Plastové fľaše, spánok a fúzy vymenili za ihriská

7 650 000 plastových fliaš. Toľko ich zozbierali v Ekohre školáci z celého Slovenska za jediný mesiac na čiernych skládkach vo svojom okolí. Je to ťažká váha. Nech doľahne na každého, kto sa práve chystá zahodiť plastovú fľašu od kokakoly do kríkov!

, 23.04.2014 16:00
ekohra, plasty, zber, Modranka Foto: ,
V Modranke zbierali všetci. Učitelia, žiaci, rodičia, dôchodcovia, firmy, susedia v paneláku. A len vďaka spoločnému úsiliu vyhrali.
debata (1)

Všetky tieto fľaše totiž vážia takmer toľko ako dve veľryby, dva jedince vráskavca obrovského, čo je, mimochodom, najväčšia živá bytosť, aká kedy žila na planéte Zem. Mohutnejšia ako tie najozrutnejšie dinosaury. Jeden vráskavec váži okolo 170 ton. Deti nazbierali 306 ton odpadu a vďaka nim sa dve mrchavé plastové veľryby teraz nepovaľujú kdesi v zelenom lese.

A ešte jeden príklad. Z takého veľkého množstva by spoločnosť Levi's dokázala vyprodukovať nie jednu, ale hneď dve celé jarné kolekcie ekologických džínsov pod názvom Waste<Less, ktoré vlani vzbudili rozruch na celom svete. A nemusela pritom zbierať 3,5 milióna plastových fliaš po celých Spojených štátoch amerických, ktoré majú vyše 313 miliónov obyvateľov… Na jedny ich rifle treba 8 PET fliaš. Čiže zo 7,65 milióna PET fliaš by firma Levi's vedela vyrobiť 956 250 riflí, a to znamená jedny parádne nohavice pre takmer každé jedno dieťa na Slovensku. Ale Ekohra nebola len o číslach, o netradičnom spracovaní plastov. Obyčajné plastové fľaše dokázali spájať ľudí.

Siedmak Matúš Baláž z Trnavy-Modranky.... Foto: Andrej Barát, Pravda
ekohra, Modranka, plasty, zber Siedmak Matúš Baláž z Trnavy-Modranky. Asfaltové ihrisko aj vďaka jeho úsiliu v zbere plastových fliaš premenia na multifunkčné.

Zbierali škôlkari aj dôchodcovia

„My to dáme! Také krédo mali rodičia našich školákov. A som presvedčená o tom, že deti budú chcieť separovať odpad, keď videli, ako sa ich rodičia vložili do zbierania plastových fliaš. Obetovali svoje voľno, brali si dovolenky. Posledné dva víkendy robili s fľašami od rána do večera,“ naznačila riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Trnave-Modranke Adriana Jančichová. Jej škola nazbierala najviac. Takmer 200-tisíc fliaš, za čo od organizátora súťaže spoločnosti Lidl získali multifunkčné ihrisko za 80-tisíc eur. Škola bez telocvične si konečne postaví namiesto asfaltovej plochy ihrisko, ktoré bude môcť využívať aj v zime. A plánujú aj bežeckú dráhu.

Na úspech sa vyzbierala podľa riaditeľky celá Trnava. Susedia v bytovke nosili plné vrecia fliaš učiteľkám do bytov. Zbierali paneláky, fľašami si zapratali chodby, garáže, parkoviská. Piatak Juraj Kavoň si doma na počítači vytlačil letáky a potom ich roznášal do schránok po celej Modranke. Cudzích ľudí presvedčil, aby nevyhadzovali fľaše do odpadu, ale aby pristavili vrecia ku vchodu vždy v určený deň. Rodičia sa takticky rozdelili. Jedni stáli na parkovisku a odštopľovávali. Druhí triedili, ďalšia časť sklopila zadné sedadlá na svojich autách a zvážala vrecia k automatom na fľaše, kde už čakala skupina hádzačov. Zbieral aj miestny klub dôchodcov. „Dozvedáme sa, že za každou školou bol nejaký príbeh. Počuli sme o tom, ako školáci vyčistili blízky les, jazierko, okolie vodnej nádrže a sme radi, že táto súťaž prispela aj k tomu, že naše životné prostredie je o čosi čistejšie,“ uviedol hovorca spoločnosti Lidl Tomáš Bezák.

Teší sa. Hoci stratil fúzy

Telocvikár Peter Piskay zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Michalovciach sa usmieval, aj keď si bude musieť čoskoro oholiť husté fúzy. Nosil ich vyše 20 rokov a prehral ich v stávke s kolegami. Povedal, že pôjdu dole, ak sa umiestnia na prvých priečkach. Prezbierali sa na druhé miesto. Fúzy však neboli jediná obeta. Niektorí ani nespali. „Držali sme v noci služby, aby sme boli ráno prví pri automate a mohli hádzať fľaše,“ opisoval zatiaľ ešte fúzatý učiteľ. Žiaci spolu s rodičmi a učiteľmi zlikvidovali množstvo čiernych skládok v okolí, vyčistili napríklad aj starú cestu na Zemplínsku šíravu.

