Budova Strednej zdravotníckej školy sa nachádza v strede mesta a od frekventovanej Braneckého ulice ju delí len úzky chodník. Vchod do školy ústí priamo na túto ulicu.
Ráno pred pol ôsmou je tu husto. Na chodníku čaká skupina stredoškoláčiek, čo chcú prejsť na druhú stranu, kde majú školu. K nim sa prikmotrí aj dvojica školáčikov, aj tí potrebujú prejsť cez cestu. Základná škola je neďaleko, za chrbtom zdravotníckej. A v týchto miestach je aj najväčšia stredná škola v Trenčíne, Gymnázium Ľudovíta Štúra. Deti veľké aj malé sa potrebujú dostať do školy, ale nekonečný prúd áut sa valí ďalej, každý šofér sa ponáhľa, nemá čas zastaviť. Hlúčik sa zväčšuje, chodci sú netrpezliví. Mladý muž to nevydrží, vstúpi na kraj cesty a zdvíha ruku. Najbližšie auto zastaví, hlúčik sa pohne a odmeňuje mladého muža uznanlivým pokrikovaním.
Z oboch smerov prichádzajú osobné autá a autobusy MHD. Opäť ďalší školáci čakajú, aby mohli prejsť. Žiaci aj učitelia sa na druhú stranu dostanú po priechode, ktorý sa nachádza za zákrutou. Vodiči, čo prichádzajú smerom od cestného mosta, spoza zákruty, nemajú dobrý prehľad, čo sa deje za ňou. To vytvára množstvo kolíznych situácií, aj preto bola pred dvadsiatimi rokmi doprava zo smeru od zákruty zastavená. Veľké stavby, ktoré sa nedávno začali v Trenčíne, najmä výstavba nového cestného mosta a modernizácia železničnej trate, však spôsobili kritickú dopravnú situáciu v meste. Obnovenie obojsmernej premávky pomohlo túto situáciu zlepšiť, pre školu však prináša komplikácie. Navštevuje ju asi 460 detí, väčšina z nich sú mimotrenčianski žiaci.
Auto zrazilo žiačku na priechode
„Nebezpečné je, že vodiči nedodržiavajú 30-kilometrovú rýchlosť, ktorá je tu predpísaná. Keď idú smerom od Námestia sv. Anny, tak vodič má prehľad o situácii na priechode. Keď však idú opačným smerom, od cestného mosta cez Váh, tak prehľad nemajú, je tam zákruta a hneď za ňou priechod. Na toto nebezpečenstvo opakovane upozorňujeme žiakov. Novú situáciu, že sa cesta stala obojsmernou, sme oznámili cez školský rozhlas, triedni učitelia o tom hovoria so žiakmi na triednických schôdzkach,“ vraví Janka Gugová, riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Trenčíne.
Na jednej strane priechodu je škola, na druhej autobusová zastávka, kde stojí 16 liniek MHD. Nemusia to byť len študenti, čo nechcú zmeškať autobus a vbehnú na cestu. V blízkosti sú paneláky, ich obyvatelia tiež potrebujú prechádzať na druhú stranu cesty. Na nebezpečenstvo číhajúce na tomto priechode upozorňuje nehoda z novembra minulého roka. Osobné auto zrazilo žiačku tejto školy, ktorú jej triedny učiteľ chváli ako pozornú a svedomitú študentku.
„Už si to poriadne ani nepamätám, bol to pre mňa šok. Stalo sa to 5. novembra 2013, Braneckého ulica bola vtedy ešte jednosmerka. Odchádzala som zo školy, išla som na priechod, videla som auto a myslela som si, že zastavuje, prichádzalo vlastne zo zákazu. Určite ma vodička videla, lebo sa na mňa pozerala, keď som vošla na priechod. Zrazu do mňa auto narazilo, preletela som cez kapotu a spadla na zem. Potom prišla sanitka, odviezla ma do nemocnice. Mala som poranený členok a pomliaždeniny chrbta. Našťastie žiadna zlomenina. Chrbát ma bolel asi týždeň, ale už to prešlo. Odvtedy už nikdy nejdem sama cez priechod. Radšej sa aj päťkrát pozriem, či auto skutočne stojí,“ vraví druháčka Ľubica.
Jej triedny učiteľ Vladimír Kusenda vraví, že žiakom ich pedagógovia stále zdôrazňujú, aby neprechádzali cez cestu, kým auto nestojí, aj keď sú na priechode. Vodič sú totiž veľmi neohľaduplní.
„Poučenie o bezpečnom správaní si dáme aj popísať. Ale vždy sa môže stať nešťastie, aj keď sú poučení. Žiačka, ktorej sa to stalo, je svedomitá, pozorná, sme radi, že to dopadlo takto, bez vážnejších zranení,“ dodal triedny učiteľ.
Mýlia si brzdu s plynovým pedálom?
Na neohľaduplnosť vodičov sa sťažujú žiaci aj zamestnanci Strednej zdravotníckej školy. Mimoriadne nebezpečné situácie vznikajú, keď človek vkročí na cestu, prechádza po priechode, pred ktorým zastavilo auto. Lenže z opačného smeru auto nezastaví a rúti sa priamo na chodca. Vtedy ide o život.
Veronika, prváčka z Moravského Lieskového, ktorá dochádza do Trenčína každý deň, vraví, že niekedy musí dlho čakať, kým nejaké auto pred priechodom zastaví.
„Občas zastaví len z jednej strany, z opačného smeru ide auto bez zastavenia. Musíme zastať uprostred cesty a čakať. To je dosť nebezpečné,“ hovorí Veronika.
Jej spolužiačka Kristína má rovnaké skúsenosti. Vraví, že cez priechod chodia radšej po skupinkách, lebo je to bezpečnejšie. Nebezpečné situácie tu prežívajú aj dospelí.
„Išla som ráno do práce a videla som, ako chodec bol už v polovici priechodu a auto nezastavilo, prešlo mu tesne popod nohy. Stalo sa mi dvakrát, v rôzne dni. Autá chodcov úplne ignorovali,“ rozpráva o svojich skúsenostiach Zuzana Petrechová, asistentka riaditeľky Strednej zdravotníckej školy.
Otrasný zážitok má za sebou aj učiteľka tejto školy, ktorá nechce zverejniť meno. Vraví, že piatok 10. januára 2014 si bude pamätať ako deň svojho druhého narodenia. Nechýbalo veľa, aby sa stala obeťou nehody.
„Vracala som sa z praxe späť do školy. Čakala som pred priechodom a keď som videla, že vodič prichádzajúci od Námestia sv. Anny mi dáva prednosť, kývla som hlavou, poďakovala mu a automaticky som pozrela doprava. Od reštaurácie spoza zákruty som videla prichádza modré auto, Fiat. Ešte raz som pozrela doľava, či si to náhodou vodič nerozmyslel a keď som videla, že čaká, vstúpila som na priechod. Vodič Fiatu nie aby pribrzdil, ale naopak poriadne pridal. Mala som pocit, akoby si pomýlil brzdu s plynovým pedálom. Prefrngol okolo mňa tak, že ma úplne odhodilo dozadu. Neviem, ako sa to bude riešiť. Bude sa čakať len na to, kedy sa tam stane nejaký úraz alebo nedajbože tragédia?“ – pýta sa učiteľka.
Zebra zostala bez pruhov
Žiaci Strednej zdravotníckej školy v Trenčíne často vychádzajú zo školskej budovy. Musia. Škola nemá vlastnú telocvičňu, a tak na hodiny telesnej výchovy dochádzajú do Sokolovne pri futbalovom štadióne. SZŠ už nemá ani vlastnú jedáleň, a tak chodia obedovať do jedálne susedného Gymnázia Ľudovíta Štúra. A okrem toho žiaci tretích a štvrtých ročníkov chodia na odbornú prax v lekárňach, rehabilitačných zariadeniach, nemocnici alebo sociálnych zariadeniach. Vtedy musia prechádzať cez cestu.
„Žiaci nie sú v situácii, že ráno prídu do školy, popoludní odídu. Niekoľkokrát za deň prichádzajú a odchádzajú z budovy,“ pripomína riaditeľka školy.
Bezpečnosť preto v škole zdôrazňujú na každom kroku. Pamätá na ňu aj vnútorný školský poriadok, ktorý žiakom prísne zakazuje opúšťať budovu školy počas vyučovania, ani cez voľnú hodinu to nemajú povolené. Samozrejme, okrem odchodov na telocvik, obec a odbornú prax. Ak žiak potrebuje ísť k lekárovi, priepustku mu musí podpísať učiteľ, a tú žiak pri odchode odovzdá na vrátnici. Vnútorný školský poriadok zdôrazňuje, že „na uliciach a cestách žiak plne rešpektuje dopravné predpisy.“ V inej časti je zase „zákaz žiakov sedieť na parapetných doskách okien, vykláňať sa z okien a opúšťať budovu školy cez okná na prízemí a mimo vedomia vrátnikov“. To všetko z bezpečnostného hľadiska. Triedy na prízemí majú okná kúsok nad chodníkom, vedľa ktorého je frekventovaná cesta.
V jednej časti je chodník taký úzky, že sa tu ledva obídu dvaja ľudia, to láka vkročiť na cestu a nešťastie je hotové. Pri zavedení obojsmernej prevádzky preto mesto dalo namontovať zábradlie popri chodníku. Zo smeru, odkiaľ ešte pred mesiacom nesmeli autá prichádzať, je obmedzená rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu. Vodiči však túto rýchlosť nedodržiavajú.
