Psychológ Madro: Takéto dva zlé roky z pohľadu duševného zdravia mladých tu ešte neboli

Ako rezonovala v poradni nedávna tragédia? S čím sa mladí ľudia zdôverovali psychológom?

Boli vystrašení, keď zistili, že sa v Bratislave strieľa. Keď však prišli médiá s informáciami o tom, že tento útok nebol namierený na Matúša a Juraja, ale na celú LGBTI+ komunitu a oni sa stali obeťami nenávisti, zlomilo sa to v nich. Cítili zdesenie, žiaľ, bezmocnosť a aj hnev za to, že ľudská nenávisť, netolerancia a polarizácia vyústili až do smrti.

Predchádzajúce dlhé obdobie pritom duševnému zdraviu mladých ľudí neprospievalo. Práve naopak. Najprv pandémia, potom zatvorené školy, následne vojna na Ukrajine, jadrová hrozba, energetická kríza. Ako sa to všetko prejavilo?

Mladí ľudia patria k tým najzraniteľnejším skupinám v spoločnosti. Z pohľadu vývinovej psychológie sa nachádzajú v najnáročnejšom životnom období, v ktorom sa kompletne menia. Fyzicky, psychicky, emocionálne, sexuálne aj sociálne. A zároveň stoja pred mnohými úlohami, výzvami a potrebami. Nemajú však dostatok životných skúseností a zvládacích mechanizmov ako my dospelí na riešenie náročných momentov a situácií. Táto generácia mladých ľudí čelí dva roky silným krízam a prechádza z jednej do druhej, bez možnosti nádychu a úľavy. Pandémia im vzala možnosť učiť sa v školách a tráviť čas s rovesníkmi. Vystriedala ju vojna na Ukrajine. Teraz sa pridáva energetická kríza. A spomínané dve obrovské tragédie, pri ktorých prišli o život mladí ľudia.

Aké fenomény vplývajú na duševné zdravie slovenskej mládeže dlhodobo?

Na mladých je toho v súčasnosti naozaj veľa, ale to, čo im ešte viac zhoršuje duševné zdravie, je aj silná polarizácia spoločnosti. Negatívna až nenávistná atmosféra a ich pocit, že to nemôžu nijako ovplyvniť. Že ich nikto nechce počúvať. Nie sú rešpektovaní a cítia sa veľmi osamelo.

A ak nenájdu niekoho, komu môžu vyjaviť svoje súženia?

Ak s týmito pocitmi zostanú osamote, bez dostupnej pomoci blízkych a odborníkov, často to vyústi do depresií, sebapoškodzovania, myšlienok na samovraždu, až do pokusov o samovraždu.

Foto: SHUTTERSTOCK

pocitacova hra, mladi, pandemia Sekundárne dôsledky zatvorených škôl cítiť dodnes.

Čo môže toto pokračujúce napätie zanechať v mladých?

Vyznie to možno paradoxne, no mladí ľudia sa cítia osamelo aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi. Majú pocit, že sú pod obrovským tlakom, pretože naša spoločnosť je výrazne orientovaná na výkon. Výkon sa od nich vyžaduje v škole, doma, vo vzťahoch, aj medzi rovesníkmi. Aj z tohto dôvodu môžeme hovoriť o fenoméne vyhorenia mladých ľudí.

Čítajte viac Vražda na Zámockej: terorizmom za belošskú nadradenosť

Ako sa prejavuje?

Boja sa zlyhať, boja sa sklamať. Svoju hodnotu vnímajú cez výkon, pretože im to tak spoločnosť nastavuje, a často sa uzatvárajú do seba. Tlak a napätie, ktoré prežívajú a sú naň sami, sa môže prejaviť rôzne, keďže sme každý iný. Ale je tu vysoké riziko výskytu duševných ťažkostí, nízke sebavedomie aj sociálna izolácia. Ak však teraz ukážeme mladým ľuďom, že na riešenie ťažkostí nemusia byť sami, že riešenia existujú a že je dobré si k ich hľadaniu niekoho prizvať – psychológa, psychiatra, vzniká predpoklad, že starostlivosť o duševné zdravie sa bude považovať za niečo bežné. A vyhľadajú pomoc aj v dospelosti.

Prečo mladí opúšťajú Slovensko? A súvisí s tým nejako aj fakt, že Slovensko viedlo rebríček európskych krajín v dĺžke zatvorených škôl počas pandémie? Mnohí mladí to vnímali tak, že sa na nich štát jednoducho vykašľal.

Mladí ľudia uvažujú o odchode z tejto krajiny nie preto, že boli zatvorené školy počas pandémie. Ale preto, že majú pocit, že sa naša spoločnosť nikam neposúva. Že nie sme schopní tolerancie inakosti, že je tu enormná polarizácia, nestabilita, negativizmus. A žiaľ, v posledných dňoch sa pridal aj silný strach.

Čo hovoria o duševnom zdraví detí a mladých na Slovensku najnovšie dáta?

Podľa našich skúseností a štatistík za prvý polrok 2022 sme zaznamenali 100 % nárast kontaktov v téme duševných problémov – 44 % nárast pocitov osamotenia a strachu, 22 % je nárast v myšlienkach na samovraždu, 16 % nárast depresie a depresívnych symptómov. Viaceré výskumy realizované po pandémii potvrdzujú, že najviac zasiahnutou skupinou boli práve mladí ľudia, ktorí ju zvládali najťažšie.

