Presne 1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do Európskej únie a očakávania ľudí boli v drvivej väčšine pozitívne. Za desaťročie si však s úniou Slováci prešli nielen dobrým, ale aj zlým. Čo všetko formovalo a menilo vzťah Slovákov k únii za desať rokov, čo sú jej členmi?
2004: Vstup
Od podania oficiálnej prihlášky do EÚ neuplynulo ešte ani desať rokov, keď sa Slovensko spolu s deviatimi ďalšími štátmi (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko) pridalo k pätnástke starých členov, čo prinieslo historicky najväčšie rozšírenie únie. No nebol to priamočiary proces.
V roku 1997 za vlády Vladimíra Mečiara nám lídri EÚ naznačovali, že príslušnosť k zástave s modrým pozadím a hviezdami v kruhu sa nám vzďaľuje. Po politickej zmene však už v roku 2002 správa Európskej komisie odporučila na prijatie všetkých desať nových členov vrátane Slovenska. Teraz bol rad na nových štátoch, aby vstup do únie odobrili aj ich občania.
Slováci sa vtedy ukázali ako najväčší eurooptimisti, keď v referende o vstupe do únie hlasovalo až 92 percent voličov za vstup (hoci účasť bola len tesne nadpolovičná, teda hrozilo, že referendum nebude platiť). Slovensko sa členom únie stalo 1. mája 2004 a už v júni sa u nás uskutočnili historicky prvé eurovoľby.
2005: Barometer
Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky, ktoré zadáva sekcia analýz verejnej mienky Európskej komisie od roku 1973. Od vstupu Slovenska do EÚ sme jeho súčasťou aj my. Aj vďaka opakujúcim sa otázkam môžeme sledovať, ako sa menili nálady Slovenska voči únii. Porovnajme si napríklad výsledky rok po vstupe do únie s tými najaktuálnejšími, ktoré sú datované ku koncu roka 2013.
Kým v roku 2005 znamenala EÚ pre Slovákov najmä slobodu cestovať, študovať a pracovať hocikde v EÚ (65 percent respondentov), ekonomickú prosperitu (39 percent) a mier (34 percent), koncom roku 2013 pre nich EÚ znamenala najmä euro (53 percent), slobodu cestovať, študovať a pracovať hocikde v EÚ (53 percent) a plytvanie peniazmi (33 percent). Zatiaľ čo v roku 2005 považovalo až 70 percent Slovákov situáciu v ekonomike EÚ za dobrú, koncom minulého roka už za najväčší problém, ktorému čelí Európska únia, považovali ekonomickú situáciu (46 percent), nezamestnanosť (36 percent) a stav verejných financií jej členov (34 percent).
2006: Práca
Podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina Slovákov spájala EÚ s možnosťou pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte. Bezprostredne po vstupe do únie sa však pre nováčikov v únii otvorili len tri pracovné trhy „starej“ pätnástky štátov. Išlo o Veľkú Britániu, Írsko a Švédsko. Občania nových členských krajín súhlasili s takzvaným prechodným obdobím pre voľný prístup na pracovné trhy už v predvstupových rokovaniach.
Práve rok 2006 priniesol aj Slovákom najviac nových pracovných príležitostí v rámci únie. Od 1. mája 2006 otvorili svoje pracovné trhy Fínsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko. Od 21. júla 2006 otvorilo svoj trh práce bez obmedzení Taliansko. Čiastočné otvorenie trhu práce ohlásili Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko.
Naplno využili prechodné obdobie Rakúsko a Nemecko, ktoré novým členom z roku 2004 otvorili pracovný trh až od 1. mája 2011. Staré štáty sa dlho obávali prílevu lacnejšej pracovnej sily, ale situácia v Británii, Írsku alebo vo Švédsku už skôr tieto obavy nepotvrdila.
