Drancujú najväčšie bohatstvo. Spravodlivosť mávne rukou?

Na Slovensku sa páchajú trestné činy, ktoré spôsobujú škody za desiatky miliónov eur a stále sa o nich nehovorí. Len časť páchateľov sa odhalí a z nich len časť sa postaví pred súd. Ale nakoniec nik nešiel do väzenia, nik nedostal ani iný prísny trest. A štát si súdom uznané škody nevymáha, lebo nestíha. O čo ide? Prezradí odborník na environmentálne právo vo WWF Slovensko a bývalý člen Súdnej rady Pavol Žilinčík.

20.09.2022 12:00
Lynx, rys Foto:
Ako môže niekto zabiť také krásne zviera, akým je rys?
debata (5)

Zapojili ste sa do projektu SWiPE. Na aké nelegálne aktivity ste sa zamerali?

WWF Slovensko sa zapojilo do medzinárodného projektu 11 krajín, ktoré sa rozhodli preskúmať nelegálne aktivity voči chráneným druhom, najmä živočíchom vo voľnej prírode. Predmetom nášho výskumu bolo pytliactvo chránených druhov, otravy dravých vtákov, vykrádanie a ničenie vtáčích hniezd, kladenie pascí a tiež nelegálny obchod s chránenými druhmi. Snažili sme sa získať všetky možné dáta od roku 2015 do roku 2020.

O voľne žijúce druhy sa podľa Interpolu a Europolu intenzívne zaujíma medzinárodný organizovaný zločin. Prečo?

Toto je extrémne zaujímavé. Je pravda, že medzinárodný organizovaný zločin existuje všade, kde sa dajú získať peniaze z nelegálnych obchodov. A obchodovanie a pytliactvo chránených druhov je veľmi výnosná činnosť aj pre organizovaný zločin. Najmä ak ide o krajiny, ktoré majú bohatú biodiverzitu a slabú vládu práva. Alebo slabé vymáhanie práva. Ak sa objaví takáto kombinácia, organizovaný zločin si veľmi rád nájde cestu pomocou korupcie, aby na tom zbohatol. Tým, že niektoré zvieratá sú veľmi vzácne, je po nich dopyt. Interpol dokonca konštatuje, že organizovaný zločin z týchto príjmov financuje aj iné aktivity.

Zločiny proti prírode sú zločiny proti ľuďom

Dá sa odhadnúť, aký veľký je tento čierny trh?

Interpol uvádza odhad len za jednu časť z celého tohto biznisu – nelegálny obchod, ktorý vynáša asi 20 miliárd eur ročne. Ak by sme do toho započítali ďalšie oblasti, určite by to bolo v násobkoch tejto sumy. Veľmi ťažko sa to však odhaduje, pretože v týchto prípadoch je vysoká latencia, to znamená že spáchaných trestných činov je oveľa viac než prípadov, ktoré sa podarí odhaliť, odstíhať, odsúdiť.

Povedali ste, že sa to deje najmä v krajinách s vysokou biodiverzitou a so slabou vládou práva. Je takou krajinou aj Slovensko?

To je vynikajúca otázka. Slovensko má v porovnaní s mnohými európskymi krajinami obrovskú biodiverzitu. Hodnota rastlín a živočíchov je enormná, pretože u nás stále žijú druhy, ktoré v západných krajinách už nenájdete. Predpoklad bohatej biodiverzity určite spĺňame, aj napriek tomu, že nie sme exotická krajina s krokodílmi, nosorožcami, so slonmi.

A pokiaľ ide o vládu práva?

Sme na tom oveľa lepšie ako mnohé krajiny mimo EÚ. Ale nie sme na tom zas tak dobre ako krajiny, ktoré neboli poznačené obdobím komunizmu. Aby sa environmentálna kriminalita nediala, v spoločnosti by mala fungovať úcta k pravidlám. U nás počas socializmu síce pravidlá boli, ale život išiel inak a spoločnosť si na to zvykla. S týmto stále bojujeme. Dnes ráno ma zaskočila jedna vec – šiel som hore nad dedinu a v rámci rozhlasového dopravného hlásenia zaznelo – pozor, na ceste je vyhodené vrece s odpadom. Toto sú veci, ktoré sa na západ od nás dejú v menšej miere. Pretože ľudia tam majú vyššiu úctu k pravidlám. A keď som nakoniec vyšiel na kopec medzi Ponickú Hutu a Povrazník, na jednom z najkrajších výhľadov na Slovensku, kde sa otvorí Horehronie a Nízke Tatry, som našiel odhodené auto bez značiek! Niekto sa ho takto zbaví, vyvezie ho na takéto krásne miesto. Je to niečo nepredstaviteľné a asi ešte potrvá, kým sa u nás prejaví úcta k pravidlám. Treba na to na jednej strane osvetu, a na druhej zase vymáhanie tých pravidiel, ktoré platia.

Vidíte niekde aj zlepšenie?

V niečom sme predsa len postúpili veľký kus vpred aj pri vymáhaní práva, je to napríklad špecializácia v niektorých orgánoch štátu, napríklad Enviropolície. Máme tiež veľmi kvalitnú inšpekciu životného prostredia. Aj na prokuratúrach už sú špecialisti na túto tému. Na druhej strane, a to je veľké mínus, výrazne podceňujeme kapacity na okresných úradoch, ktoré zastupujú poškodeného – teda štát – v trestnom konaní.

Pavol Žilinčík. Foto: MIROSLAV OČADLÍK
Pavol Zilincik, envirokriminalita, wwf, swipe Pavol Žilinčík.

Lenže práve tam uviazne veľká časť prípadov týkajúcich sa životného prostredia.

Okresné úrady majú naozaj širokú agendu – vykonávajú dozor, ukladajú sankcie, môžu napríklad nariadiť testy DNA na preukázanie identity jedincov. Okrem toho vydávajú povolenia a súhlasy, vedú podrobné evidencie… No ľudí, ktorí sa tomu venujú, je veľmi málo, nemajú šancu to stíhať a nie sú dostatočne ohodnotení. Táto téma je navyše odborne nesmierne náročná. Musíte riešiť ťažké veci týkajúce sa určovania rôznych exotických druhov živočíchov a rastlín. Úradníci, strážcovia prírody a vôbec pracovníci ochrany prírody sú často pod veľkým tlakom, pretože v týchto prípadoch často vystupujú silní hráči. A tí majú záujem, aby ich nelegálna činnosť nebola odhalená a potrestaná. Ak vtedy nemáme na strane štátu dostatok dobre ohodnotených ľudí, vymáhanie práva nie je také účinné, ako by mohlo byť.

Čo by to mohlo zlepšiť?

Z nášho výskumu vyplynul napríklad jeden poznatok – inšpekcia životného prostredia by potrebovala normálne zaplatených kvalitných právnikov. Pretože spory, ktoré vedú, sú extrémne náročné. Ale ak sa budeme držať nízkeho ohodnotenia, nikdy nepritiahneme do tejto sféry kvalitných ľudí.

S akými zvieratami obchoduje medzinárodne organizovaný zločin?

Medzi inými ide o viaceré druhy slonov, nosorožcov, vtákov. V niektorých zdrojoch sa uvádza, že v súčasnosti je najviac obchodovaným druhom pangolin – šupinavec. Jeho šupiny sa používajú v tradičnej čínskej medicíne, hoci neexistuje žiaden vedecký dôkaz o tom, že by naozaj účinkovali.

Tento typ kriminality podporuje korupciu, žije z korupcie, eroduje dobrú správu verejných vecí.

Aké druhy v tomto biznise smerujú cez Slovensko?

V rámci nášho výskumu sme videli, že silný tlak je na krokodíly, korytnačky, hady, veľké mačkovité šelmy – tigre, levy, dokonca na úhora európskeho.

A z druhov žijúcich na Slovensku?

Šokuje ma, že neustále pokračuje zabíjanie rysa. Neviem pochopiť, ako môže niekto zastreliť také nádherné zviera. A dôvod? Počas výskumu sme sa stretávali s názorom, že niektorí ľudia vnímajú rysa ako konkurenta. Niečo ako – ja si tu pestujem zver v lese a nejaká mačka mi ju nebude zrážať! Toto je absolútna tragédia, nemá to žiadne rozumné vysvetlenie. Tieto prípady sa na Slovensku stále dejú. Niekde sú dlhodobo pozorované rysy, zrazu zmiznú a nájdu sa už len mŕtvoly.