Budúci automechanici, stolári, murári či grafici zo Strednej odbornej školy sv. Jozefa Robotníka v Žiline sa na tretie miesto v súťaži prepracovali vďaka perfektne zohratej manufaktúre. Boli tam fúkači fliaš. Rozvážači, hádzači do automatov, odoberači z automatov, triediči, vymenúval riaditeľ školy Viliam Riško. „Chalani si dokonca trénovali rýchlosť aj techniku hádzania fliaš do automatu.“ Aby dokázali za jeden deň spracovať v automate tri- až päťtisíc fliaš.

Aj malý zmôže veľa

Všetci ekolenivci by si mohli brať príklad zo školy z Malachova. Škola nazbierala vyše 128-tisíc fliaš, pomáhalo všetkých 14 (!) žiakov, 36 škôlkarov a 1 011 obyvateľov maličkej obce zasadenej do okresu Banská Bystrica východne od Kremnických vrchov. Predseda Občianskeho združenia Malachovská škola Maroš Horník vysvetľuje, že ich zbieranie fliaš tak veľmi chytilo, že aj teraz, už po súťaži, keď vidia dakde v jarku pohodenú fľašu, stále majú nutkanie ju zodvihnúť… „Vždy, keď som mal cestu po trase Poprad – Čertovica, zastavil som sa na všetkých odpočívadlách, aby som tam pozbieral fľaše. Na každom som našiel 10 až 15 fliaš.“ Škola nazbierala dokopy vyše 128-tisíc fliaš a skončila „až“ na 6. mieste s výhrou 10-tisíc eur. A vraj aj za taký peniaz sa dá postaviť nové ihrisko. „Svojpomocne,“ hrdo vysvetlil Horník.

Dobrovoľníctvo však prírodu nezachráni. A súťaž vyvolala v mnohých mladých, ale aj šedivejúcich hlavách otázky. Prečo po podobných úspešných projektoch otáľajú najväčšie slovenské reťazce s motiváciou a nechcú zaviesť zálohovanie aj plastových fliaš či plechoviek, ako je to napríklad v Nórsku či v Nemecku? „A keď sa nám len za jediný mesiac podarilo nazbierať takmer 8 miliónov fliaš, ktoré sa teraz nebudú povaľovať kdesi na skládke, koľko odpadu by sme dokázali vyzbierať, ak by sme na to mali celý rok?“ zafilozofovala riaditeľka školy v Trnave-Modranke Jančichová. Bolo by to asi 91 800-tisíc fliaš, čo je takmer 22 plastových veľrýb…

Fľaše sú na každej skládke

Pri takzvanom literingu, čiže voľne pohodenom odpade v krajine, tvoria plasty vysoké percento z odpadu. Vedia o tom svoje členovia Nitrianskeho horského spolku, ktorí sa aj tento rok pustia do akcie Jarné čistenie Zobora. V sobotu 26. apríla sa s ďalšími dobrovoľníkmi odhodlajú vyčistiť prírodnú rezerváciu od odpadkov. Za sedem rokov vyzbierali 23 ton odpadu a predseda spolku Patrik Együd odhadol, že 20 percent z celkového objemu tvorili plasty.

SOŠ obchodu a služieb Michalovce zozbierala 161... Foto: Andrej Barát, Pravda
ekohra, Modranka, plasty, zber SOŠ obchodu a služieb Michalovce zozbierala 161 039 plastových fliaš, za čo získali ihrisko v hodnote 55-tisíc eur.

Ak niekomu neudiera do očí zhanobená estetika prírody, tak by mal pri odhadzovaní fľaše myslieť aspoň na živé tvory. PET fľaše nie sú síce z chemického hľadiska takým problémom ako niektoré iné druhy plastov, ktoré uvoľňujú do prostredia nebezpečné látky. „Skôr je problémom to, že sa rozkladajú veľmi dlho. Až stovky rokov. Ako sa postupne rozpadávajú, dostávajú sa do potravinového reťazca a nachádzajú sa tak v mnohých živočíchoch,“ upozornil predseda organizácie Priatelia Zeme – SPZ Martin Valentovič. Zbierať fľaše sa podľa neho oplatí už len pre dobrý pocit. Ak aj človek nemá doma technológiu na tkanie riflí z recyklovaných fliaš, môže si vyrobiť napríklad plašič krtkov. Kŕmidlo pre vtáky. Alebo skleník.