Bol niekedy v minulosti horší rok z pohľadu týchto ukazovateľov?

Nie, nebol. Každý rok čísla na našich linkách stúpajú, čo je jednak znakom toho, že ľudia hľadajú pomoc, ale aj toho, že nám je naozaj ťažko. Za dva roky sa naakumulovalo niekoľko extrémne náročných situácií a kríz, ktorým sme museli čeliť. Takéto dva roky sme tu dlhodobo nemali.

Spomínali ste až 22-percentný nárast v myšlienkach na samovraždu. Prečo sa to deje?

Žiaľ, samovražda je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) druhou najčastejšou príčinou úmrtia mladých ľudí. Je to aj v dôsledku toho, čo sme spomínali. Mladí nemajú balík zvládacích stratégií a zdrojov na zvládanie náročných a krízových situácií. Nevidia cestu von alebo pociťujú v pokusoch o vyriešenie opakované zlyhania a neúspechy. Ak sú v bolesti sami, zužuje sa im videnie riešení, majú pocit, že cesta von nie je, a preto sa často v tej silnej bolesti rozhodnú konať extrémne aj radikálne. Toto je výzva aj pre nás, aby sme viac hovorili o duševnom zdraví a možnostiach pomoci.

Čítajte viac Nenávisť – výsledok politiky vytvárania obrazu nepriateľa

Je to čiastočne aj daň za najdlhšie zatvorené školy?

Nie je to iba o zatvorených školách. Ak sa človek rozhodne ukončiť svoj život, nie je za tým iba jeden dôvod. Je za tým viac faktorov, náročných situácií a ich reťazenie, ktoré je také silné, že človek pre svoju bolesť nevidí iné východisko.

Venuje týmto zisteniam naša krajina podľa vás dostatočnú pozornosť?

V kontexte pandémie sa na tému duševného zdravia začalo pozerať inak. Viac sme túto tému otvorili, viac sme ju aj zacítili sami na sebe. Nejaké kroky smerujú k zmenám a veríme, že sa udejú a budú užitočné pre tých, ktorí pomoc odborníkov potrebujú. No je pred nami ešte stále veľký kus práce a aj zmeny pohľadu na duševné ťažkosti, ľudí s duševnými ťažkosťami a aj na odborníkov.

Foto: TASR

marek madro Marek Madro

Premiér Eduard Heger sa slovne zaručil, že školy sa pre problémy s energiami zatvárať nebudú. Ako ste však vnímali náznaky, že niektoré obce školy predsa zatvoria?

Zatvorenie škôl by bola ďalšia rana pre mladých ľudí. Už aj tak vnímajú energetickú krízu ako niečo, čo im prináša neistotu a ohrozuje ich opätovne vytvorené návyky. Pán premiér Heger si uvedomuje potreby mladých ľudí aj následky zatvorených škôl. Pevne verím, že obce a politici nájdu spoločnú reč, aby na to opäť nedoplatili mladí ľudia, ktorí to nijako nevedia ovplyvniť.

Je vidno podobne zhoršujúci sa trend v duševnom zdraví mladých aj v iných krajinách?

Zhoršujúci stav duševného zdravia mladých ľudí je celosvetový problém, lebo aj pandémia zasiahla celý svet. Každá krajina pristupuje k riešeniu inak vzhľadom na národné politiky, východiskovú situáciu, prioritizáciu témy a možnosti krajiny.

A ako sa na Slovensku investuje do duševného zdravia v porovnaní s inými krajinami?

Systém starostlivosti o duševné zdravie je dlhodobo poddimenzovaný a vyžaduje si mnoho inovácií a zmien. Urobili sme aspoň prvé kroky. Začali sme. Tak už nesmieme prestať.

A ako sa vlastne cítite vy ako psychológ a ďalší vaši kolegovia, keď vnímate, ako sa u mladých a celkovo v spoločnosti naakumulovalo toľko problémov?

Chceme tu byť pre mladých ľudí, pretože vnímame ich zraniteľnosť a krehkosť a potrebu anonymnej pomoci a podpory. Chceme za nimi prichádzať do ich sveta, kde sú, a oslovovať ich potreby. Aj počas tejto tragédie sa ukázalo, akí sú mladí ľudia aktívni, odvážni a odhodlaní. Sú pre nás inšpiráciou a vzorom v tom, ako veľmi túžia po pokoji, spravodlivosti a zmene.

A čo pomáha psychológom?

Každému z nás niečo iné. Samozrejme, sme si ľudskou aj profesionálnou podporou. Mávame pravidelné supervízie, kde môžeme zdieľať svoje pocity a potreby. Venujeme sa veciam, ktoré nám robia radosť a dávajú energiu do ďalších dní.

Aké konkrétne kroky by smerovali k zmenám a k zlepšeniu duševného zdravia mladých na Slovensku?

Určite by sme potrebovali, aby mladí ľudia mali možnosť hovoriť so psychológmi anonymne a bez zbytočnej administrácie. Želáme si, aby školskí psychológovia boli v každej škole. Aby sa zvýšil počet odborníkov na duševné zdravie, skrátili sa čakacie doby a zvýšila sa aj kapacita psychiatrických lôžok.