Pre žiakov prichádzajúcich z centra mesta aj tých, ktorých privážajú na zastávky autobusy, je mimoriadne nebezpečné dostať sa na druhú stranu cesty prvej triedy spájajúcej Levice a Lučenec. Týmto hlavným ťahom rozdeľujúcim mesto na dve časti prejde denne až okolo 4 500 áut. Aj napriek tomu, že je tam priechod pre chodcov, mnohí vodiči to nerešpektujú a deťom nedávajú prednosť.
O niečo menej rizikovú cestu za vedomosťami majú deti, ktoré bývajú na najväčšom veľkokrtíšskom sídlisku Viničky, postavenom nad školou. Tie sa musia cez cestu dostať iba po jednom priechode, pred školou.
Pri rannom chaose tŕpnu rodičia aj deti
Ako každé ráno aj v deň našej návštevy vystupujú na oboch stranách Lučenskej ulice z autobusu prví školáci. V skupinke je sedem detí a smerujú k priechodu pre chodcov. Zastavuje im až štvrté vozidlo. „Toto sa nám stáva bežne. Niekedy nám nedá prednosť aj viacej áut,“ konštatuje šiestačka Janka. Keď sú na druhej strane cesty, čaká ich ďalšia cestná prekážka. Cesta tretej triedy smerujúca od hlavnej cesty k Viničkám, ktorá je najmä v čase rannej špičky tiež plná áut. V čase medzi 7.45 až 8.00 hodinou ňou prešlo viac ako sedemdesiat vozidiel. Mnohé z nich šoférujú rodičia detí, ktoré vezú do školy, a tí sú k chodcom ohľaduplní. Deťom, ktoré čakali pred priechodom pred školou, nezastali iba dve.
Foto: Pravda
Viaceré deti sprevádzajú do školy rodičia. Ruka v ruke ich odvedú až k vchodovým dverám budovy. Ako pán Marián Jány, ktorý je otcom druháka. „Syna si radšej odvediem až do budovy školy. Nechať ho prejsť týmto úsekom samého by bolo nebezpečné,“ zdôrazňuje. Veľkokrtíšanka Mária má syna, ktorý je už štvrtákom, no tiež ho ráno nenechá ísť samého. „Prechádzame frekventovanou cestou pred Billou, kde je aj autobusová zastávka a priechod pre chodcov. Je to tu samé auto. Vlani sa stalo, že práve na tomto úseku zrazila sanitka staršiu ženu a tá zomrela. Deti sú často menej opatrné ako dospelí a mohlo by sa stať, že auto zrazí aj ich,“ vysvetľuje Veľkokrtíšanka.
Na nebezpečnom priechode je rušno aj okolo obeda. Zo školy začínajú odchádzať domov prví žiaci, no veľká skupina smeruje znova do budovy školy. Sídli v nej totiž aj základná umelecká škola a tú navštevuje v tomto školskom roku až 340 detí. Časť z nich však chodí do iných dvoch základných škôl, ktoré sú na rozdiel od ZŠ na Poľnej v centre mesta. Piatačka Terezka z jednej z nich navštevuje výtvarný odbor. „Aj keď si dávam pozor, vždy sa pri prechode cez cestu pri autobusovom nástupišti bojím,“ priznáva. Tŕpnu aj rodičia. Ako pán Ľubomír Balko z Malého Krtíša, ktorý má v umeleckej škole až tri deti. „Tie menšie, tretiaka a prváčku, vozím autom, no najstaršia je šiestačka a tá už chodí sama. Aj nedávno mi hovorila, že na priechode pre chodcov jej auto v jednom smere zastalo, no to, ktoré išlo v opačnom pruhu, pokračovalo ďalej. Musela uskočiť, aby ju nezrazilo,“ zdôrazňuje.
