Denník Pravda prináša štvrtý zo série rozhovorov so slovenským diplomatom, ktorý je spoluautor knihy s názvom Život národ je večný. Napísal ju s historikom Ferdinandom Vrábelom pri príležitosti stého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá riešila hranice novovzniknutého maďarského štátu s jeho susedmi po rozpade Rakúsko-Uhorska.
Ako vnímate dianie smerom na východ od našich hraníc? Aký dosah to má alebo môže mať na tému o ktorej teraz diskutujeme?
Človek je, na rozdiel od ostatnej prírody, nepoučiteľný. Keď sa ľudstvu zunuje mier, pustí si žilou. Vojnovým konfliktom. Táto vojna bude mať mnoho porazených a veľmi málo – aj to dočasných – víťazov, ktorých spočítame možno na prstoch jednej ruky. Jediným víťazom, istým už dnes, je zbrojný priemysel. Jeho šéfovia si mädlia ruky nad tým ako sa im vyprázdňujú sklady. Tento konflikt je pre nás výnimočný v tom, že sa deje priamo v našom civilizačnom okruhu a geograficky doslova za dverami. Jeho špecifikom je tiež to, že moderné technológie, paradoxne, znižujú náš prah citlivosti pre násilie, aby nás vzápätí ešte viac senzibilizovali. Zrejme je to dôsledok toho, že krutosť človeka, v porovnaní so zvieracou ríšou, nepozná limity. Nikdy som v Sovietskom zväze nežil, nepracoval, neštudoval, ba dokonca ani ho nenavštívil. Z tohto aspektu mám teda nulovú skúsenosť z prvej ruky s týmto štátom. Sú podstatne zdatnejší odborníci na túto otázku. Na druhej strane možno mi to dáva komparatívnu výhodu nezaujatosti. Na pozadí (alebo v popredí – záleží odkiaľ sa pozeráme) krvavého konfliktu prebieha mimoriadne barbarským spôsobom seba vymedzujúci zápas dvoch národov, ktoré viac ako sto rokov žili pod strechou jedného spoločného štátu. (Možno) až toto je definitívna bodka za Sovietskym zväzom. Všetci normálni ľudia si želáme, aby sa vojna už skončila. Na druhej strane, keďže tí, ktorí rozhodujú, už stratili zábrany a zrejme aj rozum (poradie nie je podstatné), nedá sa dnes vylúčiť ani opačný extrém – dlhodobý konflikt. Dejiny sú svedkami mnohých príbehov o tom, že krajinu a jej národ/y/ možno napadnúť, na istú chvíľu aj ovládnuť ale nemožno si ju privlastniť navždy. Ľudia, politikov nevynímajúc, sú však nepoučiteľní a opakujú svoje chyby. Prv ako prídu k správnemu rozhodnutiu, väčšinou urobia niekoľko zlých rozhodnutí.
Ako vojna na Ukrajine ovplyvňuje tú časť Európy, v ktorej sa nachádza aj Slovensko?
Popri všetkom smútku a zdesení pri pohľade na situáciu za hranicami je pre nás nemenej dôležitý jej dosah na stabilitu v regióne. V predchádzajúcej časti rozhovoru sme uviedli dlhšie trvajúcu strategickú spoluprácu medzi Ruskom a našim južným susedom. Politické elity oboch štátov spája v ich imperiálnom cítení nostalgia za minulosťou, čo sa prejavuje stále jasnejšie artikulovanou politikou revizionizmu. A nie prvýkrát ani druhýkrát, ruka v ruke s touto politikou ide zneužitie menšinovej otázky. V tomto strategickom vzťahu sú bonusom pre Budapešť výhodnejšie ceny za energie a pre Moskvu spoľahlivý spojenec na rozbíjanie súdržnosti euroatlantického demokratického spoločenstva. Prekvapuje ma, že ešte niekoho prekvapuje pokračovanie, ba zintenzívnenie rusko-maďarskej politickej spolupráce, čo má iba jediné vysvetlenie… Hádam sa viacerým otvoria oči, keď si uvedomia dlhodobé správanie Maďarska voči Ukrajine.
Môžete to priblížiť viac?
Jeho hlavnou líniou bolo po celý čas spochybňovanie suverenity a územnej integrity nášho spoločného východného suseda. Už pri prerokúvaní prvej zmluvy sa v maďarskom parlamente strhla silná zvada v otázke uznania štátnych hraníc s Ukrajinou po rozpade ZSSR. Neskôr začali maďarské úrady rozdávať maďarské pasy ukrajinským štátnym občanom trvale žijúcim na území Ukrajiny. Napriek tomu, že ukrajinské zákony dvojité občianstvo nepovoľujú a napriek opakovanému výslovnému nesúhlasu Kyjeva. Budapešť využila všetky spôsoby nátlaku, aby zabránila kvalitnejšej integrácii maďarskej menšiny do ukrajinskej spoločnosti aj tým, že odmieta ich vzdelávanie v štátnom, t. j. ukrajinskom jazyku. Do tohto kontextu plne zapadá aj maďarskou stranou systematické blokovanie spolupráce Ukrajiny s NATO. Nemôžem v tejto súvislosti nespomenúť, ako veľmi ma potešila (ale neprekvapila) celospoločenská solidarita slovenských občanov s občanmi susedného štátu. Neprekvapila preto, lebo kdekoľvek som vo svete pôsobil, som tvrdil, že Slováci sú síce neveľkým národom, ale zato s veľkým srdcom a vedia precítiť utrpenie iných.
V Maďarsku sa nedávno konali parlamentné voľby. Aký dosah to bude mať na vzťahy so Slovenskom?
Vo voľbách proti sebe stáli mimoriadne skúsený politik európskeho formátu Viktor Orbán zo strany Fidesz a pomerne neznámy Péter Márki-Zay, podporovaný pestrou koalíciou, vrátane strany Jobbik. Pripomeňme si, že vnútropolitická sila Orbána výrazne vzrástla práve v čase, kedy jeho politická strana predbehla sprava Jobbik prevzatím nacionalistickej a revizionistickej agendy tejto extrémistickej strany. Z tohto aspektu by povrchný pozorovateľ mohol povedať, že vyzývateľom Orbána bol v podstate jeho mladší klon. Pamätajme na to, že predseda vlády vedie krajinu dosť dlho. Ak sa nemýlim, je po odchode Angely Merkelovej z funkcie nemeckej kancelárky najdlhšie slúžiaci vedúci politik na našom kontinente. Byť príliš dlho na očiach môže byť v neprospech akéhokoľvek politika – aj keby nad ním svietila svätožiara. V maďarských voľbách boli pravdepodobné dva scenáre.
Aké?
Že Orbán vyhrá, čo sa aj stalo. Prihliadajúc na vysokú úroveň koncentrácie politickej a ekonomickej moci ako aj mediálneho vplyvu v jeho rukách, to nebolo prekvapením. Získal opäť ústavnú väčšinu, čo je sen každého politika. V demokratických voľbách, ktorých mimoriadna sledovanosť ešte zvýšila kredibilitu ich výsledkov. Maďarskí voliči takto vyhodnotili politický, ekonomický a sociálny vývoj vo svojej krajine za veľmi dlhé obdobie a súčasne si vybrali vedenie štátu v mimoriadne kritickej medzinárodnej situácii. A vysoká volebná účasť ešte viac posilnila legitimitu víťaza volieb. Viktor Orbán presvedčil voličov, že robí správne veci a správnym spôsobom – pre Maďarsko. Nie pre jeho susedov a tobôž nie pre EÚ. Maďarský vodca obratným spôsobom využil vojnový konflikt na Ukrajine vo svoj prospech, keďže voliči uverili jeho úlohe mierotvorcu. Každého iného politika v strednej Európe silne manifestujúceho svoje strategické spojenectvo s vodcom krajiny označenej medzinárodným demokratickým spoločenstvom takmer konsenzuálne za agresora by to stiahlo ku dnu. Málo sa o tom hovorí, ale ďalším šikovným ťahom maďarského premiéra, ktorý prispel k jeho suverénnemu víťazstvu, bolo krátko predtým zvolenie prvej ženy za prezidentku Maďarska.
Prečo?
Nová prezidentka bude okrem iného plniť nasledujúce funkcie. Ako vydatá žena, matka troch detí bude reprezentovať rodinné hodnoty maďarskej politiky. V tomto kontexte bude opätovne posilňovať tradičné väzby najmä s Poľskom a tiež s inými konzervatívnymi silami nielen v strednej Európe. Ako prvá žena v maďarských dejinách na čele štátu bude súčasne „obrusovať liberálne ostrie" Orbánových nepriateľov v zahraničí. Ďalším majstrovským kúskom Orbána bola jeho efektívna pomoc, aby sa strana Mi Hazánk Mozgalom (Moja vlasť) dostala do parlamentu. Táto strana je akýmsi derivátom bývalej strany Jobbik po tom, ako jej kľúčovú agendu prevzal práve Fidesz. Orbán chcel mať v parlamente poistku pre partnera do prípadnej koalície, ktorého napokon nepotrebuje. Ale zísť sa môže. Druhá možnosť, ktorú si mnohí, najmä v zahraničí želali, nenastala.
Zrejme narážate na prípadný úspech Orbánovho vyzývateľa.
Mali by sme si uvedomiť, že keby (hypoteticky) dnešná maďarská opozícia „utrpela“ tesné víťazstvo, Orbán by bol takou silnou opozíciou, že bez neho by sa nič zásadné neudialo. Tak ako to bolo počas vlády socialistov na začiatku tohto storočia. Pre susedov, vrátane SR, je kľúčové to, že prístup Budapešti voči regiónu sa dlhodobo nemení. Bez ohľadu na výsledok volieb v Maďarsku. Je to preto, lebo maďarská revizionistická (tzv. národná) politika v Karpatskej kotline je podporená politickým konsenzom všetkých maďarských strán. Tento moment by sme mali mať stále na zreteli. Na ilustráciu, v roku 2010 získal zákon o občianstve s jasným revizionistickým zámerom v maďarskom parlamente 344 hlasov. Proti boli len traja poslanci! Pripomínam to preto, lebo v minulosti sa poprední slovenskí predstavitelia chceli s maďarskou stranou dohodnúť (neviem s kým?), čo je len potvrdením dlhodobého „romantického“ prístupu na slovenskej strane k politike Budapešti.
Vo svojej povolebnej oslavnej reči spomenul staronový vodca Maďarska aj Slovákov. Prečo?
Nuž, napriek viacerým výhradám, ktoré má SR voči súčasnému Maďarsku, je skutočnosťou, že v dôležitých otázkach pre maďarskú stranu – najmä v jej sporoch s medzinárodným demokratickým spoločenstvom – sa správame ako spojenci. Dôležitejšie je však to, že v rámci našich dobrých vzťahov Maďarsko robí to, čo chce, respektíve čo potrebuje. A my zasa robíme to, čo chce Maďarsko; počujete ma dobre. Už sme spomenuli, že krátko pred voľbami SR novelizovala zákon o štátnom občianstve na žiadosť Budapešti. Doslova niekoľko dní pred historickými voľbami u susedov sa však udiali súčasne tri veci, ktoré Maďarsko nemohlo vnímať nijako inak ako silnú podporu. Trnavský arcibiskup v maďarskom parlamente pri udeľovaní ceny Jánosa Esterházyho podčiarkol maďarské vnímanie tohto smutne známeho politika, ktoré je v absolútnom protiklade so slovenskou pozíciou. Takmer v ten istý deň Slovenská republika, na najvyššej štátnej úrovni, blahoželala maďarskej strane k sviatku, ktorý súvisí s maďarskou revolúciou v roku 1848. Bola to historická udalosť, ktorá posunula maďarský národ v jeho politickom vývoji, avšak na úkor iných susedných národov, vrátane nás. Boli sme zrejme jedinou susednou krajinou, ktorá blahoželala. Dokonca v jazyku našich južných susedov. Milé gesto, ktorého sa však my od Budapešti nikdy nedočkáme. Myslím tým, že by nám spoza Dunaja blahoželali k pamiatke na takú historickú udalosť, kde by bolo obrátené garde. Inými slovami v prospech slovenského národa. Pár dní pred voľbami, kedy už bolo každému jasné, že Maďarsko stojí v otázke ukrajinsko-ruského konfliktu úplne inde ako celá euroatlantická demokratická komunita – naši susedia Poliaci a Česi svoj postoj voči Budapešti jasne vyjadrili aj vo formáte V4. Na rozdiel od nás.