Vrátna dolina Čítajte aj Píly a pralesy. Dva koncerty znejú v Malej Fatre

Pokračuje trávenie dravých vtákov?

To je ďalšia nepochopiteľná vec. Používa sa na to karbofurán alebo iné chemikálie. Páchatelia odstraňujú „zo svojho“ revíru nežiaducich predátorov. A pritom sú to opäť druhy, na ktoré by sme mali byť hrdí, že ich tu máme. Mali by sme ich maximálne chrániť. Ide o viaceré druhy sokolov, orly kráľovské, ale otrávenú návnadu môžu požiť aj iné druhy alebo aj domáce zvieratá. Tlak na dravce stále trvá v panónskej oblasti na južnom Slovensku, prípady otráv sú tam veľmi početné. Ale môžem povedať, že aj na túto činnosť sa orgány polície a inšpekcie postupne špecializujú, vedia čoraz efektívnejšie zasiahnuť.

Pravda o klíme - 19. diel: S manažérkou Zuzanou Gallayovou o projekte Zelená škola. Premiéra 7. 9.

O akých vysokých škodách na Slovensku sa zhovárame?

Škody sme spočítali iba v tých činoch, ktoré boli zistené, odstíhané, v ktorých bola vyčíslená škoda a o ktorých súdy rozhodli. Za tých päť rokov tieto podmienky splnilo 22 prípadov a celková škoda presiahla 400-tisíc eur. Lenže v mnohých prípadoch sa nepodarilo nájsť páchateľa, neboli odstíhané. Takže ak len pri 22 dotiahnutých prípadoch škoda predstavuje státisíce, v skutočnosti ide o milióny eur!

Lenže vy ste nezapočítavali napríklad údaje o nelegálnej ťažbe, o ničení biotopov, o nelegálnom love a rybolove iných ako chránených živočíchov. Ak by ste zbierali aj tieto údaje, vedeli by ste odhadnúť, o koľko vyššia by bola nakoniec škoda?

Nelegálna ťažba sa pravidelne objavuje v medzinárodných policajných porovnaniach ako vec, ktorá je na Slovensku veľmi významná. Je pravda, že sme si z envirokriminality vybrali len útoky na chránené druhy. Ostatné oblasti sme nepokrývali, pretože by sme to kapacitne nezvládli. A určite by stálo za to preskúmať, o koľko finančných zdrojov celkovo prichádza Slovenská republika. Tie straty sú rádovo v desiatkach miliónov eur, ale ekologická škoda napáchaná na našej prírode je nevyčísliteľná.

Poľovníci ulovili medveďa, ktorý bol oveľa väčší, a pred súdom tvrdili, že v teréne je veľkosť ťažké určiť. Ako sme mali vedieť, že je taký veľký?! A takýto argument im prešiel.

Aké sú ďalšie dôsledky týchto zločinov?

Sami sme boli prekvapení rozsahom dôsledkov. Viaceré druhy dohnala kriminalita na pokraj vyhynutia. V mnohých prípadoch sú zvieratá vystavené týraniu, krutým spôsobom lovu, otrasným podmienkam pri transporte, ktoré mnohé neprežijú. Z hľadiska vlády práva je veľmi zaujímavá korupcia. Je celosvetovo platným faktom, že tento typ kriminality podporuje korupciu, žije z korupcie, eroduje dobrú správu verejných vecí. V niektorých prípadoch môže dokonca ohroziť stabilitu krajiny.

Kde sa to stalo?

Bezpečnostná rada OSN opakovane vyjadrila obavy, že rozsiahle nepokoje v Stredoafrickej republike podnecovali zločinecké siete, ktoré profitovali z nezákonného využívania prírodných zdrojov tejto krajiny. Má mimoriadne bohatú biodiverzitu a zároveň slabú vymožiteľnosť práva. Týkalo sa to voľne žijúcich zvierat a produktov z nich.

