Lady v čiernom
Je tu Burka Avenger či Pomstiteľka v burke. Prvá pakistanská superhrdinka je v bežnom živote učiteľka Džija, ktorá pracuje v dievčenskej škole. Keď sa sily zla na čele s čarodejníkom Baba Bandúkom a skorumpovaným politikom Vaderom Padžerom snažia školu zavrieť, prichádza čas boja. Džija sa mení na maskovanú hrdinku. Jej zbraňami sú perá a knihy a výcvik v špeciálnom bojovom umení.
"Nezačínajte si s lady v čiernom,“ chytľavou melódiou podfarbuje boj dobra so zlom Haroon, populárny pakistansko-britský spevák a umelec, ktorý stojí za seriálom. Animovaná séria je určená deťom, je akčná a humorná. Ale odráža problémy, s ktorými bojuje pakistanská spoločnosť. V krajine podľa štatistiky UNESCO zostáva viac ako päť miliónov detí bez možnosti vzdelania. Akoby do školy nenastúpilo celé Slovensko. V rokoch 1999 až 2010 klesli pakistanské investície do vzdelávania z 2,6 percenta hrubého národného produktu na 2,3 percenta.
Hrdinka Džija osirela, keď bola malá. Ujala sa jej rodina Kabbadiho Džana, ktorý ju aj vycvičil. "Teraz používam svoje schopnosti pre dobrú vec. Podporujem spravodlivosť, pokoj a vzdelanie pre všetkých,“ hovorí učiteľka v animovanom seriáli, ktorý ma trinásť častí.
"Vytvoril som mýtické bojové umenie Takht Kabbadi. Bojuje sa v ňom pomocou kníh a pier,“ povedal Haroon pre televíziu CNN. "Je to odkaz, ktorý hovorí, aké je vzdelanie dôležité a že pero je silnejšie ako meč,“ tvrdí populárny spevák.
V Džiji je kúsok Batmana i Wonder Woman. Bojuje však za práva žien v krajine, kde sa nájdu ľudia ochotní postreliť malú školáčku len preto, že zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania pre dievčatá. Podľa štatistiky Svetového ekonomického fóra je najväčší rozdiel v šanciach žien a mužov získať prácu a adekvátnu mzdu v Čade, Pakistane a Jemene.
Sociálny poriadok
"Rodiny sa nemôžu dostať von z biedy, ak synovia a dcéry nebudú chodiť do školy. Chcela by som pripomenúť, že jedným z miléniových rozvojových cieľov je to, aby k základnému vzdelaniu mali prístup všetci. Ďalším je podpora rodovej rovnosti a zlepšenie postavenia žien,“ reaguje Sagarika Duttová, odborníčka na medzinárodný rozvoj z Nottingham Trent University.
Podľa Duttovej väčšina Pakistancov podporuje vzdelávanie svojich dcér. "Problémom je, že niektoré oblasti krajiny sú dosť zaostalé. Islamistické skupiny sa tam snažia kontrolovať obyvateľov a nanútiť im svoju konzervatívnu ideológiu,“ hovorí odborníčka. "Súčasťou toho je tradičný sociálny poriadok v južnej Ázii. Kontrola žien a ich vydaj v skorom veku tu vždy boli normou,“ pripomína Duttová.
Burka Avenger chce zmenu. "Bolo to v roku 2010, keď som čítal veľa článkov o tom, ako dievčenské školy zavreli extrémisti,“ opísal pre CNN Haroon momenty, keď sa zrodila postava Džije. "Keď žijete v Pakistane, tieto problémy vám stále hľadia do tváre. Takže, ak sa rozhodnete tvoriť umenie, či je to už hudba, alebo animovaný televízny seriál, žiada sa vám doň dostať aj tieto sociálne odkazy. Sú to náročné problémy. Tak sa pýtate, ako ich vložíte do detského programu. Ukazujem ich však zábavnou formou, ktorá je plná dobrodružstiev a komédie,“ povedal umelec.
Haroon si však vypočul aj kritiku. Dôvodom je, že superhrdinku zahalil do burky. Tá sa často vníma ako symbol útlaku žien v moslimských krajinách. "Bolo by hrozné, ak by malé dievčatá začali nosiť burku, aby napodobnili svoju hrdinku,“ napísala na svojom blogu Bina Šahová, známa pakistanská autorka. "Viem si predstaviť dokonalý záver seriálu. Zloduchovia by zmizli a Džija by mohla zavesiť burku do skrine a už by si ju nikdy neobliekla.“
Superhrdinka v civilnom živote burku nenosí. Džija učí deti v bežnom oblečení. Autori seriálu sa tiež bránia, že chceli použiť niečo tradičnejšie. Zo ženskej bojovníčky nechceli vytvoriť sexuálny symbol, ako je to neraz v prípade superhrdiniek v západných komiksoch. Autori seriálu tvrdia, že už majú aj veľký záujem zo zahraničia. Animované dielo preložia do francúzštiny či angličtiny.
