sa pripraviť na ďalšie hrozby epidémií nových chorôb? Bude toto riziko rásť?

Vialletteová: Už od staroveku sa ľudstvo stretávalo s rôznymi epidémiami, nie je to žiadna nová vec. Lenže epidémie sa nedajú predpovedať. Nemôžem vám povedať, aké budú ďalšie pandémie. No faktom zostáva, že celosvetové využívanie leteckej dopravy výrazne podporilo obeh, cestovanie a šírenie vírusu.

Pýtam sa na to preto, lebo existuje vedecký odhad o tom, že stále poznáme len jedno percento všetkých vírusov, ktoré sa skrývajú v divokej prírode, 99 percent vírusov vôbec nepoznáme. Mali by sme sa teda pripraviť na to, že budeme v budúcnosti častejšie čeliť podobným hrozbám, ako je pandémia COVID-19? Pretože COVID-19 pochádza z prírody, veľmi pravdepodobne preskočil na človeka z netopierov cez určitého medzihostiteľa. Človek stále zosilňuje svoj tlak na využívanie a dobývanie zvyškov prírodného prostredia. Zosilní to hrozbu pandémií?

Vialletteová: Väčšinu chorôb, ktoré sú zodpovedné za epidémie, môžeme označiť za zoonózy (choroby, ktoré sú prenášané zo zvierat na človeka, pozn. red.). Prenos mikroorganizmov zo zvierat na človeka je vec, ktorá je známa už desaťročia, je to niečo, čo sa bežne deje. Mikroorganizmy sú úplne všade. Ale nehovorím iba o vírusoch, ale aj o baktériách a iných mikroorganizmoch. Ale je pravda, že zvyšujúci sa tlak na životné prostredie má svoj význam. Môže to mať vplyv na rozvoj a šírenie mikroorganizmov.

Diot: Dodal by som, že žiaden vedec nemôže pracovať len vo svojej bubline. Musí fungovať spolupráca aj na horizontálnej úrovni, medzi rôznymi oblasťami výskumu. A tak vedci, ktorí pracujú so zvieratami, by si mali vymieňať informácie s tými, ktorí napríklad skúmajú infekcie u ľudí. A pri tomto je potrebné zdôrazniť, že sa nevymieňajú len vedomosti. Spoločne sa využíva aj prax, praktické poznatky.

Ako sa dnes vieme brániť proti pandémii? Aké nové technológie môžu pomôcť?

Vialletteová: Za posledné dva roky sme videli viacero opatrení, ktoré fungujú. Nosenie rúšok, dezinfekcia rúk, dodržiavanie odstupu a bezpečnej vzdialenosti. To sú prvé ochranné bariéry, ktoré fungujú ako ochrana pred vírusmi. Ale pandémia nám umožnila dospieť aj k pozoruhodnému technologickému pokroku. V Pasteurovom inštitúte v Lille sme testovali systémy, ktoré sú naozaj účinné pri eliminácii vírusu priamo v ovzduší. Znižujú množstvo vírusov priamo vo vzduchu.

zdravotníci, Covod, očkovanie Čítajte viac Veda zatiaľ nevie, čím covid ešte prekvapí

O aké zariadenia ide?

Vialletteová: Jednak sú to čističky vzduchu, ale aj rôzne zariadenia na spracovanie vzduchu. Sústredili sme sa na vírusy, ktoré spôsobujú respiračné ochorenia a sú prenášané vzduchom. Ale ako je to pri všetkom, aj medzi týmito systémami sú také, ktoré sú viac účinné, a také, ktorých účinnosť je nižšia.

Diot: Zakladateľ nášho inštitútu chemik, biológ a lekár Louis Pasteur stál pri zrode moderných vakcín. Je kľúčové dôverovať faktu, že vakcína dnes naozaj pomáha. A ak skombinujete vakcináciu, rôzne opatrenia a najnovšie technológie, ktoré skúmame, vo výsledku budeme oveľa v menšej miere vystavení vírusom.

Ako testovanie podobných technológii prebieha?

Vialletteová: Skúmame ich v úplne kontrolovaných podmienkach. Výsledkom sú štúdie, ktoré nám umožňujú konštatovať, že účinok je naozaj vďaka konkrétnemu zariadeniu. Prebieha to tak, že nejaký vírus, baktériu alebo patogén dáme do kontaktu so zariadením, ktoré testujeme. A potom sa pozrieme na výsledok, čo z toho vírusu alebo z baktérie zostalo. Berieme pritom do úvahy len tie vírusy, ktoré sú infekčné. Tie, ktoré po teste zostali, a zároveň sú schopné infikovať človeka.

Diot: Náš inštitút je nezávislou vedeckou inštitúciou. Testovali sme rôzne technológie a zariadenia. Ak na nich uvidíte logo nášho inštitútu, ide o znak dôvery. My sme to otestovali a funguje to, môžete tomu veriť.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #veda a výskum #pandémia koronavírusu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy