„Názorným a veľmi smutným príkladom, najmä pre osud slovenskej menšiny, je dlhodobá politika Maďarska, bez ohľadu na to, aký režim vládne v Budapešti. Likvidácia menšinového školstva, surová ‚personálna‘ prax s presúvaním kňazov a iné, aj neoficiálne praktiky viedli k tomu, že Maďarsko sa stalo európskym skanzenom či cintorínom národnostných menšín. Namiesto toho, aby si maďarskí politici spytovali svedomie, majú tú odvahu i drzosť poučovať susedné štáty, akú majú robiť národnostnú politiku," podčiarkol Gábor. Je spoluautor knihy s názvom Život národ je večný. Napísal ju s historikom Ferdinandom Vrábelom pri príležitosti stého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá riešila hranice novovzniknutého maďarského štátu s jeho susedmi po rozpade Rakúsko-Uhorska.
V čom sa líši maďarská politická elita od iných v regióne?
Na rozdiel od ostatných menej skúsených politikov v susedstve Viktor Orbán veľmi dobre vie, že keby „naháňal sto zajacov“, pravdepodobnosť, že chytí jedného, sa dramaticky blíži k nule. Preto sa vo svojej zahraničnej politike sústredil na jeden hlavný cieľ: dosiahnutie hegemónie maďarského národa v Karpatskej kotline, čím sa nezmazateľne zapíše do dejín. Tomuto cieľu podriaďuje všetko. Vysoká koncentrácia politickej a ekonomickej moci v rukách vodcu Fideszu a jeho strategická spolupráca s Moskvou je len prostriedkom, ktorý má viesť k tomuto cieľu. Mýlia sa tí, ktorí to vidia z iného uhla pohľadu. Tí susedia, ktorí to nechápu alebo nechcú pochopiť, s tým majú vážne problémy. A to sme možno „len“ niekde na polceste rozbehnutého procesu.
Odhliadnuc od definovania hlavného cieľa Orbána, ktorý ste jasne pomenovali, je maďarský líder nepochybne šikovný politik v presadzovaní svojich záujmov.
Svojim politickým talentom sa Orbánovi podarilo namiešať taký atraktívny koktejl hodnôt a záujmov, že sa v ňom nájde temer každý. On len šikovne rozdáva karty a presne vie, komu sa aká karta páči. Jedného osloví s ochranou rodinných, kresťanských, prípadne národných hodnôt, druhého svojou kritikou inštitúcií EÚ (mnohí povedia, že oprávnene). Inému zasa imponuje jeho schopnosť sústrediť a dlhodobo udržať politickú moc v štáte. Alebo prístup k migračnej politike. Nemalo by nás prekvapiť, že nemalej skupine ľudí sa páči jeho dlhodobá ochota spolupracovať s Ruskom. Mocnosťou, ktorá ešte nepovedala v Európe svoje posledné slovo. Sme, žiaľ, priamymi svedkami tragickej a krutej podoby tejto ruskej politiky. Za povšimnutie stojí tiež spektakulárne odovzdávanie štátnych vyznamenaní na linke Budapešť-Moskva na najvyššej štátnej úrovni, čo je v zložitom období vzťahov medzi EÚ a Ruskom veľmi neobvyklé. Zlatou čerešničkou bola výborne načasovaná návšteva „mierotvorcu“ Orbána v Kremli (pozn. v čase jej realizácie). Okrem toho, že si „ošetril“ maďarské záujmy (ceny energie), „pripravil“ cestu predsedovi Európskej rady a francúzskemu prezidentovi v jednej osobe na jeho rokovanie s ruským prezidentom. Nemali by sme podceňovať ani pragmatický, neideologický vzťah Budapešti s Pekingom. Tí, ktorí sa snažia vidieť za horizont nášho chotára, si uvedomujú, že práve Čína sa dnes stáva rozhodujúcou svetovou možnosťou. Bez ohľadu na to, či sa nám to z ideologických dôvodov páči alebo nie. Nuž a nemálo je takých, ktorí rozumejú srdcovej záležitosti Orbána, ktorou je zjednocovanie maďarského národa ponad štátne hranice susedov.
Má zrejme svoj „fanklub“ aj na Slovensku?
Presne tak. Jedna skupina podporuje Orbána kvôli poslednej spomínanej téme. Sú s ním na jednej lodi a možno aj na jeho výplatnej páske. Oslavovali spoločne s ním pravdepodobne aj víťaznú volebnú noc. Nuž a ostatní, opantaní jeho politickým šarmom si neuvedomujú, že na dne kalicha s chutným koktejlom nájdu (žiaľ neskoro) hrubú a ťažko stráviteľnú usadeninu maďarského revizionizmu. Ktorý vedie k postupnej erózii slovenskej štátnosti.
Čo hovoríte na výsledky sčítania obyvateľstva na Slovensku?