„Zlé je aj to, že priechod je neviditeľný, zebra je z jednej strany do polovice cesty zošúchaná. To by predsa nemalo byť, zvlášť, keď je to pred školou. Myslím si, že na ceste by mala byť aj značka Pozor, deti! Ale čo by najviac pomohlo bezpečnosti, to je väčšia ohľaduplnosť vodičov,“ zdôraznila Janka Gugová.
Mesto Trenčín prisľúbilo, že na jar bude obnovovať vodorovné dopravné značenie, vrátane podchodu pre chodcov pri Strednej zdravotníckej škole. Chce tiež na tomto mieste osadiť značku Pozor, deti!, ako to navrhla riaditeľka školy.
„Mesto bude rokovať s okresným dopravným inšpektorátom PZ SR o osadení tejto dopravnej značky a po všetkých súhlasných stanoviskách a povoleniach mesto túto značku na danom mieste osadí,“ povedala Erika Ságová, hovorkyňa mesta.
Podľa Eleny Antalovej, krajskej policajnej hovorkyne, dopravný inšpektorát určite nebude mať námietky a táto značka pred priechodom pokojne môže byť. A vodiči by si tu mali dávať pozor na policajné radary.
„Budeme tam v pravidelných intervaloch merať rýchlosť. Ale policajti tam nemôžu byť každý deň 10 hodín denne, musia robiť dohľad aj nad inými cestami,“ dodala Elena Antalová.
Nebezpečné miesto musí byť výraznejšie označené
Priechod pre chodcov sa nachádza hneď za zákrutou, čo je samo o sebe nebezpečné, a keď sú ešte pruhy na prechode zodraté, takmer neviditeľné, je situácia ešte horšia. Podľa Ľubomíra Palčáka, generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline, existuje viacero spôsobov, ako takéto miesto spraviť bezpečnejším.
Najjednoduchšie by bolo presunúť priechod na iné miesto, aby nebol bezprostredne za zákrutou. Ale tu je problém. Priechod od zdravotníckej školy ústí pri zastávke MHD. Ďalej od nej je betónový múrik, ktorý lemuje cestu. Ak by sa priechod presunul ďalej od zákruty, ľudia by museli kráčať po frekventovanej ceste popri múriku, a to by bolo ešte nebezpečnejšie.
Podľa Ľubomíra Palčáka sa pri umiestňovaní priechodu vždy hľadá kompromis. Na jednej strane musí splniť svoj účel, na druhej strane musí byť bezpečný.
„Nemôžeme dať priechod na bezpečné miesto, ale ľudia ho nebudú využívať. Pri škole je potrebný, preto sa musí hľadať kompromis. Ľudia sa potrebujú dostať z jednej strany na druhú. Keď už je na takomto horšom mieste, o to viac je potrebné zvýrazniť zvislé dopravné značky, ktoré by mali upozorniť vodiča, že tam hrozí nebezpečenstvo,“ upozorňuje Palčák.
Úplným základom je viditeľné vodorovné dopravné značenie, teda zebra. Mesto plánuje na jar obnoviť viaceré prechody pre chodcov, aj ten pri zdravotníckej škole. Ľubomír Palčák hovorí o možnosti toto značenie ešte viac zvýrazniť.
„Ak je vodorovné dopravné značenie neviditeľné, je to veľký problém. Mala by byť skôr opačná situácia, zvýrazniť zebru nejakým farebným podkladom. Pruhy klasickej zebry sa umiestnia do červeného podkladu, aby bola výraznejšia. Keď je to veľmi frekventované miesto, používajú sa aj blikajúce svetielka, ktoré sa zapustia do asfaltky, ale to sa používa len výnimočne,“ dodal Ľubomír Palčák.
Mesto Trenčín rokuje s dopravným inšpektorátom o možnosti umiestniť na tomto úseku dopravnú značku Pozor, deti! Podľa Ľubomíra Palčáka je možné zvýrazniť aj takúto zvislú dopravnú značku na farebnom pozadí. Takúto značku si vodiča skôr všimne a bude opatrnejší. Okrem toho je možné k takejto značke umiestniť aj blikajúce svetelné znamenie, ktoré by mohlo svietiť v čase, keď je tam zvýšený pohyb detí.
Povolenú 30-kilometrovú rýchlosť vodiči občas nedodržiavajú, a potom na prechode za zákrutou vznikajú kolízne situácie. Autá by pomohli spomaliť tzv. retardéry, ktoré však majú svojich odporcov, pretože môžu poškodiť auto. A vodičom znepríjemňujú život aj v noci, keď deti do školy nechodia.
„Význam majú na miestach, kde hrozí nebezpečenstvo, kde je veľká frekvencia dopravy. Ale ak tam deti denno-denne chodia, je to prvok, ktorý sa dá použiť. Je to na zváženie. Všetko to stojí peniaze a niekto to musí zaplatiť,“ dodal Ľubomír Palčák.