Malala a Džija
"Burka Avenger sa stala v Pakistane nečakaným hitom,“ hovorí z Islamabadu Anita Weissová. Profesorka z Oregonskej univerzity práve pripravuje knihu pod názvom Interpretácia islamu, modernity a ženských práv v Pakistane. Odborníčka naznačuje, že seriál môže mať dokonca ešte väčší vplyv na pakistanskú spoločnosť ako príbeh Malaly.
"Sú to dve veľmi odlišné veci. Poznám Malalu aj jej otca. Kým písala blog pre BBC, veľmi málo ľudí v Pakistane ju sledovalo. Po tom, čo ju postrelili, sa jej príbeh zase mimoriadne spolitizoval,“ vysvetľuje Weissová. "Seriál Burka Avenger je v tomto iný. Som nadšená, že budem môcť sledovať, aké problémy rieši. Pakistanská volebná komisia v auguste zrušila výsledky z dvoch volebných okrskov, lebo tam nedovolili ženám hlasovať. Bolo by skvelé, keby sa Burka Avenger dotkla aj týchto problémov. Aby vyslala odkaz, že dievčatá majú právo voliť, pracovať či cestovať,“ vyhlásila Weissová.
Konzervatívny Afganistan bráni právam žien
Foto: SHUTTERSTOCK
Dvadsaťšesť percent Afgancov je gramotných. Ale len 12 percent žien. A 36 percent afganských detí nemôže chodiť do školy. Väčšina z nich sú dievčatá. To sú strohé štatistiky OSN. Za nimi je však aj túžba po zmene. "Vzdelávanie žien a dievčat a zlepšenie postavenia žien v našej komunite je to, o čom snívam,“ hovorí pre stránku unwomen.org 20-ročná Behešta, ktorá práve skončila vzdelávací kurz v centre OSN v provincii Parván na severovýchode Afganistanu.
"Útoky povstalcov, ktorí sú proti vzdelávaniu, vedú k neprestajnému zatváraniu škôl pre dievčatá,“ uvádza organizácia UN Women. "Okrem toho 50 percent škôl nemá budovy, chýbajú učebnice, osnovy, vybavené laboratóriá. S veľkým počtom škôl, ktoré sa zatvorili alebo presúvajú z miesta na miesto, to zasahuje kvalitu vzdelávania.“
Keď sa v roku 2001 začala vojna v Afganistane po útoku Al-Kajdá na Svetové obchodné centrum a Pentagon, v krajine dievčatá prakticky nechodili do školy. Hlavný podiel na tom malo radikálne vnímanie islamu v podaní Talibanu. Extrémisti vzdelávanie žien zakazovali. Pravda však je i to, že pomerne konzervatívna afganská spoločnosť nemala s prístupom Talibanu v tejto oblasti až taký veľký problém. Po rokoch konfliktu sa západné vojská chystajú koncom roka 2014 odísť. Afganistan sa určite zmenil, ale je otázkou, nakoľko sú tieto premeny hlboké.
Práve prítomnosť zahraničných jednotiek totiž umožnila, aby viac dievčat chodilo do školy a afganské ženy získali prístup k vzdelávaniu, hoci to je stále obmedzené. A práve tento fakt sa neraz spomína, ako pozitívny príklad toho, že Západ neprišiel do krajiny len naháňať Taliban.
"Práva žien a v rámci toho vzdelávanie dievčat je takmer jediná vec, ktorou sa môžeme pochváliť, že sme v krajine dosiahli pokrok. Skutočne sa podarilo urobiť v tejto oblasti viacero krokov správnym smerom. Taliban to však vníma úplné opačne. Je to pravdepodobne niečo, kde sa jeho názory s pohľadom Západu najviac rozchádzajú,“ tvrdí Jorrit Kamminga, expert na Afganistan z holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy – Clingendael.