Boj s lenivosťou nestojí milióny

Spoluzakladateľ Zelenej hliadky Matúš Čupka bojuje už tretí rok s čiernymi skládkami v Bratislave. A zápasí najmä s plastovými fľašami, keďže tie podľa odhadu tvoria asi 60 percent všetkého odpadu na čiernych skládkach.

Matúš Čupka
Matúš Čupka Matúš Čupka

Prečo je toto číslo také vysoké? Je to možno aj preto, že stánky s nápojmi sú na každom kroku?
Je to najmä preto, lebo plasty sa najpomalšie rozkladajú a plastové fľaše si so sebou berú ľudia do prírody. Vyhadzujú ich z auta za jazdy a významnú zložku tvoria aj plastové fľaše s lacným vínom. Je to presne tak, ako ste naznačili. Bufety produkujú obrovské množstvo plastového odpadu a okolie našich prírodných jazier je toho vizitkou.

Klesol za posledné tri roky aspoň počet čiernych skládok?
Mierne klesá. Nami vyčistené skládky sú v podstatne lepšom stave a k dokonalosti chýba fyzické uzatvorenie týchto lokalít, aby sa sem skládky nevracali. Do našich aktivít sa zapája čoraz širší počet ľudí. V roku 2013 sme zapojili do našej činnosti celkovo 1 864 dobrovoľníkov a pôsobili sme v približne 25 lokalitách. Ak sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní likvidovať čierne skládky vo svojom voľnom čase, tak aký dôkaz ešte potrebujeme, že je situácia kritická?

A je najschodnejšou cestou práve dobrovoľníctvo?
Skôr kombinácia represívnych a pozitívnych opatrení. Pokutovanie pôvodcov odpadu či nezodpovedných majiteľov pozemkov, odstraňovanie skládok a umiestňovanie fotopascí. A tiež stavebné opatrenia, ktoré menia miesta, kde vznikajú čierne skládky. Rampy, kvetináče, lavičky. A nerozprávame sa o miliónových investíciách. Skôr o desiatkach až státisícoch. To si Bratislava a iné mestá môžu dovoliť. Dobrovoľníctvo by malo popritom hrať rolu pomoci v prípade komplikovaných nevyrovnaných pozemkov či v lokalitách s vysokým spoločenským záujmom. Musíme si pomáhať, ale od samospráv by som očakával minimálne štvornásobný výsledok oproti nám dobrovoľníkom. V roku 2013 sme vyzbierali 249 ton odpadu. Magistrát iba 362 ton. Rok predtým to bolo iba žalostných 89 ton…

Ako hodnotíte angažovanosť zo strany veľkých firiem?
Miera zapojenia sa firiem je pomerne nízka a spočíva prevažne v separácií odpadu na pracovisku či v občasných dobrovoľníckych akciách. Mrzí ma, že sa najmä väčšie spoločnosti nezaujímajú niekedy ani len o svoje bezprostredné okolie. Spoplatnenie igelitových tašiek výrazne pomohlo racionalizácii ich využívania, lebo to množstvo tašiek, ktoré nachádzame na skládkach, je astronomické. Neuveriteľne to ničí krajinu. V ďalšom kroku by sa malo zaviesť zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Samozrejme, to chce aj podporu štátu či eurofondov, ale pokiaľ dokážeme stavať diaľnice, tak dokážeme zálohovať aj plastové fľaše. Nerozumiem odporu obchodných reťazcov, ktoré v iných krajinách bez problémov prevádzkujú zálohovanie plastových fliaš aj plechoviek, a to v rovnakých strojoch, ako vidíme dnes na Slovensku. Tie naše zbierajú iba pivové fľaše.

Fakty o plastových fľašiach

  • 7 650 000 PET fliaš nazbieralo 147-tisíc žiakov z celého Slovenska za 1 mesiac v Ekohre
  • 306 ton váži celá táto masa plastu dokopy (jedna PET fľaša váži priemerne 40 gramov)
  • 1 030 000 fliaš nazbieralo prvých sedem najúspešnejších škôl, celkovo sa zapojilo 468 škôl
  • 60 percent všetkého odpadu na čiernych skládkach predstavujú práve plasty a plastové fľaše
  • 11 percent hmotnosti priemernej odpadovej nádoby na Slovensku tvoria plasty
  • už tretí rok vyvíjajú experti zo Slovenskej technickej univerzity unikátne „lego“ – protipovodňové zábrany vyrobené z recyklovaného plastu, počíta sa s plastovým odpadom z automobiliek, v ďalšej fáze aj s bežným plastovým odpadom z domácností

    Zdroje: Zelená hliadka, Priatelia Zeme – SPZ, Lidl

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #enviro #ekológia #plastové flaše #brigáda
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy