Plejádu slávnych mien v Dánsku vedie slávny astronóm Tycho Brahe, ktorého pozorovania planét prispeli k zrodu modernej vedy. Mimochodom, Brahe je pochovaný v pražskom Týnskom chráme. Novší príspevok dánskej vedy zosobňuje najmä nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Niels Bohr. Táto plnokrvná osobnosť vystupovala ako rovnocenný partner v polemikách o kvantovom základe sveta s Albertom Einsteinom. Bohrovo vedecké založenie zdedil jeho syn Aage (1922 – 2009), tiež fyzikálny nobelista. Pre pisateľa, ktorý preložil knihy s Nielsom Bohrom ako jednou z postáv, bolo naozaj povznášajúce ísť ulicou Blegdamsvej po miestach, kadiaľ chodieval do ústavu Kodanskej univerzity. Ten dnes nesie jeho meno.
Mosty. A peniaze
Konferenciu ESOF organizuje združenie EuroScience so sídlom v Štrasburgu. Tvorí ho vyše 2 300 výskumníkov, učiteľov, doktorandov, inžinierov, podnikateľov a politikov zo 40 európskych krajín. Spoločne majú vážny záujem o vedu a jej prepojenia so spoločnosťou. V EuroScience sú zastúpené prírodné, lekárske, technické i spoločenské vedy a umelecké odbory. Verejný sektor, univerzity, výskumné ústavy i firmy. Výsledok: unikátne široká platforma.
Konferencie sa konajú každé dva roky. Po štokholmskej v roku 2004 mníchovská, barcelonská, turínska a dublinská. V Kodani prevzal imaginárnu štafetovú fakľu pre rok 2016 Manchester. Tieto najväčšie všeobecné vedecké konferencie v Európe kladú dôraz na „public understanding of science“, pochopenie vedy verejnosťou. Koncepciu z Oxfordskej univerzity. Lepšie vystihuje podstatu a potreby, ako naša „popularizácia vedy“. Zodpovedá jej motto kodanskej ESOF 2014, Science Building Bridges. Veda, ktorá buduje mosty.
Akciu formálne otvorili kráľovná Margaréta II., predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a dánska ministerka vyššieho vzdelávania a vedy Sofie Carstenová Nielsenová. Po nich vystúpili „šampión“ konferencie, predseda Dánskej výskumnej nadácie, organický chemik Klaus Bock a predseda EuroScience, botanik Lauritz Holm-Nielsen z Aarhuskej univerzity.
Zopár faktov a súvislostí uvedených predsedom EK: predstavitelia členských krajín napriek finančnej kríze zvýšili čiastkový rozpočet na výskum a inovácie v rámci projektu Horizon 2020 o plných 30 percent, na 80 miliárd eur. Občania EÚ predstavujú len 7 percent svetového obyvateľstva. No vytvárajú tretinu svetového HDP. V Európe vzniká približne tretina vedeckých publikácií s vysokým vplyvom. Európa naďalej obrovsky prispieva k svetovej vede. Azda najlepším príkladom je objav Higgsovho bozónu spred dvoch rokov, stále záhadnej častice, vďaka ktorej existuje svet, ako ho poznáme, keďže prepožičala hmotnosť iným časticiam.
Aktuálny rozpočet EÚ na výskum a inovácie však pokrýva iba 15 percent objektívnych potrieb. Treba prísne vyberať. Spoločným európskym cieľom je dávať na výskum a vývoj 3 percentá HDP. Dnešný priemer je 2 percentá. Viaceré – najmä nové – členské krajiny stále zostávajú pod jedným percentom. Aj Slovensko. No napríklad Čína a India zvyšujú investície do výskumu o 22 percent ročne. Rozhoduje prístup firiem. Tie americké investujú do vedy dvakrát viac ako európske, v Južnej Kórei je to až trikrát viac.
Čriepky z odborného programu
Na vyše 130 zasadnutiach ESOF 2014 sa zúčastnilo okolo 4-tisíc vedcov, študentov, žurnalistov, podnikateľov a verejných činiteľov. Aj dánska panovníčka a predseda EK si vypočuli diskusiu fyzikov z Európskeho strediska pre jadrový výskum (CERN), Fabioly Gianottiovej a generálneho riaditeľa CERN Rolfa-Dietera Heuera o Higgsovej častici a o ďalšom spustení urýchľovača LHC (Large Hadron Collider).