Uvedomujú si tieto dôsledky slovenskí úradníci, policajti, prokurátori, sudcovia?

Čím vyššia je špecializácia, tým vyššia je aj hĺbka pochopenia. Počas našich rozhovorov bolo zrejmé, že v rámci polície a prokuratúry špecializácia napreduje. Už sme hovorili o okresných úradoch, ktoré majú v tomto procese veľmi dôležitú úlohu. Sú výrazne poddimenzované. Pri takom obrovskom návale práce na tak málo ľudí nemôžeme od nich chcieť, aby rozumeli všetkým aspektom, ktoré prináša táto trestná činnosť.

Mal by štát zaplatiť viac úradníkov a lepšie?

Biodiverzita Slovenska je jedna z mála vecí, ktoré v porovnaní s ostatnými krajinami máme na naozaj vysokej úrovni. Práve v tomto sme bohatí. Štát ako Slovensko by si mal povedať – naozaj nám stojí za to, mať dosť ľudí a dobre ich zaplatiť, aby mohli robiť svoju prácu dobre. Určite máme kvalitných úradníkov na rôznych stupňoch, ale na druhej strane sa nedá povedať, že by nebolo čo zlepšovať. Čo sa odráža aj v tom, ako dopadli niektoré prípady. Niekde nás veľmi prekvapilo, aké chabé argumenty stačili páchateľom na to, aby obišli bez trestu alebo s veľmi miernym trestom.

Aké konkrétne?

Páchatelia, ktorí boli súčasne členmi poľovného združenia, sa dopustili pytliactva. Ulovili medveďa, rysy, jeden z nich nelegálne lovil a predával raticovú zver. Celková škoda predstavovala 57-tisíc eur. U oboch páchateľov sa našli aj nezákonne držané zbrane. Bol tam súbeh trestného činu porušovania ochrany chránených druhov a nedovoleného ozbrojovania. Napriek tomu, že trestná sadzba sa začína na troch rokoch, súd schválili podmienečný trest s dokonca ešte nižšou sadzbou. Ďalší prípad sa týkal medveďa – bolo to v období, keď sa ešte udeľovali výnimky na lov, boli stanovené podmienky, napríklad veľkosť medveďa. Poľovníci ulovili medveďa, ktorý bol oveľa väčší, a pred súdom tvrdili, že v teréne je veľkosť ťažké určiť. Ako sme mali vedieť, že je taký veľký?! A takýto argument im prešiel.

Na Slovensku nie sú zriedkavé nelegálne chovy zvierat chránených dohovorom CITES. Ako dopadli tieto prípady?

Stalo sa, že pre súd bolo niekedy dostatočným vysvetlením, že mali zvieratá vlastne dobré podmienky. A trest nebol žiadny alebo výrazne nižší. Žiadna škoda sa nevymáhala. Vôbec nebola zohľadnená spoločenská nebezpečnosť činu. Tu by som sa pristavil pri tajomnom paragrafe 10 odseku 2 Trestného zákona. Ide o takzvaný materiálny korektív. Má slúžiť na to, aby sme sa na trestný čin nepozerali len formálne, ale posúdili aj to, ako naozaj poškodil záujmy spoločnosti. Lenže práve tento paragraf dáva orgánom činným v trestnom konaní možnosť povedať, že škoda bola v takýchto environmentálnych činoch nakoniec nepatrná. Materiálny korektív sa využíval veľmi často a dokonca aj v prípadoch, keď škody boli od nepatrných naozaj ďaleko.

S akými najhoršími činmi ste sa stretli?

Išlo o prípady súbehu pytliactva s nelegálnym ozbrojovaním. A potom prípady otráv dravcov, keď neexistuje žiadne logické ani humánne vysvetlenie pre takéto počiny. Zaznamenali sme prípad, keď chovatelia holubov trávili dravce v 5. stupni ochrany! Tresty a sankcie boli veľmi nízke v porovnaní s tým, ako veľmi boli týmto konaním ohrozené záujmy spoločnosti. Je však potešiteľné, že prokurátori to nenechávajú tak a častejšie sa proti podobným rozhodnutiam odvolávajú. To je dobrá správa.

orol kráľovský Čítajte aj Vzácnych orlov ubudlo, ľudia ich trávia

Ale prečo to všetko nakoniec tak ľahko dopadne?