2007: Schengen
Kým 1. mája 2004 padli hranice do Európy symbolicky, 21. decembra 2007 ich zrušili aj reálne. Slovensko sa spolu s ďalšími novými členskými štátmi Európy stalo súčasťou schengenského priestoru. V tento deň sa Slovensku zrušili hraničné kontroly s Maďarskom, Rakúskom, Českom a Poľskom. Naopak, vstup do Schengenu si vyžiadal sprísnenie stráženia vonkajšej hranice EÚ s Ukrajinou.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Hneď v prvý deň sa zrušili kontroly pri ceste po zemi alebo po rieke. Kontroly na letiskách museli Slováci znášať ešte niekoľko ďalších mesiacov. Schengen tvorí v súčasnosti súvislé územie 25 štátov EÚ, dvoch krajín EHP a Švajčiarska. S výnimkou Veľkej Británie a Írska sú do schengenskej spolupráce zapojené všetky „staré“ členské štáty EÚ, a navyše Nórsko, Island a Švajčiarsko. Rok 2007 sa niesol aj v znamení ďalšieho rozširovania EÚ, k dvadsaťpäťke štátov pribudli dva nové – Bulharsko a Rumunsko. Slovensko nevyužilo možnosť prechodného obdobia a otvorilo nováčikom svoj pracovný trh okamžite.
2008: Lisabon
Po krachu projektu európskej ústavy sa lídri EÚ už koncom roku 2007 zhodli na inom spôsobe reformy zakladajúcich zmlúv EÚ – na Lisabonskej zmluve. Európska únia ňou získala právnu subjektivitu a priniesla aj množstvo ďalších zmien. Pred jej vstupom do platnosti ju však muselo ratifikovať všetkých 27 členov únie, čo sa ukázalo ako veľmi komplikovaný proces.
Na Slovensku jej ratifikáciu najskôr blokovala opozícia, na protest proti vládnemu návrhu tlačového zákona z dielne Smeru, ktorý bol kritizovaný za obmedzovanie slobody tlače. Napokon však koalícia Smeru, HZDS a SNS zahlasoval spolu s poslancami SMK a Slovensko zmluvu ratifikovalo v apríli 2008. Jedinou krajinou, kde sa o Lisabonskej zmluve rozhodovalo v referende, bolo Írsko a jeho občania v júni 2008 zmluvu zamietli.
Nespôsobilo to však krach projektu, v opakovanom referende v októbri 2009 dali Íri zmluve zelenú. Napriek tomu však neboli úplne poslednými v únii. Hoci český parlament ratifikoval zmluvu už vo februári 2009, prezident Václav Klaus ju podpísal až v novembri.
2009: Euro
Prvého januára 2009 sa u nás neoslavovalo len výročie vzniku samostatného Slovenska, Nový rok, ale aj desiate výročie vzniku meny euro – a hlavne jej zavedenie na Slovensku. S úderom polnoci na Slovensku začala platiť euromena a Slováci začali šestnásťdňové obdobie rozlúčky s korunou, keď vyše dvoch týždňov prechodne platili obe meny. O tom, v akom pomere sa bude koruna za euro zamieňať, sa Slováci dozvedeli už v júli 2008, keď ministri financií EÚ stanovili konverzný kurz na úrovni 30,1260 koruny/euro. Cesta k euru sa však pre Slovensko začala už v roku 2004.
Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa prístupových zmlúv musia totiž euro prijať všetky členské štáty, hoci sa nepíše kedy. Do 16. januára 2009 teda trvalo obdobie, keď sa dalo platiť eurom aj korunami, 30. júna zase prestali komerčné banky vymieňať koruny v minciach za eurá a ku koncu roka sa skončila povinnosť zobrazovať duálne ceny. Mnohí Slováci však na koruny v hlave prepočítavajú dodnes. V roku 2009 sa tiež konali druhé eurovoľby na Slovensku.
2010: Banány
Zaujíma euroúradníkov správne zakrivenie banánov? Áno. Ale nie tak zveličene, ako o tejto téme informovali (a informujú) dlhé roky mnohé médiá. Práve regulácia Európskej komisie, ktorá sa zaoberá aj zakrivenosťou banánov, sa stala symbolom kritiky byrokracie EÚ. Recesisti z radov eurokritikov dokonca nahradili vo vlajke EÚ hviezdy banánmi. V skutočnosti euroúradníci nediskvalifikovali banány z trhu pre ich tvar, ale len pre minimálnu veľkosť. Tvarom, teda zakrivenosťou, sa zaoberali len pre banány zaradené do najvyššej spotrebiteľskej triedy.
