Foto: Ivan Majerský, Pravda, Ilustrácia Ivana Šáteková
„Kedy sa budeš vydávať? Dokedy chceš takto žiť? Nepiješ nejako veľa?“ Znejú výkriky ľudí spoza ochrannej ohrady pri dráhe ich života. Pre tridsiatnikov to nie je nič nové. Obdobné hlášky „fanklubu ich existencie“ počúvajú celý život. Výstave, ktorú si môžete až do 1. marca pozrieť v Galérii Dunaj v Bratislave, dominuje práve časová os sociálneho nátlaku, ktorú autorka nakreslila priamo na stenu galérie.
Os zachytáva tridsať rokov očakávaní. Podpichujúcich otázok okolia: „Ešte sa pocikáva? Uf. – Ojoj, nie si smutná, že máš také krivé zúbky? – Teba naozaj zobrali na gympel? – Ty si fakt ešte s nikým nespala? – Už si bola na úrade práce? – Ty už máš aké veľké brucho? – A kedy bude druhé?“ Os, ktorá nie je výsadou iba dnešných tridsiatnikov, je však pri tejto generácii oveľa dlhšia, ako tá, ktorou si prešli ich rodičia.
To je však známy fakt. Natiahnutie osi, respektíve odkladanie skutočnej dospelosti (rodina, deti, kariéra), vyvolala kombinácia vplyvov sexuálnej revolúcie, emancipácie žien a kultu mladosti. Šáteková však nepodáva len správu. Ďalšími sériami kresieb tému vtipne i mrazivo komentuje. (Tragi)komicky v sérii Kto nabúchal Šebestovú, kde nechala spolu s tridsiatnikmi zostarnúť aj ich detských kreslených hrdinov.
Postava 32 rokov starého kresleného seriálu Šebestová tehotná na sociálke zisťuje, že v slobodnom povolaní nemá nárok na materskú. Mach sa pred polnocou trápi so zadaním v reklamnej agentúre. Psychológ Jeffrey Arnett, ktorý vlani vydal knihu Kedy moje dospelé dieťa dospeje?, mohol ako ilustračné obrázky použiť presne tieto Šátekovej kresby. Veru. Keď Malý princ prestane cestovať, lebo má na krku hypotéku. Vtedy je dospelý.
Zrkadlo, pri pohľade do ktorého (tridsiatnika) zmrazí, nastavuje výtvarníčka zase v sérii NE! Ja nebudem stará. Na obrázkoch vidíme hrubou čiarou nakreslené postavy dídžeja, baviacich sa a drogujúcich mladých ľudí či dievča pri striptízovej tyči. V tých istých kresbách sú mierne posunutí a jemnejším ťahom nakreslení tí istí protagonisti… akurát ich autorka nechala asi o tridsať rokov zostarnúť.
Súborom Mobla moja každodenná Šáteková už presahuje tému generácie 30 a ironicky poukazuje na súčasnú posadnutosť smartfónmi, keď reálne rozhovory a dotyky s ľuďmi nahrádza dotyk displeja telefónu. (Inak, kto z vás – vlastníkov smartfónu – venuje denne viac dotykov živej osobe ako svojmu mobilu?) V tejto sérii zaujme napríklad obrázok malého dievčatka, ktoré si na smartfón fotí svoju babku v truhle.
Panika zvaná tridsiatka
„Keďže budem mať tento rok tridsať rokov, tak som akosi prirodzene začala bilancovať. Pred desiatimi rokmi som sa na tridsiatnikoch bavila. Na tom, ako v panike dávali nový rozmer svojmu životu. Vracali sa väčšinou k nesplneným snom. Pozorovala som sa, či sa budú také veci s blížiacim sa výstražným prstom dospelosti diať aj mne,“ opisovala Šáteková motívy, prečo sa pustila do tohto projektu.
Ona sama vraj neprepadla panike. Aspoň nie radikálne. Možno aj preto, že robí to, čo vždy chcela. Paniku tridsiatnikov však predsa zachytila v poslednej sérii obrazov, kde najskôr nechala ľudí rôzneho veku anonymne vyplniť dotazník s otázkami o méte 30 rokov a neskôr len na základe odpovedí vytvorila ich fiktívne portréty. Odpovede jej umožnili konfrontovať svoj pohľad na tridsiatku s inými.
