Socialista Ignazio Marino, ktorého minulý rok si obyvatelia Ríma s prevahou zvolili za svojho starostu, sľúbil, že do rímskeho chaosu prinesie poriadok. Teraz si však kritici myslia, že tento chirurg, ktorý sa špecializoval na transplantáciu pečenie, nie je pre metropolu tým pravým liekom – a žiadajú jeho rezignáciu.
Najväčší problém, ktorému Marino po zvolení čelil, boli smutne známe rímske dopravné zápchy. A aký bol jeho prvý veľký krok? Vykázal automobily z bulváru na strane, kde sa nachádza Forum Romanum, aby mali turisti príjemnejšiu prechádzku. Tým však priškrtil dopravu do centra Ríma ešte viac. Zákaz rozčúlil obyvateľov i obchodníkov, ktorých ulice upchala odklonená doprava.
Zvýšenie parkovného sa mu nevyplatilo
Marino potom zvýšil poplatky za parkovanie, čo je medzi Rimanmi veľmi nepopulárny krok. Obyvatelia totiž už dávno mestskú hromadnú dopravu, ktorú večne komplikovali štrajky odborárov, hromadne opustili.
Foto: SITA/AP, Greogiro Borgia
Ale čo skutočne náladu v Ríme otrávilo, bolo, že keď presadil zvýšenie cien parkovného, samotného Marina opakovane pristihli pri dopravných priestupkoch so svojím červeným automobilom značky Fiat Panda – a pokuty sa neunúval zaplatiť.
Obyčajní Rimania môžu jazdiť autom do historického centra mesta len s ročným povolením, ktoré stojí stovky eur. Marino v lete tohto roku vošiel so svojím fiatom do centra Ríma po tom, čo jeho vlastné povolenie vypršalo. Postupne sa mu nahromadilo osem pokút – a Marino obvinil svojich „ľahkomyseľných asistentov“, že mu zabudli povolenie obnoviť. A hnev sa len vystupňoval, keď jeden z televíznych programov jeho Pandu nachytal, ako parkuje v zóne so zákazom parkovania neďaleko Senátu.
Dokonca aj členovia Marinovej vlastnej strany PD (Demokratická strana) mu začali dávať palec dole v obave, že by mohol poškodiť premiéra Mattea Renziho, ktorý stranu vedie.
„Rezignuj! Rezignuj! Trúbili Rimania nedávno, keď Marino kráčal na zasadnutie mestskej rady, kde mal vysvetliť prehrešky so svojou Pandou. „Šašo! Šašo! Vykrikovali protestujúci ľudia, niektorí z nich mali na tvárach červené klaunské nosy.
Najskôr protestami pohŕdal
Marino mal problém, aby ho cez toto skandovanie bolo vôbec počuť. Pred radou najskôr nasadil urazený tón: „Čítal som o svojej rezignácii,“ povedal v sieni nabitej divákmi. „ A aby som pravdu povedal, musel som sa usmiať.“ Robil si posmech zo svojich kritikov a z toho, čo sám označil ako „morbidná fixácia na moje auto“ a sľúbil, že namiesto rezignácie pokročí s uzdravením Ríma po „rokoch zanedbávania“.
Počas búrlivého vypočúvania oznámil, že konečne zaplatil pokuty a dokonca predložil doklady o zaplatení vo výške viac ako tisíc eur, aby to dokázal. Keď však vrava neutíchala, pokúsil sa o zmierlivejší tón. Ospravedlnil sa Rimanom a poprosil: „Dúfam, že prestanete apelovať na moju rezignáciu“.
Foto: SITA/AP, Greogiro Borgia
Ale nevyzerá to na to, že by ľudia svojmu starostovi mali chuť odpúšťať. Prieskum verejnej mienky zistil, že Marina podporuje len 20 percent obyvateľov talianskeho hlavného mesta. A aby tej hanby nebolo málo, prieskum si objednal miestny šéf Marinovej strany, ktorý potom zverejnil to, čo malo byť len vnútrostraníckym zistením.
K Marinovej nevôli jeho „pandie“ prehrešky zatienili aj časť jeho skutočných úspechov. Na jeseň slávnostne otvoril niekoľko staníc projektu stavby metra, ktoré boli celé roky pozadu s plánmi. Dal uzavrieť skládku, na ktorú sa dlhodobo sťažovali obyvatelia, ktorí sa báli o svoje zdravie. Skládku vlastní miestny podnikateľ so silnými politickými väzbami.