Počas výskumu sme sa stretli aj s vysvetlením, že tresty mohli byť v niektorých prípadoch nízke aj preto, že aj pracovníci orgánov vymožiteľnosti práva, prípadne sudcovia sú sami poľovníci. A môžu mať pochopenie pre poklesky kolegov z fachu, zo záujmového okruhu.

Dá sa to nejako riešiť?

Voľnočasové alebo záujmové aktivity verejných činiteľov sa u nás nikde nezverejňujú. Ale v niektorých krajinách to tak robia, napríklad v Spojenom kráľovstve. Uvažovali sme s kolegami právnikmi, či by na Slovensku takéto opatrenie prospelo, alebo nie. Nechceme len prebrať model z inej krajiny, chceme o tom diskutovať. Podľa nás by prospelo veci, keby sa voľnočasové aktivity verejných činiteľov, ktoré môžu mať presah do ich rozhodovania, tiež zverejňovali.

Státisícové škody z trestných činov na divokej prírode Slovensko vôbec nevymáha. Prečo?

Ide o jedno z najzásadnejších zistení našej správy. Oslovili sme 50 okresných úradov, či si niekedy vymáhali škodu na civilných súdoch. Odpoveď bola, že nevymáhajú, a bolo vidno, že niektorých úradníkov naozaj hnevá, že sa v tomto nemôžu realizovať. Buď vzhľadom na obrovské množstvo inej práce nestíhajú, alebo im chýba metodické usmernenie, ako viesť tento typ sporov. Ani v jednom prípade sa nevymáhala škoda! Preto odporúčame významne posilniť okresné úrady, ich odborné a personálne kapacity. Ak by sa trest za trestný čin dotkol páchateľovej peňaženky, má to veľký odradzujúci účinok. A po ďalšie – do štátneho rozpočtu by prišli nemalé prostriedky, ktoré by sa mohli použiť práve na ochranu prírodného bohatstva.

Ako je to v porovnaní s inými krajinami?

Je fakt, že u nás sú tresty nízke. Často na dolnej hranici sadzby alebo pod ňou. U nás nebol uložený ani jeden nepodmienečný trest za naozaj vážne skutky. Ale Srbsko a Chorvátsko s tým problém nemajú. Páchateľov posielajú do väzenia. Na začiatku som spomínal, ako sa na Slovensku stále vyhadzuje odpad z auta. Keď som cestoval Kaliforniou a zbadal som upozornenia, že dostanete za takúto činnosť pokutu 1 000 dolárov, spočiatku som sa čudoval, či to myslia vážne. Pri opakovanom znečisťovaní dostanete dokonca 3 000 dolárov! Nedávny prípad v USA išiel ešte ďalej. Páchateľ, ktorý bol zapojený do nelegálnych aktivít s korytnačkami, dostal peňažný trest 15-tisíc dolárov. A okrem toho sa musel pod dozorom podieľať na výskume odhaľovania podobných trestných činov na internete. Pokiaľ ide o vymáhanie škôd, je to nízke aj v iných krajinách, Slovensko v tomto nie je unikát. Ale na druhej strane viaceré európske krajiny majú problém, že nemajú vyčíslenú spoločenskú hodnotu druhov. Čo zas my máme urobené veľmi dôsledne.

Pavol Žilinčík

právnik

  • Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a tvorbu verejných politík na Princetonskej univerzite v USA.
  • Bol spoluzakladateľom organizácie Via Iuris, kde sa venoval najmä kauzám v oblasti životného prostredia.
  • Pracoval aj v slovenskej a českej Kancelárii verejného ochrancu práv.
  • V rokoch 2016 až 2021 bol členom Súdnej rady.
  • Pracuje vo WWF Slovensko ako právnik so zameraním na environmentálne a ústavné právo.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #pytliactvo #envirokriminalita #WWF Slovensko #trávenie dravých vtákov
Flowers