Foto: SHUTTERSTOCK
Čínsky podnikateľ zarobil imanie na tejto kulinárskej špecialite. Jeho rodné mesto, megalopola Čchung-čching, sa dnes usiluje o národné a svetové uznanie tohto pokrmu a Nie je na čele hnutia. Sečuánsky ohnivý kotlík je pokrm „krehký, horúci, mimoriadne šťavnatý, ktorého vôňa uchváti vaše zmysly, preto ho všetci milujú“, hovorí Nie. Sečuánsky ohnivý kotlík (anglicky hot pot) sa pripravuje tak, že sa v bujóne varí mäso, zelenina, tofu a ďalšie ingrediencie, pričom sa od iných fondue líši nenapodobiteľnou chuťou tvorenou paprikou a korením.
Nie sedí za stolom a do vriaceho hrnca ponára kapsuly s kačacou krvou. Neskôr sa pridáva paprika, lotosový koreň, marinovaná zelenina. "Pri jedení kotlíka sa všetci schádzajú pri jednom stole, chute navodzujú priateľské ovzdušie a rozväzujú jazyky,“ hovorí Nie.
Jeho múzeum ukrýva stovky kotlíkov, ktoré Nie zbieral viac ako desať rokov. Je tu nádoba používaná v paláci dynastie Čching z čias cisára Čchien-lunga v 18. storočí, ďalšie pochádzajú z obdobia dynastie Čou, ktorá v krajine vládla od roku 1046 do roku 771 pred n. l.
Pred sto rokmi bol sečuánsky ohnivý kotlík hlavným a lacným jedlom roľníkov žijúcich na brehu rieky Jang-c'-ťiang, na ktorej hornom toku Čchung-čching leží. Tí si tak pripravovali hovädzie aj iné vnútornosti. Od tých čias tento pokrm sprevádzal Čínu pri jej veľkej ceste k prosperite. V Čchung-čching prvú reštauráciu otvorili v 30. rokoch minulého storočia a nasledovali ďalšie ešte skôr, ako sa toto mesto stalo za druhej svetovej vojny metropolou krajiny.
Steny Nie Kan-žuovho múzea pokrývajú fotografie a dokumenty potvrdzujúce historickú úlohu kotlíka, pri ktorom sa napríklad jedného dňa stretli Mao Ce-tung a nacionalista Čankajšek. V roku 1997 sa čínske úrady rozhodli premeniť Čchung-čching na autonómny administratívny celok na úrovni provincie. Predtým bolo mesto súčasťou provincie S'-čchuan, ktorej metropolou je Čcheng-tu, ktoré je tiež známe svojím ohnivým kotlíkom. Experti aj amatéri majú veľa čo povedať k jemným rozdielom medzi jednotlivými ohnivými kotlíkmi tohto gastronomického regiónu. "Čchungčchinský kotlík je jedinečný a v celej krajine populárny,“ uvádza Fuchsia Dunlopová, odborníčka na čínsku kuchyňu. "Povrch kotlíka je celý pokrytý korením a to naozaj až vháňa oheň do hlavy,“ hovorí.
Miestni obyvatelia ho zbožňujú. "Zahreje vás to, má to priaznivé účinky na telo,“ uisťuje dvadsaťročná Li Jao. "Pomáha, keď sa potrebujete vypotiť,“ tvrdí. Čchung-čching sa dnes snaží dosiahnuť to, aby bol jeho ohnivý kotlík zanesený na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Podľa pani Dunlopovej by sa tak otvorili dvere k ostrejšiemu súpereniu medzi rôznymi regiónmi krajiny, pretože pre Číňanov je klasifikácia UNESCO obzvlášť významná. "Keby sa začali v Číne označovať ako nehmotné kultúrne dedičstvo ďalšie veci, kde by sa to zastavilo? Tu je taká bohatá a fantastická kulinárska kultúra s toľkými pokrmami, ktorých história je stará stáročia!“ zdôrazňuje.