Foto: Ivan Majerský, Pravda, Ilustrácia Ivana Šáteková
Pri odpovediach ju zaskočil opakujúci sa motív samoty. Ten sa objavoval viac u žien. „Ženy mi prišli, žiaľ, smutnejšie, osamelejšie a nešťastnejšie. Je možné, že sú takí aj muži, ale zakrývajú to vtipnými odpoveďami,“ zamyslela sa výtvarníčka. Kým muži tento pocit môžu vytláčať únikmi do iných realít ešte aj ďalšiu dekádu, ženám tikajú biologické hodiny. Možno preto ten nepomer v odpovediach. K útekom sa však uchyľujú obe pohlavia. Šáteková, ktorá fenomén tridsiatnikov sleduje už dlhšie, svoju generáciu v tomto veku vníma ako skupinu ľudí, ktorí hľadajú alternatívy, niekedy až absurdné, aby sa vyhli neodvratnému. Generácia, ktorá nechce zostarnúť, okolo tridsiatky okrem sociálneho tlaku pociťuje aj tlak zvnútra. Medzičas svieti na výsledkovej tabuli. A mnohí začnú unikať už aj sami pred sebou.
„Tak vzniklo veľa oduševnených ezoterikov, ktorí hľadajú cestu, veľa svetobežníkov míňajúcich celoročné úspory za exotiku, nestarnúcich žúrovníkov, ktorým je niekedy samým zo seba trápne, keď sa zbadajú, kde, s kým a na akú hudbu tancujú, nekonečných študentov, ktorí v poslednom ročníku zistia, že skôr filozofia ako právo, vyznávačov športov, ktoré momentálne letia, a tak ďalej.“
Kde nastal problém? Vo svojej novej knihe to vysvetľuje psychológ Arnett, ktorý ako jeden z prvých odborníkov na svete pomenoval nové obdobie života – mladú dospelosť (predtým psychológovia za pubertu radili rovno dospelosť). Spomína, že rodičia dnešných tridsiatnikov očakávali generáciu, ktorá nastúpi tak razantne a odhodlane, ako to kedysi spravili oni sami a ďalšie generácie pred nimi. Aj podľa Šátekovej zabehnutý systém vytvoril dobu pre „rváčov“. „Nie som si však istá, či my sme dostatočnými ,rváčmi‘ pre ňu,“ pokračuje. Arnett ďalej píše: „Zmysel a túžba po dospelosti sa zmenili. Pre mladých pred päťdesiatimi rokmi bola dospelosť atraktívnou métou. Symbolom statusu, spoločenskej prestíže, žiaducej stability,“ zdôrazňuje.
Z detí (ne)dospelí kamaráti
Dnes však v rámci kultu mladosti majú dvadsiatnici a aj niektorí tridsiatnici zmiešané pocity. Hodnota mladosti akoby na trhu stúpla, „akcie“ dospelosti sa prepadávajú. „Dnešní mladí vedia, že dospelosti sa nevyhnú. Chcú si však mladosť užívať až do momentu, keď sa im dospelosť jednoducho prihodí. Stabilita neláka, skôr predstavuje neželanú stagnáciu,“ opisuje ďalej psychológ.
A dospelosť sa často prihodí práve okolo tridsiatky. „Mať tridsať je podľa mňa vek, keď sa už od nás očakáva niečo dospelé, zodpovedné. Možno aj preto je pre časť našej generácie jednoduchšie hľadať si vtedy svoje úniky do iných realít,“ pomenúva výtvarníčka ľudí, ktorí sa môžu stotožniť s názvom jej výstavy – Mám 30 a nemám plán.
Výstava a jej téma však nie sú len výpoveďou o generácii tridsiatnikov. Táto generácia síce rázne nenastupuje, práve tým však rázne mení spoločnosť. Len nedávno zverejnili prieskum, podľa ktorého mladí ľudia v Európe bývajú so svojimi rodičmi do čoraz vyššieho veku. Priemerný vek, keď Slováci idú bývať sami, je podľa najnovších údajov Eurostatu takmer 31 rokov!
