Na letnom festivale oslavujúcom jedinečné dedičstvo Quebecu, pochodujú muži oblečení ako bojovníci z dôb sedemročnej vojny medzi Francúzskom a Britániou. Kým muži držia muškety a meče, ženy oblečené v dobových kostýmoch spievajú Frère Jacques a iné francúzske piesne.
Quebec má stále silnú galskú príchuť, ktorú si na rušných uliciach uchovávajú jednak reštaurácie, ktoré na svojich jedálnych lístkoch ponúkajú „poulet frit“ (vyprážané kura), ale aj architektúra, ktorá je veľmi blízka francúzskemu štýlu.
Prvé referendum o nezávislosti Quebecu sa skončilo pomerne nevyváženým výsledkom, keď 59 percent voličov vyjadrilo svoje želanie zostať súčasťou Kanady a 40 percent voličov volilo cestu odtrhnutia. Výsledok druhého referenda bol naopak veľmi tesný, federalistom sa však aj tak podarilo, v pomere 50 ku 49 percentám hlasov, nacionalistov vytlačiť.
Foto: SITA/AP, Cal Woodward
Aj napriek tomu, že sa v Quebecu konali už dve referendá o nezávislosti a napriek tomu, že od posledného prieskumu verejnej mienky uplynulo už 20 rokov, otázka nezávislosti nikdy nevymizla. Nezávislosť je behom na dlhú trať a škótski nacionalisti by s tým mali počítať.
Stephen Parent, ktorý pomáha festival v meste Quebec organizovať, sa na prvom mieste považuje za obyvateľa provincie Quebec a až potom za Kanaďana. Aj napriek svojej quebeckej hrdosti však nie je zarytým separatistom. Obáva sa totiž ekonomickej neistoty, ktorú by nezávislosť mohla priniesť. „Obchodovali by sme aj naďalej s naším susedom Ontariom? Bolo by tak ľahké obchodovať s ostatnými kanadskými provinciami? Ako by o nás zmýšľali Američania, ak by sme sa rozhodli pre odtrhnutie?“
Práve to sú, podľa Parenta, obavy značnej časti kanadskej spoločnosti. Separatisti však tvrdia, že atmosféru finančnej paniky, ktorá predchádzala ostatným dvom referendám, vyvolala len taktika kanadských nacionalistov, ktorej cieľom bolo vzbudiť u verejnosti obavy.
Provincia v súčasnosti tvorí takmer jednu pätinu kanadskej ekonomiky. Nezávislý Quebec by tak bol 44. najväčšou ekonomikou na svete, tesne za Nórskom. Hoci by Quebec sotva bol chudobnou krajinou, mohol by pomerne ľahko byť o niečo chudobnejší ako v súčasnosti. Vďaka starnúcej populácii a nezamestnanosti vyššej, ako je priemer, je totiž provincia príjemcom finančných prostriedkov pochádzajúcich od federálnej vlády.
Neistota ohľadne budúcej meny, možný odliv investícií a prípadné komplikácie na trhu dostatočne rozšírili nervozitu medzi ľuďmi a presvedčili tak aj niektorých voličov naklonených nezávislosti o potrebe uchovať status quo. Racionálne zmýšľanie v oblasti ekonomiky môže ľahko prevládnuť nad pocitmi romantického nacionalizmu a u mnohých obyvateľov Quebecu tak v konečnom dôsledku zvíťazila hlava nad srdcom.
Foto: SITA/AP, Cal Woodward
Boj za nezávislosť však provincii priniesol väčšiu mieru autonómie. Mnohí dokonca môžu tvrdiť, že Quebec prakticky nezávislosť získal, lebo provinčná vláda z veľkej časti kontroluje oblasť vzdelávania, imigračnú politiku, výber daní alebo kultúru.
Proti separatistom tiež stoja súčasné sociologické a demografické trendy. Nedávny prieskum verejnej mienky totiž naznačuje, že proti nezávislosti by bolo 69 percent osôb vo veku 18 až 24 rokov. Mladá generácia Quebečanov sa zameriava na nadväzovanie vzťahov s okolitým svetom oveľa viac než generácia ich rodičov a starých rodičov. Považujú sa za svetoobčanov rovnako ako za Kanaďanov a Quebečanov.
V Quebecu teraz prílišný zápal za usporiadanie tretieho referenda o nezávislosti neuvidíme. Quebecká strana, politická strana usilujúca sa o samostatnosť Quebecu, utrpela v aprílových predčasných voľbách porážku, a to čiastočne aj preto, že naznačila možnosť konania ďalšieho verejného prieskumu.
Slávnostný sprievod na festivale v hlavnom meste Quebecu zaiste sledovalo mnoho Quebečanov, ktorí veria, že história ich provincie ešte nedošla k svojmu rozuzleniu, ktorým môže byť iba plná nezávislosť. Zároveň je však v Quebecu možné zaznamenať narastajúci pocit, že separatizmus je skôr jednou z kapitol histórie tejto provincie než jej budúcnosťou.