- Hans Rosling z Karolínskeho inštitútu v Štokholme prezentoval, trojmetrovou kopijou ako ukazovadlom, „pohľad na svet, vychádzajúci z faktov“, aj zväčša ignorované súvislosti vývoja populácie.
- Fyzikálny nobelista Serge Haroche z Collège de France v Paríži hovoril o ovládaní fotónov.
- Komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geogheganová-Quinnová (Írsko) prehovorila o úlohe Európy v novej vedeckej revolúcii Science 2.0.
- Dorthe Dahlová-Nielsenová z Ústavu Nielsa Bohra v Kodani o topení grónskeho ľadového štítu a stúpaní morí.
- Brian Schmidt z Austrálskej národnej univerzity, ďalší fyzikálny nobelista, o revolúcii v astronómii.
- Ahmet Üzümcü z Organizácie pre zákaz chemických zbraní v Haagu (nobelovka za mier), o príspevku vedy k odzbrojeniu.
- Jan Gehl z Dánskej akadémie krásnych umení o mestách 21. storočia „pre ozajstný život“.
- Cass Sunstein z Harvardovej univerzity, bývalý poradca prezidenta USA, uviedol, ako cielenými „štuchnutiami“ dosiahnuť spoločensky želateľné výsledky.
Veda v pivovare
EuroScience chce ukázať najnovšie pokroky a trendy vedy a techniky podnikateľom, politikom i verejnosti, zvlášť mládeži. Podnietiť záujem a nadšenie celej spoločnosti hovoriť o výskume. Paleta prednášajúcich je pestrá – od nobelistov, ktorí prišli do Kodane šiesti, až po začínajúcich bádateľov a študentov, aktivity prebiehajú paralelne v štyroch až piatich líniách. Ako stihnúť všetko zaujímavé? Čomu dať prednosť? Kiežby sa človek mohol rozštiepiť na viaceré „ja“! Napokon to by bolo v meste Nielsa Bohra, jedného z tvorcov kvantovej mechaniky, štýlové. Bohužiaľ sa to nedá. Ani vývoj avatarov nedospel do takého štádia, aby uspokojivo zastúpili človeka.
Organizátori sprístupnili drvivú väčšinu vedeckého programu médiám. Mediálnej presnosti prospeli exkurzie. V Kodani do BGI, eurofiliálky čínskeho či medzinárodného inštitútu, zaoberajúceho sa dekódovaním DNA (dánsky príspevok je významný, vrátane vzoriek DNA pravekých tvorov), do výskumného strediska pivovaru Carlsberg, do strediska vývoja hračiek (veď Dánsko je „legoland“), do strediska pokročilých biotechnológií a do dvoch organizácií, vyrábajúcich elektrinu pomocou veterných turbín (Dánsko je hrdé na alternatívnu energetiku, vyhlasuje sa za zelený štát.) Program pre mladých výskumníkov a študentov zahŕňal zasadania Európskeho študentského parlamentu. Program Science-2-Business bol o prelínaní vedy do podnikania. V bočnom auditóriu hlavnej budovy sa predstavili aplikácie výskumu a vývoja.
Exkurzia do výskumu pivovaru Carlsberg nebola náhodná. ESOF 2014 sa totiž konala v historickom areáli tejto firmy v širšom centre Kodane: plenárne zasadania v bývalej plniarni fliaš, kde boli aj stánky, výstavné plochy a mediálne priestory. Vedecké zasadania v bývalej sladovni, vo firemnom múzeu, v Tanečných sálach a Carlbergskej akadémii, najmä v Pompejskej sále s antickými stĺpmi.
Časť budovy Tanečných sál a stany pri plniarni napokon slúžili akciám Science in the City, zvlášť pre mládež. Festival navštívilo vyše 38-tisíc ľudí. Záujem nepredstierali. Stačilo si len všímať ich správanie, najmä detí. Nemohli odolať lákadlám pre zrak, sluch, čuch i hmat, od robotov cez rakety a drony po bunkové kultúry a kulinársku exotiku.
