Obskúrne islamistické hnutie Boko Haram „úraduje“ v severovýchodnej Nigérii už desaťročie, násilie používa posledných päť rokov. Za ten čas prišlo o život okolo 10-tisíc ľudí. Civilistov aj policajtov, učiteľov aj úradníkov, mužov, žien aj detí, kresťanov aj moslimov, stúpencov vlády aj opozície.
Africkej ropnej veľmoci predpovedajú v roku 2050 členstvo v skupine 20 najbohatších štátov sveta. Pritom sa nedokáže vyrovnať s provinčným problémom, a ten prerastá do problému medzinárodného. Bojovníci z džungle v tomto roku spáchali dva bombové útoky na preplnený autobusový terminál v samotnej metropole Abuja.
Dôvodov na túto neschopnosť účinne zasiahnuť môže byť viac – Boko Haram funguje v štátoch nigérijskej federácie priliehajúcich k Čadu a Kamerunu, kde vládne opozícia. Nigérijská armáda nie je žiadna sláva, jej akcie sú neúčinné a zbytočne brutálne. A tradične nemá v krajine dôveru ani najvyšších miest, ktoré sa boja vojenského prevratu.
Lenže je dôležité si uvedomiť, že strašiak menom Boko Haram platí na Západ, stále čiastočne paralyzovaný strachom z medzinárodného terorizmu. Veď ak USA zaradili túto africkú gerilu (ktorá má históriu dôkladne poprepletanú s lokálnymi komplikovanými dejinami, ale momentálne sa jasne vezie na globálnej vlne radikálneho útočného islamu), na svoj zoznam teroristických organizácií, Nigéria môže žiadať a logicky očakávať americkú morálnu i materiálnu podporu. A podanú ruku sympatizujúceho Západu aj na takých platformách, ako je Svetové ekonomické fórum (týždeň pred únosom dievčat sa v Abuji konal summit organizácie o Afrike).
Veľký červený gombík?
„Problémom nigérijskej vlády je, že chce veľký červený gombík, ktorý keď stisnete, všetko sa vyrieši,“ povedal pre BBC plukovník vo výslužbe a bývalý britský vojenský atašé v Nigérii James Hall. „Vysoký armádny veliteľ sa ma spýtal, či by sme im mohli predať mašinu, ktorá dokáže zistiť, či je v aute idúcom po ceste terorista. Snažil som sa mu vysvetliť, že takáto mašina neexistuje, ale oni si jednoducho pomysleli, že ju pred nimi tajíme.“
Americká vláda sa už nejaký čas snažila Nigériu presvedčiť, že musí zmeniť svoju domácu politiku, vrátane bezpečnostnej, sociálnej, že musí zabrániť prechmatom armády voči obyvateľstvu, ale Abuja príliš nepočúvala. A potom prišiel únos dievčat.
Keď 15. apríla ozbrojenci uniesli zo strednej školy v Chiboku v štáte Borno počas skúšok viac ako 300 študentiek, nigérijský štát nielenže nekonal, ale dokonca celý prípad zľahčil. Išlo o asi sto dievčat, z ktorých sa drvivá väčšina vrátila domov, zneli prvé správy. Rodičia a riaditeľka školy však zalarmovali médiá a verejnosť.
Sedem dní po únose povedala riaditeľka školy BBC, že stále je nezvestných najmenej 190 dievčat. Verejnosť v Nigérii prejavila mimoriadnu solidaritu. Právnik z hlavného mesta Abuja Ibrahim Abdullahi poslal 23. apríla ako prvý na Twitter odkaz s heslom #BringBackOurGirls. Vec potom začala žiť vlastným „virtuálnym“ životom. Ulicami Abuje i ďalších nigérijských miest čoskoro pochodovali davy protestujúcich. A nielen to.
Štvrtého mája sa v televízii konečne vyjadril k prípadu prezident Goodluck Jonathan – povedal, že vláda požiadala o pomoc USA a ďalšie svetové mocnosti a hovoril o ohrození bezpečnosti krajiny. Boko Haram dostali svoju dávku publicity vzápätí: na druhý deň odvysielali televízie videozáznam, v ktorom vodca skupiny hrozí, že dievčatá predá na trhu ako otrokyne.
Hneď nato reagoval americký prezidentský pár – Barack Obama hovorí o srdcervúcom únose, ktorý môže zmobilizovať celé medzinárodné spoločenstvo, aby skoncovalo s Boko Haram. A Michelle Obamová sa pripája ku kampani a posiela na sieť Instagram svoju fotografiu, na ktorej drží list papiera s nápisom #BringBackOurGirls.
Dievčatá z nigérijského zapadákova sa stali dievčatami masy užívateľov sociálnych sietí na celom svete. Otázkou je, čo (a či vôbec) to môže zmeniť na ich osude.
Môže táto výzva pohnúť islamistami, ktorých internet ako vynález západnej civilizácie odpudzuje (hoci tiež majú svojich „expertov“ na publicitu)? To asi sotva. Je to skôr výzva na solidaritu svetovej verejnosti s obeťami, je to aj prostriedok pre západných politikov, ako svoju politiku oprieť o hlas internetovej verejnosti, bez ohľadu na to, či to poteší tú či druhú stranu konfliktu v Nigérii.
Goodluck Jonathan si síce pred pár rokmi tiež zriadil facebookový profil, ale v tomto prípade mu čosi uniklo.
Teroristom sa neustupuje, alebo…?
Staré heslo americkej a britskej protiteroristickej politiky občas narazí na kameň v podobe priority ochrany ľudských práv.
Je možné, že nigérijská vláda touto verejnou kampaňou stratila akúkoľvek možnosť vyjednať prepustenie dievčat potichu. Precedensy existujú. Vlani neznáme, možno vládne, zdroje zaplatili výkupné za unesenú 7-člennú francúzsku rodinu viac ako 3 milióny dolárov, predtým zasa potichu vymenili manželku vodcu Boko Haram za zajaté ženy a deti vládnych vojakov. Odporcovia akýchkoľvek benefitov pre teroristov zasa varujú pred obrovskou mediálnou pozornosťou, ktorú Boko Haram získalo. Pravda, ak v tomto prípade súhlasíme s tým, že aj negatívna reklama je reklama.
No a potom sú tu tí, ktorí hovoria – ako napríklad Nigérijčanka Jumoke Balogunová, aktivistka a spoluzakladateľka stránky CompareAfrique.com – že dievčatám dokáže pomôcť len Nigéria sama a akcia #BringBackOurGirls akurát môže veci len zhoršiť.
„Jednoduchá otázka. Ste Nigérijčan? Máte ústavné práva, ktoré oprávňujú Nigérijčanov zúčastniť sa na demokratickom procese? Ak nie, niečo vám poviem. Pre nezvestné nigérijské dievčatá nemôžete urobiť nič. Nemôžete. Vaše apely na americkú silu, najmä americkú vojenskú silu, aby v tejto veci zasiahla, ubližujú ľudu Nigérie,“ napísala v článku, ktorý publikoval tiež americký huffingtonpost.com. Sú to Nigérijčania, ktorí musia vyzývať svojho „naničhodného“ prezidenta, aby reagoval na situáciu unesených dievčat.
Na jej stranu sa nepriamo stavia i skúsená britská zahraničnopolitická komentátorka Mary Dejevski. „Ak sa tak dlho nič nedialo, poukazuje to nielen na fakt, že časť Nigérie je mimo kontroly centra, ale aj na to, že prevažujúci pohľad na ženu ako na vec je čosi, čomu sa Nigéria nedokáže postaviť. Pochybujem, či zapojenie sa Michelle Obamovej do #BringBackOurGirls a milión prevažne západných príspevkov na Twitteri na tom niečo zmení,“ napísala v denníku Independent. Pomôže teda #BringBackOurGirls v konečnom dôsledku teroristom? Alebo dokonca pripraví pôdu pre ďalšiu americkú vojenskú akciu?
Skeptici a optimisti
Obava z dvojsečnosti solidarity „lajkov“ na sociálnej sieti je, ako každá obava z neprebádanej pôdy, legitímna.
Protiargumentov je viac. Napríklad ten, že kampaň vznikla „zdola“, a nie v Bielom dome, a že vznikla priamo v Nigérii, ktorej užívatelia internetu sa normálne a v duchu trendov 21. storočia zapojili do aktivizmu na svetových sociálnych sieťach. Niektorí dokonca hovoria o „Nigérijskej jari“, ktorá by mohla s pomocou internetu otriasť pozíciou nekompetentných politikov. Za zmienku tu stojí ďalší z excesov vlády: totiž keď prvá dáma Patience Jonathanová najprv obvinila zo zinscenovania únosu dievčat miestnu opozíciu a dokonca dala zatknúť dve opozičné aktivistky.
Ozývajú sa, pravdaže, tiež hlasy podvratné a s nigérijskou krízou súvisiace trochu inak. Britský denník Telegraph sa napríklad pýta, prečo pani Obamová bojuje za dievčatá, a nie za chlapcov. V dávnejšom, ale nie tak dávnom útoku na chlapčenskú školu s internátom – vo februári tohto roku – zabijaci z Boko Haram zavraždili takmer stovku spiacich chlapcov, a to bez väčšieho záujmu svetovej verejnosti, médií i Bieleho domu. (A veď čo takto pozrieť sa na nerovné postavenie mladých Afroameričanov v USA…)
Možno odpovedať aj tak, že dievčatá sú zatiaľ živé a že treba urobiť všetko možné preto, aby sa dostali na slobodu bez použitia násilia, ktoré by mnohé z nich zrejme stálo život. Predpokladáme, že i o to ide Michelle a Barackovi Obamovcom.