Nebudem sa vyjadrovať komplexne, to odo mňa, prosím, ani nechcite. Nás by mali však zaujímať tie jeho aspekty, ktoré môžu ovplyvňovať nami posudzovanú tému. Tu je najdôležitejšie konštatovať, že výsledky sčítania opätovne potvrdili, že na území SR nedochádza k žiadnej asimilácii menšinového obyvateľstva a už vôbec nie maďarskej menšiny. Treba však rozlišovať medzi prirodzenou asimiláciou a násilnou asimiláciou. Prirodzená asimilácia je bežným javom v každej otvorenej spoločnosti. Prináša ju sám život a faktory, ktoré majú dosah na demografický vývoj a ktoré vnútroštátna politika veľmi neovplyvní: nižšia pôrodnosť v maďarskej menšine, zmiešané manželstvá a odliv príslušníkov menšiny do Maďarska. Prípadne aj do krajín EÚ po jej rozšírení, čo je jav, ktorý sa dá pozorovať v celej slovenskej spoločnosti. Keď sa začiatkom tohto storočia v sčítacích hárkoch zaviedla možnosť hlásiť sa k rómskej menšine, využilo to takmer 100-tisíc občanov SR z tejto etnickej skupiny. Na národnostne zmiešaných územiach sa to pochopiteľne nepriaznivo prejavilo na počte maďarskej menšiny. Na druhej strane je medzinárodnými dokumentami zakázaná cielená asimilačná politika štátu.
Môžete konkretizovať?
Zámerom takejto politiky je neraz aj násilným spôsobom asimilovať menšinové obyvateľstvo, teda proti vôli osôb patriacich k menšinám. Názorným a veľmi smutným príkladom, najmä pre osud slovenskej menšiny, je dlhodobá politika Maďarska, bez ohľadu na to, aký režim vládne v Budapešti. Likvidácia menšinového školstva, surová „personálna“ prax s presúvaním kňazov a iné, aj neoficiálne praktiky viedli k tomu, že Maďarsko sa stalo európskym skanzenom či cintorínom národnostných menšín. Kde menšinový jazyk prestal plniť základnú komunikačnú funkciu, odhliadnuc od toho, že už nie je súčasťou identity národnostnej menšiny – na rozdiel od situácie maďarskej menšiny na Slovensku. A namiesto toho, aby si maďarskí politici spytovali svedomie, majú tú odvahu i drzosť poučovať susedné štáty, akú majú robiť národnostnú politiku. Vidíme tu priamu úmeru. Čím viac sa Maďarsko stará o menšiny v zahraničí, tým viac zanedbáva menšiny na svojom území. Pozorný čitateľ vníma medzi riadkami aj otázku, či má Maďarsko morálne právo „poučovať“ iné štáty. Je pozoruhodné, že v Maďarsku sa sčítanie ľudu odložilo. Oficiálne kvôli covidu a možno aj kvôli tohtoročným voľbám.
Vráťme sa na Slovensko.
U nás epidémia nemala takýto odkladný vplyv. Možno si viacerí spomenú na náruživé debaty politických Maďarov, ktoré sa odohrávali pred sčítaním obyvateľstva v slovenských médiách, aj vo verejnoprávnej televízii. Nevedeli sa dohodnúť na tom, ako nastaviť parametre sčítania tak, aby jeho výsledky boli čo najpriaznivejšie pre menšiny, predovšetkým pre maďarskú. Spornou otázkou bolo, či majú slovenskí občania deklarovať len jednu etnickú identitu alebo môžu uviesť viaceré? Na jednej strane toto je dôkaz absolútnej voľnosti, ktorú majú menšiny v SR vo veciach, ktoré sa ich týkajú, avšak nielen ich. Na druhej strane je to potvrdenie, neviem či tiež absolútneho nezáujmu zo strany štátu o tento aspekt. Dokonca na zmiešanom území sa mali poskytovať v rámci kampane v miestnych médiách iné informácie v slovenskom jazyku a iné v maďarskom jazyku. Kým v slovenčine boli občania nabádaní k tomu, aby uviedli aj inú národnosť, v maďarčine boli presviedčaní, aby označili výlučne len maďarskú. Myslím si, že ťažko by sme našli lepší príklad manipulácie. Ak by sa to dialo v obrátenom garde, vieme dobre, aká by bola reakcia. Ešte pred voľbami v Maďarsku sme teda poznali výsledky sčítania ľudu u nás. Vo vzťahu k maďarskej menšine môžeme na základe doterajších skúseností usúdiť, že akokoľvek sčítanie ľudu u nás dopadne, vždy z toho vyťaží Budapešť.
Prečo?
Ak sú čísla priaznivé, argumentuje tým, že väčší počet menšinových Maďarov, už či nominálne alebo v pomere k väčšinovej slovenskej populácii, si žiada viac práv pre menšinu. Ak sú čísla menej priaznivé, vedie kampaň o ohrozenej maďarskej menšine, ktorá z týchto dôvodov potrebuje vyšší stupeň ochrany. A teda viac práv. Budapešť teda bude naďalej, v úzkej koordinácii s politickou reprezentáciou maďarskej menšiny, obviňovať SR z politiky asimilácie menšiny, čo je v absolútnom rozpore s uvedenými skutočnosťami. A na základe týchto nepodložených tvrdení, ktoré nebude zo slovenskej strany nikto odborne oponovať, bude aj naďalej predkladať svoje požiadavky.