Bohr na divadelných doskách
Konferenciu sprevádzalo mnoho kultúrnych akcií. Nechýbali prezentácie výtvarných diel a vedecko-technických modelov s umeleckými prvkami, ale aj literárnych diel postihujúcich vedecké témy. Za všetky spomeňme anglické predstavenie hry Copenhagen (Kodaň) britského dramatika a spisovateľa Michaela Frayna s premiérou v roku 1998.
Dielo sa venuje stretnutiu Nielsa Bohra s jeho nemeckým žiakom a priateľom Wernerom Heisenbergom, tiež fyzikálnym nobelistom, v roku 1941 po okupácii Dánska nacistami. V hre okrem nich vystupuje iba Bohrova manželka Margrethe. Všetci posmrtne, ako duchovia. Fyzikov napriek dlhodobému vrelému vzťahu delila podozrievavosť. Heisenberg mal Bohrovi oznámiť, že nemeckí fyzici nevyvinú atómovú zbraň pre Hitlera. Naozaj sa tak stalo, pre deficit surovín a kapacít i vďaka tomu, že odklonili pozornosť diktátora k využitiu atómu ako zdroja energie, kompenzujúceho ropný deficit Tretej ríše.
Bohr krátko nato dobrodružne, jeho slovami ako „balík“ v bombovnici vojenského lietadla, ušiel do Veľkej Británie. Neskôr sa podieľal na vývoji atómovej bomby v USA, zavŕšenom zničením Hirošimy a Nagasaki. Heisenbergovi bohužiaľ neuveril a ani Heisenberg sa nevyjadril dosť jasne, ak sa vôbec vtedy mohol. Okolo kodanského stretnutia polemizovali aj dvaja hlavní aktéri. Vec je stále nejasná…
Po prvý raz aj poradcovia vlád
Zdá sa, že vlády krajín Európskej únie berú pri politickom rozhodovaní vedu vážne. Na konferencii ESOF 2014 sa prvý raz stretli vedeckí poradcovia európskych vlád. Rokovanie viedla hlavná vedecká poradkyňa predsedu Európskej komisie Anne Gloverová z Veľkej Británie. Zúčastnila sa významná časť členských krajín únie vrátane Slovenska.
Cieľom je platforma, ktorá by pomohla pri diskusiách v rámci úsilia o dosiahnutie konsenzu v celoeurópskych politických otázkach s vedeckými zreteľmi a pri krízovej komunikácii.
Témy špeciálnych zasadaní
Podmorské roboty, „tabu“ okolo rakoviny, ženy vo vede, megamestá, inovatívna infraštruktúra, umelé posilňovanie ľudského mozgu, vývoj podmienok pre život na zemi, umelé bioštruktúry a materiály, prieskum a využívanie Arktídy, kybernetizácia demokracie (voľby a verejné rozhodovanie cez internet), personalizovaná medicína, súkromie v ére genetiky, využívanie Mesiaca, vzťah vzdelania a spoločenskej spravodlivosti, poučenie z prírodných katastrof, evolučný pôvod imunitných porúch, vznik a evolúcia vesmíru a života, budúcnosť informatiky, dostupnosť surovín, bezpečný „manévrovací priestor“ ľudstva na zemi, odolnosť voči antibiotikám, zásahy do prírody s cieľom stabilizovať klímu, technické vyučovanie pre deti, politika založená na dôkazoch v neurčitom a nejednoznačnom svete, hroziace pandémie, prísľub i riziká nanotechnológií, otvorený prístup k výsledkom vedy, nové formy ich komunikácie verejnosti, telemedicína čiže diagnostika a liečba na diaľku, obezita, potravinová a výživová bezpečnosť, oživenie európskej výroby, „zrýchlené“ učenie sa, podpora vedeckej tvorivosti, budúcnosť energetiky, vzťah patentov a inovácií, kríza globálnej biodiverzity, dôstojné starnutie.
(AUTOR JE SPOLUPRACOVNÍK PRAVDY)