Na dovolenke si môžeme polámať aj jazyk

Ak našinec neovláda cudzie jazyky, hrozia mu nedorozumenia na letisku, v hoteli, reštaurácii aj na pláži. Zozbierali sme niekoľko humorných príhod a zisťovali, ako si poradiť.

Rozhodne by sme nikoho od cestovania nechceli odradiť. Nie je nič lepšie ako spoznávať nové krajiny, zbierať kultúrne aj kulinárske zážitky. Aj tie najošemetnejšie situácie sa po rokoch rozprávania menia na zábavné historky. Napríklad tá kolegova zo Španielska. Za študentských čias si v lete pri Barcelone privyrábal ako čašník. Keď sa ho raz hosť opýtal na „servicios“ čiže toalety, suverénne mu podal niekoľko servítok. Až keď videl úžas na hosťovej tvári, spomenul si, že servítka znie síce podobne, no predsa len je to „servilleta“. Nuž a aby zmätenie bolo dokonalé, v španielskom slovníku pri slove servítka či obrúsok nájdete aj slovo „toalleta“.

Prekvapenie prežila aj kolegyňa na výlete v Číne. Ryžu im nikdy nepodávali k mäsu, ale až neskôr. Keď si pýtali „rice, please“ (ryžu, prosím), Číňania sa jemne začudovali, no želanie splnili. Keďže však namiesto „rice“ rozumeli „ice“, k mäsu slovenská skupina dostala ľad. Nabudúce si už radšej nič nepýtali.

V cudzine pomôžu gestá a humor

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Oľga Škvareninová Oľga Škvareninová

Oľga Škvareninová prednáša o komunikácii a kultúre jazyka na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Po slovensky učila aj cudzincov z celého sveta – od Európy cez Severnú a Južnú Ameriku až po Kóreu a Japonsko. Aj vďaka nim vie veľa o tom, ako sa dorozumieť. Upozorňuje napríklad, že v mnohých krajinách v čase dovoleniek naozaj nepracujú. Alebo že v takom Dánsku sa fľaša položená na stole nemusí dopiť do dna. „Niekedy si ľudia rozumejú každé slovo, ale aj tak nastanú kultúrne nedorozumenia. Ideálne by bolo ovládať jeden slovanský, jeden germánsky, jeden románsky jazyk a ako bonus aj jazyky susedných krajín,“ smeje sa.

Dá sa dorozumieť v cudzine, aj keď človek nehovorí miestnym jazykom?
Dorozumieme sa aj rukami-nohami, najviac hovoria práve ruky a výraz tváre. Ale treba si dávať pozor. Napríklad nie všade počítajú na rukách od palca po malíček tak, že palec znamená jeden, ukazovák dva, malíček päť. V USA sa počíta od ukazováka k malíčku a palec je až päťka. Opatrne aj s gestom „všetko je v poriadku“ – teda krúžok zo spojeného ukazováka a palca. Na Slovensku toto gesto znamená O. K. Dostalo sa k nám z USA, ale napríklad v Nemecku znamená nadávku, v Belgicku a Tunisku naznačuje nulu a podobne ako v Nemecku aj v Grécku, Turecku a na Sardínii je to urážlivé gesto. V Japonsku zasa symbolizuje peniaze – mince.

Takže gestá nie sú vždy univerzálne a môžu byť aj zradné?
Práve gestá, ktoré majú špecifické významy, sa môžu v rôznych krajinách líšiť. Čím viac sa vzďaľujeme od stredoeurópskeho priestoru, tým viac by sme si mali dávať pozor na gestá, ktorými sa dá dohovoriť bez slov. Deti u nás často ukazujú gesto „figa borová“ – vystretý palec medzi zohnutým ukazovákom a prostredníkom. V Nemecku, Holandsku a Dánsku má toto gesto sexuálny podtón, ale v Portugalsku ho ľudia čítajú ako prianie šťastia. Keď ľudia komunikujú ukazovaním prstom, v mnohých krajinách – aj u nás, ak ukazovák smeruje na človeka, pôsobí to trochu osočujúco, káravo. Na toto gesto by som si teda dávala pozor. Vystretý ukazovák alebo prostredník sú v niektorých kultúrach vrátane našej dosť vulgárne gestá.

