Čiernooký mladík, udávajúci nepravé meno, opisuje, ako v Mara Salvatrucha našiel domov. „Gang je ako rodina,“ vyhlasuje v San Salvadore, kde sa teraz, vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch, snaží urobiť za minulosťou hrubú čiaru. Študuje a vstúpil do evanjelickej cirkvi, píše agentúra AFP.
Nemá veľa tetovaní, aspoň nie viditeľných, ale pašoval drogy, vydieral, vyhrážal sa smrťou, až nakoniec skončil vo väzení za vraždu. „Keď som bol u nich, nemyslel som na to, že kvôli mne budú plakať deti, manželky, matky, otcovia,“ hovorí mladý muž, ktorý sa rozhodol spolupracovať s úradmi.
Životný štýl týchto mestských gangov, ktoré sa stali komplexnými štruktúrami organizovaného zločinu v takzvanom trojuholníku smrti v Hondurase, Guatemale a Salvádore, je poznamenaný smrťou. Na svojom konte majú rekordné počty vrážd.
Najkrvavejšími gangmi sú Mara Salvatrucha a Barrio 18, ktoré sú usporiadané hierarchicky v bunkách, ovládajú celé štvrte s vlastným jazykom, pravidlami správania a neľútostným morálnym kódexom. Odlišujú sa od seba tetovaním. Mnohí sú nimi pokrytí od hlavy po päty. Graffiti nápisy vo štvrtiach hlásajú: Vidieť, počuť a mlčať.
„Majú svoje vlastné formy symbolickej komunikácie, písanej, slovnej i vyjadrovanej pomocou gest. Tie sú súčasťou subkultúry s jasnými známkami organizovanej štruktúry,“ hovorí riaditeľ salvádorskej Akadémie pre verejnú bezpečnosť Jaime Martínez.
Experti sa snažia rozšifrovať, čo tetovanie vyjadruje: čísla 18, 13 alebo písmená MS znamenajú príslušnosť k určitému gangu. Čierne slzy vyjadrujú počet spáchaných vrážd, kríže usmrtených spolubojovníkov, lebka je zasa smrť.
„Tri malé body kdekoľvek na tele predstavujú život pandillera čiže gangstra: nemocnice, väzenia, cintorín. Graffiti označujú teritórium gangu,“ vysvetľuje honduraský policajt, ktorý si neželá byť menovaný.
Willas sú kľúčové posolstvá obsahujúce rozkazy, ktoré sa musia splniť. Každý muž má prezývku, každý gang svoje vlastné gestá, hovorí bývalý minister vnútra Guatemaly Carlos Menocal.
„Vstúpiť do gangu nič nestojí, ale vystúpiť z neho je problém. Keď chce niekto odísť, hľadajú ho, aby zabili jeho i celú jeho rodinu,“ vysvetľuje José.
Najvyšší šéfovia gangu velia často z väzenia, kde sú informovaní o tom, čo sa deje. Šéf jednej bunky každý týždeň organizuje stretnutia, kde sa všetko plánuje: vraždy a vydierania. Každý člen vie presne, čo má robiť, vysvetľuje José. Vydieranie a streľba vyhnali obyvateľov z celých štvrtí a v ich opustených domoch sa usadili gangy.
„Každý dostáva týždenné mzdu, z ktorej žije on sám a jeho rodina,“ dodáva mladík. V gangu bývajú tiež ženy, ktoré musia mať vytetované meno partnera, zaoberajú sa vydieraním a účtovníctvom.
Mara Salvatrucha a Mara 18 sa objavili v 80. rokoch minulého storočia v latinských štvrtiach Los Angeles a po vypovedaní tisícov imigrantov zo Spojených štátov začali prosperovať v Strednej Amerike. Mara je skratka slova Marabunta, označujúceho kolóniu mravcov, ktoré zožerú všetko, čo sa im postaví do cesty. V Hondurase, Guatemale a Salvádore je v gangoch okolo 100-tisíc členov, a to napriek stratám spôsobeným väznením a vzájomným vraždením.
Pandillero žije prítomným okamihom, dodáva José, ktorý z devätnásťčlennej bunky prežil ako jediný.