Sučka, kríženec flat-coated retrievera a labradora, as prechádza po uliciach parížskeho 12. obvodu. Zrazu sa zastaví a sadne si. „Tým signalizuje príchod k priechodu pre chodcov,“ hovorí cvičiteľ.
Akonáhle sa rozsvieti zelená, sučka prechádza križovatkou. Tridsaťdeväťročný William Saligot už 13 rokov pracuje v Škole pre asistenčné psy pre nevidiacich a slabozrakých v Paríži. V celom Francúzsku toto povolanie vykonáva 80 osôb, píše francúzsky denník Le Monde.
Zvládnu jazdu MHD aj bezpečný prechod cez cestu
Rovnako ako jeho kolegovia cvičí William Saligot troch psov. Majú rok a pol. Okrem Izie to je fenka bieleho švajčiarskeho ovčiarskeho psa Ivoire a labradorský retríver Inkoo. „Šteňatá sa rodia v škole, zostávajú tu tri mesiace a potom idú na rok do rodiny, ktorá sa podujala, že sa o ne postará. V domácnosti psy začínajú nadobúdať citovú rovnováhu, zvládať stres a netrpezlivosť a učia sa pohybovať na ulici: neoňuchávať všetko, nešklbať za vôdzku a nebehať za inými psami,“ vysvetľuje William Saligot.
Šesťmesačný pobyt v škole umožňuje prehĺbenie ich znalostí. Odborníci s nimi pracujú dve hodiny denne. „Učíme ich chodiť s postrojom, jazdiť verejnou dopravou a hľadať priechody pre peších,“ hovorí cvičiteľ. Výcvik najprv prebieha v škole, potom v pokojných uliciach a nakoniec na veľkých námestiach.
Psy sa učia, ako sa majú správať aj pri kŕmení. „Asistenčné psy musia zostať na mieste, keď sa im dávajú granuly, a nesmú skákať na osobu, ktorá ich kŕmi. Keď ich mám ale všetky tri pokope, vždy tu je nejaké to súperenie,“ dopĺňa William Saligot.
Nie je plemeno ako plemeno
Pre výcvik asistenčných psov sú pre svoju stabilitu v správaní a fyzické kritériá vyberané labradory, zlaté retrievery, biele švajčiarske ovčiaky či border kólie. Vyhovujú najmä pre stredny vzrast, silu, spoločenský charakter, schopnosť sústredenia, pamäť, samostatnosť a prispôsobivosť.
Po šiestich mesiacoch výcviku psi získavajú certifikát po tom, čo svojho cvičiteľa so zaviazanými očami dokázali vodiť hodinu po meste. „Všetky psy certifikát dostanú, pretože tie, ktoré sa na túto prácu nehodia, sú vyradené už skôr,“ hovorí William Saligot.
Z 80 šteniat, ktoré sa v škole ročne narodia, je takmer päťdesiatka odovzdaná nevidiacim alebo slabozrakým. V celom Francúzsku tak z desiatich výcvikových centier vychádza ročne 200 asistenčných psov. Výcvik takéhoto psa stojí 25-tisíc eur, vo Francúzsku ich však postihnutí získavajú zadarmo.
Verný pes ubráni majiteľku vlastným telom (ňufákom)
Asistenčný pes sa stretáva s novým pánom pri dvojtýždňovej stáži v škole. Je to síce krátke obdobie, ale obaja sa väčšinou poznajú už dlho predtým. Na asistenčné psy sa čaká v priemere dva roky a počas tej doby sa už pri výcviku ukáže, komu by pes vyhovoval.
Fabuienne Haustantová našla svojho sprievodcu vo štvorročnom zlatom retrieverovi Finlayovi. Táto profesionálna tanečnica, ktorá od detstva trpí progresívnym degeneratívnym ochorením sietnice, spomína na prvý kontakt so psom pred dvoma rokmi. „Finlay je dynamický, ale dokáže byť aj v pokoji a úplne neviditeľný. Razom som sa do neho zamilovala,“ hovorí. „Úplne mu dôverujem. Poviem mu: dopoludnia idem tancovať a on ma tam dovedie. Som vďaka nemu úplne samostatná,“ zdôrazňuje.
Dnes ju zlatý retriever vodí všade – do metra, autobusu a dokonca aj do lietadla. Už nepotrebuje slepeckú palicu. Pes sa jej stal natoľko nenahraditeľným spoločníkom, že jej manžel nemohol dlho jeho prítomnosť akceptovať. „Zvykol si už na neho a môj syn ho zbožňuje,“ hovorí. Finlay ju tiež vlani ochránil pred útokom bulteriéra. Sám si to odniesol zranením na ňufáku. Po operácii a týždennej hospitalizácii sa mohol k svojej šťastnej majiteľke vrátiť.