Je teda lepšie vyhnúť sa neverbálnej komunikácii a dohovoriť sa jazykom?
Ani nie. Ak z našej mimiky tváre vidieť, že gesto nebolo myslené zle, inteligentný a scestovaný človek to pochopí. Ale v gestikulácii je lepšie byť striedmejší. Ostražitosť sa vyplatí aj pri pohľade na druhého človeka. V mnohých ázijských kultúrach platí, že ak sa pozeráte na partnera v komunikácii, tak druhý to môže pochopiť ako nevhodné pátravé zízanie. Jedna študentka z Japonska mi povedala, že v Japonsku je vhodné pozerať sa do očí človeka, s ktorým si vymieňame vizitku. Vizitku treba podávať oboma rukami s miernym úklonom a dívať sa partnerovi do očí, ale keď si pripíjame na zdravie, tak by sme sa Japoncovi do očí pozerať nemali. Tam to chápu ako trochu urážlivé. Keď som v cudzej krajine, mala by som rešpektovať zvyklosti tej krajiny. Ale keď je, naopak, cudzinec u nás, mal by sa prispôsobiť našej kultúre.

Aká reč je podľa vás pri cestovaní po svete najužitočnejšia? Angličtina, francúzština, španielčina či čínština?
Asi angličtina, aj keď po čínsky hovorí na svete najviac ľudí. Ešte sa mi nestalo, že by som sa po anglicky niekde nedohovorila. Na druhej strane, keď som bola so študentmi v Bruseli, tam nám bola často angličtina nanič. Potrebovali sme francúzštinu. Dnes som však dostala darček – prišiel mi balíček z Tour de France: hrnček a ponožky. A predstavte si, na obale boli všetky informácie, šesť riadkov, len po anglicky. Po francúzsky boli tri slová: Tour de France.

Má aj angličtina svoje nástrahy?
Neexistuje len jedna angličtina, je britská, americká aj európska. Existujú aj slovníky britskej a európskej angličtiny, teda anglicko-anglické. Každý aj anglické slová vyslovuje inak, intonácia v Európe sa na rôznych miestach líši a tu často vznikajú nedorozumenia.

Čo robiť, keď partner očividne nerozumie, čo mu hovoríme?
Často máme tendenciu hovoriť vtedy hlasnejšie, ale tým problém nevyriešime. Zaujímavé je, že existujú jazyky typu basic – teda základná slovná zásoba jazyka, čo je okolo 800–850 slov. Basic Slovak, ktorý vytvoril Jozef Mistrík, obsahuje 800 slov a pomocou nich sa dá dohovoriť. Mám s tým osobné niekoľkoročné skúsenosti, keď som učila cudzincov slovenčinu, naozaj to fungovalo. Komunikácia cudzím jazykom nie je až taká ťažká. Najdôležitejšie je nebáť sa hovoriť, hoci aj s chybami. V 90. rokoch som učila angličtinu škôlkarov a mala som úžasnú spätnú väzbu od rodičov. Rozprávali mi, ako im ich deti objednávali bez problémov jedlo v reštauráciách. Už také malé dieťa po 9– až 10-mesačnom vyučovaní jazyka sa v cudzine dokázalo dohovoriť, lebo nemalo zábrany. Výslovnosť ani gramatika nemusí byť perfektná.

Stačí sa naučiť pár užitočných fráz? Ktoré by ste odporúčali?
Domáci to veľmi ocenia. Pozdraviť, poďakovať sa a základné informácie o sebe – ako sa volám, kde bývam. Je to užitočné aj pre prípad, že by sme sa stratili. Nezabudnite na slovo prepáčte. Dobré je mať so sebou slovník alebo internet v mobile. Mať aj kontakt na naše veľvyslanectvo v danej krajine. Odporúčam nebáť sa. S humorom ide všetko ľahšie.

Kam sa chystáte na dovolenku?
Toto leto nikam, pretože píšem tretie vydanie knihy Rečová komunikácia.