„Ignorovať veľmi racionálne a utilitárne výzvy rodičov nezvestných dievčat a ďalších Nigérijčanov na zahraničnú pomoc preto, že záujmy americkej vlády nie sú možno čisto humanitárne, je absurdné,“ diskutuje s Jumoke Balogunovou na CompareAfrique.com americká súdna úradníčka (a tiež Afroameričanka) Marissa Jacksonová. „Je tu široko uznávaný princíp ľudských práv, podľa ktorého, ak štát pri ochrane svojich občanov úplne zlyhá, ako sa to stalo nigérijskej vláde, svetové spoločenstvo má morálnu povinnosť zakročiť.“ Kiežby to bolo také jednoduché, žiada sa dodať.
Nigéria a Boko Haram
- Nigérijská federácia má 174 miliónov obyvateľov a najsilnejšiu ekonomiku na kontinente. V tomto roku predbehla Juhoafrickú republiku a s HDP v hodnote viac než 500 miliárd dolárov sa stala 26. najsilnejšou ekonomikou sveta. Jej vplyv je postavený na ťažbe ropy. Bohatý juh krajiny dopĺňajú chudobné štáty na severovýchode, ktoré spravuje opozícia.
- Prezident Goodluck Jonathan, kresťan a člen Ľudovodemokratickej strany, úraduje od roku 2010. V rovnakom roku si zriadil facebookovú stránku, aby sa „viac priblížil k Nigérijčanom“.
- „Preslávil“ sa, keď zakázal nigérijským futbalistom na dva roky medzinárodné súťaže, pretože na majstrovstvách sveta 2010 nepostúpili zo základnej skupiny (zákaz neskôr pod tlakom FIFA zrušil).
- V roku 2012 sa vláda pokúsila zrušiť dotované ceny palív, po celonárodných protestoch zámer zmiernil.
- V januári 2014 Nigéria zákonom zakázala homosexualitu. V priebehu niekoľkých dní vznikol zoznam 168 osôb, zakrátko bolo 38 ľudí zatknutých.
- Boko Haram (plným názvom Združenie ľudí oddaných šíreniu učenia proroka a džihádu) znamená v jazyku hausa „zákaz západného vzdelávania“. Vzniklo v roku 2002. Pôvodne išlo o mešitu a moslimskú školu v meste Maiduguri, v ktorej sa však začali pripravovať bojovníci džihádu a v roku 2009 podnikli prvý ozbrojený útok na policajné stanice a úrady v meste.
- Chce ustanoviť islamský štát so zákonmi šaríje.
- Útočí na kresťanov, moslimov i vládne ciele, bombarduje kostoly, mešity, školy a policajné stanice. Unáša západných turistov, zabíja i moslimských predstaviteľov, ktorí ju kritizujú.
- Počet obetí Boko Haram medzi rokmi 2002 – 2013 sa odhaduje na 10-tisíc.
- Nemá jasnú štruktúru ani velenie, ako vodca dnes vystupuje Abubakar Shekau. Má však tisíce členov a bunky schopné uskutočňovať bombové útoky. Financuje sa z bankových lúpeží, vydierania miestnych vlád a zrejme aj za pomoci iných islamistických skupín.
- Jej prepojenie na Al-Kajdá je predmetom diskusií. Od roku 2010 figuruje na americkom zozname teroristických organizácií.
Fenomén # a epilóg
Načo je teda vlastne ten webový aktivizmus? Na prezentáciu materinských citov pani Obamovej či otcovských citov britského premiéra Camerona? Na zviditeľnenie pekných kriviek priateľky slávneho futbalistu? Odpoveď znie, áno aj.
Ale ani toto ironické konštatovanie nemôže zmeniť fakt, že politika, aj aktivizmus, potrebuje reklamu. A masy jednoducho viac zaujíma osud hviezd, ako osud malých černoškov či černošiek kdesi v „džungli“. A tak odpustime kampani #BringBackOurGirls, že si požičala obrázok dievčaťa z Guiney-Bissau a ešte mu aj vo fotoshope prirobila slzičku.
Francúzsky prezident usporiadal summit o Boko Haram. Goodluck Jonathan prijíma západnú pomoc v konkrétnej praktickej podobe (experti, vojenská technika, spravodajské informácie), a nie len vo vytúženej finančnej.
Dievčatá sú stále v zajatí. Boko Haram ponúklo ich výmenu za svojich uväznených členov. Vláda najprv pristala na rokovania, neskôr však výmenu vylúčila. V incidente, ktorý ďalej otriasol reputáciou nigérijskej armády, ostreľovali vojaci v Maiduguri auto veliteľa, ktorého vinili zo smrti svojich kamarátov pri predošlom útoku militantov Boko Haram. Podľa informácií BBC obyvatelia troch dedín v štáte Borno vytvorili vlastnú domobranu a v boji s islamistami zabili údajne okolo 200 bojovníkov.
Goodluck Jonathan mal 16. mája osobne navštíviť mesto Chibok. Návšteva však bola z bezpečnostných dôvodov odvolaná.