Ako upozorňuje Arnett, fenomén predĺženej mladosti a tiež dlhšieho spolužitia s rodičmi ovplyvňuje aj generáciu dnešných päťdesiatnikov. „Pravidlá hry zmenila už táto generácia, ktorá vďaka vplyvu slobodných 60. rokov začala k svojim deťom, dnešným tridsiatnikom, pristupovať viac kamarátsky. Oni sa tým vtedy vlastne vymedzovali voči svojim rodičom.“
Keď však ich deti v dvadsiatke neopustili hniezdo, ako oni kedysi, dostali sa päťdesiatnici do zložitej situácie. Ako pristupovať k dieťaťu, ktoré už nie je dieťaťom? Kde je hranica starania sa? Šátekovej sa podarilo zachytiť aj tieto rozpaky. A nielen na osi sociálneho nátlaku. Keď sa pozeráte na Maťka zo seriálu Pásli ovce valasi, ako stojí pri prostitútke, ste rovnako v pomykove ako rodič nedospelého tridsiatnika.
„Tým, že sa generácia našich rodičov usadila skôr a mala svoje rodiny, tak nebolo asi toľko priestoru na vlastné formovanie sa cez zábavu, ktorá sa dnes stáva životným štýlom. Ako napríklad dídžejing, surfovanie, fetovanie na žúroch, chodenie po festivaloch. Skrátka, generácia socializmu mala plán daný a ten plnila. My si plán tvoríme sami a generácii socializmu z neho často nie je úplne dobre,“ uzavrela Šáteková.
Tridsiatku oslávi tento rok aj naša zlatá biatlonistka Nasťa Kuzminová. Pri jej druhej šanci na olympijskú medailu v Soči bola na prvom medzičase s prehľadom prvá. Potom však prišla streľba a chyby v nej ju posunuli až na šieste miesto. Tridsiatnici si uvedomujú, že sú tesne pred dôležitou streľbou. A že ak v nej minú, už to reálne ovplyvní konečný výsledok. Kto by nebol nervózny?
Tridsiatnici o tridsiatke
Súčasťou výstavy Ivany Šátekovej Mám 30 a nemám plán boli aj odpovede na dotazník o tridsiatke. Vybrali sme niekoľko odpovedí ľudí v tomto veku.
Keď ste mali 12 rokov, kde ste si mysleli, že budete v tridsiatke?
- myslel som si, že budem žiť spokojne ako z IKEA katalógu
- otrávená matka dvoch detí žijúca usporiadaný stereotyp
- myslela som si, že budem mať rodinu a budem rodiť, lebo moja mama rodila, keď mala 30
- vlastné vydavateľstvo, štyri deti a normálny muž (niečo ako ten frajer z Anny zo Zeleného domu)
- nemal som plán, 30 bolo ďaleko
Máte nejaké špeciálne méty, ktoré ste si povedali, že dosiahnete do tridsiatky?
- zmúdriem
- som si myslel, že budem „taký iný“
- tak trochu som si kedysi myslela, že do 30 budem mať muža. no
- už 10 rokov je to voľný spád, všetko kľúčové, čo mi nevyšlo, som alibisticky posunula s deadlinom na 35 (deti asi hlavne)
- že prestanem fajčiť, zmením zamestnávateľa, že po ôsmich rokoch dokončím vysokú školu a nájdem si frajera. kúpa bytu je stále sci-fi
Čo si myslíte o veku 30 rokov?
- že čo teraz, asi by som mala konečne niečo naplánovať?
- fajný vek, taký kľudný
- že to nie je big deal, ale vlastne okolie si myslí, že je to big deal, teda to je asi big deal. hlavne, že vyzerám na 24
- taká zbytočná frustrácia číslom trochu
- sú dve skupiny: takí ľudia, čo do 30 postíhali „všetko“ – rodinu a kariéru – a tá druhá je, čo to ešte nestihla, ale vie sa náááramne baviť
Zhodnoťte váš súčasný stav a či ste s ním spokojný/spokojná?
- nemám všetko, čo by som chcela, ale od života som dostala mnohé a som za to vďačná
- som spokojná s tým, kto som
- prišla depresia, ale keď som s dvadsiatnikmi, všetko je o. k., v profesii som úspešná a napredujem, ale spokojnosť so životom je o niečom inom
- financie, súkromný život a naša krajina naprd, zato v práci dosť pozitívnych dní a v hlave dosť nápadov, ako to so sebou vydržať
- nemôžem byť spokojný, lebo by som stlstol a nebol by som spokojný