Školy dbajú na bezpečnosť a volajú po riešeniach
Riziká pri príchode a odchode žiakov do a zo školy si uvedomujú aj riaditelia základnej školy a základnej umeleckej školy. Riaditeľka základnej Jarmila Adamová hovorí, že deti učia o nástrahách na cestách na dopravnej výchove. „Problematike bezpečnosti sa venujeme počas hodín prírodovedy i vlastivedy. Okrem teórie vštepujeme deťom, ako sa majú na ceste správať aj na praktických hodinách na dopravnom ihrisku,“ podotýka riaditeľka. Počas prvých týždňov na začiatku každého školského roka škola deťom pri príchode na vyučovanie aj pomáha. „Učitelia najmenších žiakov, ktorí prichádzajú do školy z okolitých obcí autobusmi, si ich chodia vyzdvihnúť ráno na autobusovú zastávku. A do školy ich cez frekventované cesty prevedú,“ dodáva Adamová.
Podobne sa o svojich žiakov stará aj základná umelecká škola. Tá po menšie deti, ktoré chodia na kolektívne predmety ako napr. výtvarnú výchovu, posiela učiteľov. Tí si svojich žiakov prevezmú z ostatných škôl v meste a na vyučovanie ich osobne dopravia. Robí tak aj učiteľka výtvarnej výchovy Bianka Kolová. „Niekedy vediem do školy aj desať detí a pri prechode cez hlavnú cestu pred Billou mi nie je všetko jedno. Mám skúsenosti, že mnohí vodiči sú bezohľadní a deťom nezastavia. Na priechod pre chodcov vstupujeme len v momente, keď je istota, že nás nezrazí žiadne auto,“ dodáva Kolová.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Marek Mišiak, riaditeľ základnej umeleckej školy, si myslí, že niekoľko opatrení na zvýšenie bezpečnosti chodcov vrátane detí by sa urobiť malo, aj dalo. „Nechápem, prečo by na hlavnej ceste v blízkosti školy nemohli byť umiestnené väčšie informačné tabule s upozornením Pozor, škola!. Myslím si, že by to ani veľa nestálo a situáciu by to pomohlo riešiť.“ Peter Molnár, ktorý má školopovinné dve dcéry, hovorí, že by sa mohlo uvažovať aj o iných dopravných obmedzeniach. „Na ceste prvej triedy by v úseku neďaleko školy mohla byť znížená maximálna povolená rýchlosť. Keby autá tadiaľ jazdili pomalšie, chodci by boli menej ohrození,“ zdôrazňuje.
Niektorí rodičia si myslia, že pre deti nie je bezpečná ani cesta priamo pred školou. „Niektoré autá vchádzajú aj do zákazu vjazdu pred budovou. Premiestniť by sa mohli aj priechody pre chodcov pred školou. Ten, ktorý je k nej najbližšie, ústi mimo chodníka. Keď je vonku po daždi, chodec sa zablatí. To je však ten lepší prípad. Ja sa bojím toho, že nejaké ráznejšie opatrenia a zmeny tu kompetentní začnú robiť až vtedy, keď dôjde k tragickej nehode a auto zrazí dieťa,“ podčiarkuje Veľkokrtíšan Juraj Procházka.
Kompetentní čakajú na podnety občanov
Riešenia dopravnej situácie pred školou majú vo svojich rukách Slovenská správa ciest a mesto Veľký Krtíš. To je správcom miestnej komunikácie pred školou a cesta prvej triedy pred Billou patrí správe ciest. Predstavitelia oboch tvrdia, že na to, aby začali uvažovať o nejakých zmenách, potrebujú podnety a sťažnosti od občanov. Tie im vraj nechodia.
„Na úrade neevidujeme žiadnu žiadosť týkajúcu sa riešenia v oblasti dopravy na spomínanom mieste pred školou. Ak by k nám nejaké podnety zo strany rodičov alebo škôl prišli, zaoberali by sme sa nimi,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa Mestského úradu vo Veľkom Krtíši Erika Grega. Ich úrad však podľa nej veľké možnosti na zvýšenie bezpečnosti v blízkosti školy nemá. „Cesty sú tam situované tak, že priechody pre chodcov nemožno preložiť na iné miesta,“ tvrdí.
Ako ďalej Grega vysvetľuje, za súčasnú infraštruktúru v okolí školy je zodpovedný vývoj za ostatných štyridsať rokov. „Škola bola postavená v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy ešte nebolo vybudované ani sídlisko Viničky, ani obchody v okolí a vtedy ani nejazdilo toľko áut ako dnes,“ poznamenala. Ak by však niekto prišiel s podnetom, ako situáciu zlepšiť, alebo aspoň dal návrh na zmenu, bude samospráva hľadať možnosti riešenia.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Rovnako argumentuje aj správca cesty prvej triedy, na ktorej je najnebezpečnejší priechod. Slovenská správa ciest totiž prostredníctvom svojej hovorkyne Zuzany Hromcovej tvrdí, že spomínaný úsek je prehľadný a nedochádza na ňom ku kolíziám áut a chodcov. „V prípade požiadaviek je ale možné umiestniť v uvedenej lokalite doplňujúce dopravné značky,“ konštatovala Hromcová. Ani polícia si nemyslí, že súčasný stav treba riešiť. Vysvetľuje, že spomínaný úsek na ceste prvej triedy nepatrí k nehodovým. Podľa krajskej policajnej hovorkyne v Banskej Bystrici Márie Faltániovej dochádza na tomto cestnom úseku k dopravným nehodám len sporadicky.
Napriek týmto stanoviskám sa niektorí rodičia počas našej návštevy vo Veľkom Krtíši rozhodli situáciu riešiť. „Ak treba dať podnet, tak ja ho buď na políciu, alebo mestský úrad dám. A budem žiadať, aby na nebezpečný úsek na hlavnej ceste v blízkosti školy upozorňovali vodičov v oboch smeroch informačné tabule o blízkosti školy. Podnet dám v najbližších dňoch,“ rozhodol sa otec štvrtáka pán Milan. Podobný podnet chce dať aj riaditeľ základnej umeleckej školy Marek Mišiak. „Ak to môže pomôcť veci, tak prečo nie,“ poznamenal. Hovorkyňa mesta Grega reaguje, že keď im takáto žiadosť príde, určite sa ňou budú zaoberať a posunú ju inštitúciám, ktoré majú v kompetencii riešenie.
Riešenie: Priechod by mal byť dobre viditeľný
Väčšia bezpečnosť detí, prechádzajúcich cez priechod pre chodcov po ceste prvej triedy pred obchodným centrom Billa vo Veľkom Krtíši, by sa dala dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Väčšina z nich má jedného spoločného menovateľa: priechod by mal byť čo najviac viditeľný.
Podľa dopravného inžiniera Miroslava Hudeca je niekoľko spôsobov, ako to dosiahnuť. „Jedným z nich je pravidelná obnova vodorovného značenia na priechode, čím by bol priechod viditeľnejší, a teda aj bezpečnejší. Podobný efekt by sa dosiahol aj umiestnením svetelných bodov v asfalte vozovky v mieste priechodu. Jeho lepšia viditeľnosť by sa dala zabezpečiť aj intenzívnejšími svetlami verejného osvetlenia v blízkosti miesta, ktorým prechádzajú chodci,“ tvrdí Hudec.
Pozornosť by sa podľa neho mohla upriamiť aj na zvislé dopravné značky v blízkosti priechodu pred chodcov. „Tieto by mohli byť vyznačené reflexnými podkladmi a ešte viac by upútali pozornosť vodičov a upozornili ich na situáciu na ceste,“ zdôraznil.
Viacerí chodci si myslia, že na spomínanom mieste by mala byť znížená povolená rýchlosť, resp. semafory. Toto by však podľa názoru experta situáciu nevyriešilo. Ten sa nazdáva, že by sa na hlavnej ceste, kde sa jazdí päťdesiatkou, mohli začať vytvárať dopravné zápchy, čo by mohlo znížiť dynamiku cestnej premávky.
Štefan Machciník z Výskumného ústavu dopravného v Žiline upozorňuje, že spomínaný úsek cesty prvej triedy predstavuje riziko, že na ňom vodiči budú prekračovať maximálnu povolenú rýchlosť. „Za vhodné opatrenie by som navrhoval inštaláciu optickej psychologickej brzdy, čiže dopravnej značky V14, ktorá by viedla vodičov k zníženiu rýchlosti pred miestom, na ktorom hrozí nebezpečenstvo,“ zdôraznil Machciník.
Úplne ideálnym riešením, ktoré by vylúčilo kolíziu vozidiel a chodcov, by bolo podľa Hudeca vybudovanie podchodu alebo nadchodu nad vozovkou. Takéto riešenie by však bolo finančne náročné.