Odborník však tvrdí, že ani krajina sa až tak nezmenila. "Dokonca aj medzi mojimi kolegami, Tadžikmi s umiernenými názormi, ktorí pracovali pre západné organizácie dlhé roky, určite nie sú ženské práva populárny problém. V niektorých prípadoch na ne majú dosť konzervatívny pohľad. Je to potvrdenie toho, že to nebude len Taliban, ktorý by chcel zmeniť situáciu so ženskými právami. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Západ v tejto oblasti postupoval pravdepodobne o dva kroky rýchlejšie, ako je to afganská spoločnosť ochotná a schopná akceptovať,“ vysvetľuje Kamminga.
Zostanú tak sny 20-ročnej Behešty o ďalšom vzdelávaní a zlepšení postavenia žien len nenaplnenými túžbami?
"Je dosť pravdepodobné, že pozícia afganských žien sa zhorší po roku 2014. Najmä, ak sa nepodarí uzavrieť dohoda medzi Washingtonom a Kábulom a v krajine nezostanú žiadne koaličné jednotky. Už teraz sa postavenie žien zhoršuje, napriek tomu, čo sa podarilo dosiahnuť v poslednej dekáde. Taliban, hoci to popiera, stupňuje násilnú kampaň voči ženám. Ale aj duchovní, ktorí majú blízko k afganskej vláde, vydali viacero nariadení, ktorými chcú obmedziť účinkovanie žien vo verejnej sfére a tiež ich právnu ochranu,“ vysvetľuje Vanda Felbabová-Brownová, odborníčka na Afganistan z Brookingsovho inštitútu.
Expertka upozorňuje aj na istú iróniu v prístupe Západu k Afganistanu. "Neraz tí istí politici, ktorí hovoria, že máme ísť preč, sú zároveň najväčšími advokátmi ženských práv. Nemôžeme mať však oboje. Úplne opustiť Afganistan po roku 2014 a zároveň dúfať, že sa podmienky, v ktorých žijú afganské ženy, nezhoršia,“ myslí si Felbabová-Brownová.
Vzdelanie je pre mnohé dievčatá ako zakliate
Sita je 12-ročné dievča z Mali, ktoré túži učiť sa, ale nenávisť jej to nepraje. „Povstalci prišli do školy a spustošili ju, lebo sa im nepáčilo, ako boli niektoré žiačky oblečené,“ povedala malá Afričanka dobročinnej organizácii Zachráňme deti. Islamskí radikáli likvidovali, čo sa dalo – rozlámali aj školské lavice a zničili učebné pomôcky.
Príbeh Sity je príkladom, ako sa v niektorých krajinách dievčatá ťažko dostávajú k vzdelávaniu alebo školu dokonca nikdy nespoznajú. Celosvetovo sú na tom horšie ako chlapci. Tie, čo nadobudli základné vzdelanie, sa často ďalej neposunú. „Na strednú školu sa dostane len 30 percent dievčat, ženy tvoria menej ako tretinu univerzitných študentov,“ upozornila charitatívna organizácia Deň dievčaťa.
Príčin je viacero. Predsudky voči ženám, chudoba, násilnosti. Žiaľ, veľakrát sa stáva aj to, že dievčatám kladie prekážky rodina. Smutná tradícia velí uprednostňovať chlapcov. Jedna 15-ročná Nepálčanka sa síce môže vzdelávať, ale v ťažkých podmienkach. „Splním povinnosti v domácnosti, idem do školy, večer sa znovu venujem domácej činnosti a jedine v noci si robievam školské úlohy,“ citovala ju organizácia Deň dievčaťa. Posťažovala sa, že rodičia jej neprikladajú nijaký význam. „Velebia iba môjho mladšieho brata. Len preto, že je syn,“ dodala.
Dievčatá, ktoré sa vôbec nedostanú do škôl, sú ochudobnené nielen o právo na vzdelanie. Z viacerých štúdií vyplývajú nepríjemné následky. Nepoznajú možnosti, ako sa chrániť pred šírením pohlavných chorôb. Keď sa vydajú, sú ľahšie manipulovateľné manželmi – neznalosť mnohých vecí ich posúva do podradnej pozície.
Rodia tiež viac detí, ktoré v chudobných pomeroch predčasne zomierajú, alebo sa o široké potomstvo nedokážu primerane postarať. Podľa Detského fondu OSN je okatým príkladom Mali – v tom zmysle, ako získané vzdelanie dokáže ovplyvniť rodičovskú zodpovednosť: „Ženy v tomto africkom štáte, ktoré majú za sebou strednú školu alebo univerzitu, majú priemerne tri deti. Naopak, tie, ktorým chýba akékoľvek vzdelanie, mávajú sedem potomkov.“ (ČAP)