Starú banánovú tému oživila v roku 2010 skupina europoslancov, ktorá sa znova chcela podrobnejšie zaoberať zákazom „nesprávnych“ tvarov niektorých druhov ovocia a zeleniny. Kolegovia ich návrh však zmietli zo stola. S členstvom Slovenska v EÚ začali témy kontroverzných nariadení únie rezonovať aj v našich médiách. V roku 2010 sa napríklad často diskutovalo o zákaze predaja bežných žiaroviek (v roku 2009 zákaz platil pre žiarovky s príkonom 100 W a viac, v roku 2010 už aj pre 75 W).
2011: Euroval
Ešte nikdy Slovensko nepocítilo prepojenie domácej a európskej politiky tak ako na jeseň 2011. Poslanci v parlamente mali odhlasovať rozšírenie eurovalu, prostriedku EÚ na boj proti dlhovej kríze. Na tento účel išlo pôvodne 440 miliárd eur (Slovensko sa podieľalo sumou vo výške 4,372 miliardy), ale lídri EÚ sa rozhodli rozšíriť balík na 780 miliárd (pre Slovensko by to bolo 7,7 miliardy), s čím však nesúhlasila strana SaS vo vláde Ivety Radičovej.
Premiérka teda spojila hlasovanie o rozšírení eurovalu s hlasovaním o dôvere vlády. Opozícia a SaS nehlasovali za, a tak padla vláda. Rozšírenie eurovalu odhlasovali poslanci o dva dni neskôr v novom hlasovaní, kde už za hlasovali aj poslanci opozície. Vari prvýkrát sa tak európske záležitosti stali veľkou témou aj medzi slovenskými voličmi, ktorí EÚ dovtedy značne ignorovali, o čom svedčí aj stabilne nízka volebná účasť v eurovoľbách. Kritický postoj voči EÚ však napokon strane SaS nepriniesol želaný efekt, v predčasných voľbách v roku 2012 stratila značnú časť voličov.
2012: Nobel
V roku 2012 získalo Nobelovu cenu mieru v podstate aj všetkých viac ako 5 miliónov Slovákov. Nórsky Nobelov výbor udelil totiž cenu Európskej únii, ktorej bolo Slovensko v tom čase už osem rokov členom. Výbor uviedol, že dôvodom jeho rozhodnutia bola úloha, ktorú únia zohrala pri premene väčšiny Európy z kontinentu zmietaného vojnami na kontinent mieru. Paradoxne, cenu udelili Nóri únii práve v čase, keď sa prehlbovali konflikty medzi jej členmi vzhľadom na dosahy finančnej krízy. V rovnakom roku napríklad nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú vítali v Grécku miestni protestujúci preoblečení za Adolfa Hitlera.
Spory o charakter a budúcnosť únie spôsobili, že cenu mnohí komentátori i politici prijali minimálne s trpkým úškrnom. EÚ neskôr rozhodla, že finančná odmena (930 000 eur) z Nobelovej ceny za mier poputuje na projekty podporujúce deti, ktoré nemôžu vyrastať v mieri, pričom sama navýšila celkovú finančnú pomoc na 2 milióny eur. Váhu ceny možno preveria aj nasledujúce mesiace, keď sa po dlhom čase vojnové napätie vrátilo na hranicu únie.
2013: Košice
Rok 2013 bol významný pre Chorvátov, ktorí sa od 1. júla stali 28. členom EÚ. Na Slovensku sa vlani v súvislosti s EÚ spomínali viac Košice ako Bratislava. Metropola východu totiž získala prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry (spolu s francúzskym Marseille). Titul udeľuje Európska komisia a Európsky parlament už od roku 1985 s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta. Hoci sa podujatiu nevyhli ani škandály, občania Slovenska mali možnosť vidieť, čo im EÚ prináša aj vo forme podpory rôznych projektov.
Za desať rokov sa Slovensku dostalo z eurofondov podpory vo výške 12,86 miliardy eur. S európskou podporou sa postavilo 100 kilometrov diaľnic, opravilo 1 020 škôl či 56 nemocníc. Do zahraničia vycestovalo v rámci projektov EÚ dovedna 17 500 študentov. Napriek tomu sa za desať rokov eurooptimizmus Slovákov mierne znížil. Vstup do Európskej únie dnes považuje za dobré rozhodnutie 66,3 percenta Slovákov.