Nemyslím si, že dovolia Su Ťij stať sa barmskou prezidentkou, hovorí disident

02.04.2014 17:00
Aun Schan Su Ťij
Aun Schan Su Ťij dostala v roku 1991 Nobelovu cenu, dlhé roky pred svojím prepustením z domáceho väzenia. Na snímke Su Ťij s bývalým vodcom poľskej Solidarity Lechom Walesom. Autor: ,

Od prepustenia barmskej opozičnej líderky Aun Schan Su Ťij z domáceho väzenia uplynuli viac ako tri roky a Barma sa odvtedy začala meniť. Tým najpodstatnejším zmenám sa však barmská vláda, zložená väčšinou z príslušníkov bývalej vojenskej junty, stále bráni. Patrí medzi ne napríklad novela ústavy, bez ktorej Su Ťij budúci rok nemôže kandidovať na hlavu štátu.

„Nemyslím si, že vláda dovolí potrebné články zmeniť, aby sa o tú funkciu mohla uchádzať, vyhlásil barmský disident a novinár Ťjo Zwa Mou, ktorý v uplynulých dňoch navštívil Českú republiku.

Labilná sloboda

V živote barmského aktivistu, ktorý šéfuje anglickej verzii opozičného časopisu Irrawaddy, však v uplynulých rokoch došlo k jednej zásadnej zmene. Redakcia exilového časopisu Irrawaddy sídlila až do roku 2012 iba v thajskom Chiang Mai. Po tom, čo barmská vláda zrušila cenzúru médií, si otvoril kanceláriu aj v Barme. A vlani svoj časopis nasledoval aj Ťjo Zwa Mou a po dlhých trinástich rokoch sa vrátil do rodnej krajiny.

„Časopis môžeme vydávať, ale neznamená to, že existuje úplná sloboda médií. Politická situácia v krajine stále nie je úplne stabilná,“ hovorí Barman. „Prístup k informáciám je veľmi sťažený, a pretože píšeme množstvo kritických článkov o vláde a jej reformách, často nám prácu všelijako komplikujú,“ hovorí. Ako príklad uvádza nedávne rozhodnutie úradov, ktoré zmenili vydávanie víz pre zahraničných novinárov. Predtým vraj dostávali títo reportéri víza na tri mesiace, teraz sú to len dva týždne.

Demokracia podľa vlastných pravidiel

Nový režim síce začal zavádzať určité politické reformy, poistil si ale, aby opozícia v krajine stále nemala takmer žiadnu reálnu moc. V doplňovacích voľbách do barmského parlamentu v apríli 2012 získala opozičná strana Národná liga pre demokraciu (NLD) 43 zo 44 kresiel, o ktorých sa rozhodovalo. Stala sa tak najsilnejšou opozičnou stranou v zákonodarnom sneme a Su Ťij bola zvolená za poslankyňu.

„Armáda však neustále kontroluje moc a môže si robiť takmer všetko, čo chce. Napríklad Aun Schan Su Ťij stále bránia v tom, aby sa mohla uchádzať o prezidentské kreslo,“ hovorí Ťjo Zwa Mou. Konkrétne ide o článok 59 D a F ústavy z roku 2008, ktorý neumožňuje kandidovať tým, ktorých deti či manželia sú cudzinci. Zosnulý manžel Su Ťij aj jej synovia sú Briti. „Všetci vedia, že tento článok je nedemokratický, je ale veľmi nepravdepodobné, že sa to do roku 2015, keď sa majú voľby konať, zmení,“ dodáva barmský disident.

Budúci rok sa budú v Barme konať aj parlamentné voľby, v ktorých by Národná liga pre demokraciu takisto mohla uspieť. Ani to ale nebude stačiť na to, aby opoziční poslanci schválili zmenu ústavy. „Ak budú voľby slobodné, jej strana získa väčšinu kresiel. Asi nie ako v roku 1990, keď mali okolo 82 percent, ale 75 percent, čo je stále veľa, môžu dosiahnuť,“ myslí si Barman.

Výhra-nevýhra

Lenže ďalšie sporné články ústavy hovoria, že v parlamente musí zasadnúť bez akéhokoľvek zvolenia 25 percent armádnych predstaviteľov a pre zmenu základného zákona krajiny je potrebných viac než 75 percent hlasov. „Takže aj keď zvíťazí, vlastne tie voľby kvôli tejto ústave nevyhrá. Moc bude mať stále vláda,“ hovorí barmský novinár.

Krajina v poslednej dobe rieši aj množstvo náboženských a etnických problémov, najmä spory medzi väčšinovými budhistami a menšinovými moslimami. „V niektorých odľahlých oblastiach na západe krajiny, najmä v Kačjinskom a Karenskom štáte, stále dochádza k porušovaniu ľudských práv. Viac ako 100-tisíc ľudí žije v utečeneckých táboroch v Thajsku a stále sa nemôžu vrátiť domov, čo naznačuje, že situácia sa ešte nezlepšila,“ opisuje stav Ťjo Zwa Mou. Vláda vraj sprvu naznačila, že pracuje na vyjednaní prímeria, žiadny dialóg medzi znepriatelenými stranami sa však prakticky nekoná.

Dve kategórie väzňov

V Barme bolo v posledných mesiacoch v niekoľkých vlnách prepustené veľké množstvo politických väzňov. Aj z tohto dôvodu Západ zrušil niektoré sankcie vyhlásené proti barmskému režimu. „Za mrežami však stále niekoľko desiatok väzňov zostáva. Teraz sa pracuje hlavne na tom, aby sa presne zistilo, kto je politický väzeň, pretože niektorí z nich boli odsúdení za úplne iné zločiny, ktoré nesúvisia s ich politickou aktivitou,“ hovorí barmský disident, ktorý sám vo väzení strávil osem rokov. Do opozičných aktivít sa začal zapájať už v roku 1988, keď študoval na strednej škole a mal 16 rokov. Odsúdili ho v roku 1991 a za mrežami bol až do roku 1999. O rok neskôr Barmu opustil, pretože mu hrozilo ďalšie zadržanie.

Riskantný návrat domov

Aké to bolo vrátiť sa po trinástich rokoch späť domov? „Mal som zmiešané pocity a bol som nervózny. Predtým mi hrozilo zadržanie hneď na letisku. To sa síce zmenilo, ale neznamená to, že sa cítim bezpečne,“ opisuje barmský disident. „Zariskoval som. Hovoril som si, že úrady práve začali s reformami, zrušili cenzúru, takže ma v tom čase nemohli zatknúť. Keby totiž zadržali mňa, alebo niekoho iného z novinárov, zničilo by to ich povesť,“ dodáva Ťjo Zwa Mou.

Pokiaľ ide o reformy v krajine, príliš optimistický nie je. „Som skôr skeptický. Za posledné dva roky mám niekedy pocit, že sa vraciame späť, namiesto toho, aby sme išli dopredu, "hovorí Barman. "Nečakal som, že sa všetko zmení za deň. Vieme, že to chce čas, ale teraz nás niektoré veci sklamali,“ uzatvára.

#Barma #Aun Schan Su Ťij
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku