„Grécko bolo poznamenané občianskou vojnou a stretom medzi komunistickou ľavicou a pravicou naklonenou diktatúre,“ spresňuje. Nie je to ani Tsipras, ani SYRIZA, ale kríza, kto dnes stojí za volebným úspechom tejto formácie, dodáva. Píše o tom francúzsky denník Le Figaro.
Počas celej predvolebnej kampane sa zdôrazňovali biografické prednosti toho, kto by mohol byť budúcom šéfom vlády: Tsipras by bol najmladším premiérom od návratu k demokracii v roku 1974. Narodil sa štyri dni pred pádom diktatúry. Má toľko rokov ako táto demokracia.
Z nenápadného mladíka muž, ktorý si získal davy
Muž mladistvého vzhľadu odmietajúci nosiť kravatu nemal v roku 2009 ešte žiadnu charizmu. Nosil džínsy a tenisky. Vo svojej kancelárii mal fotografie Che Guevaru a Fidela Castra. Päť rokov potom na pódiách gréckej predvolebnej kampane fascinoval davy.
Je ozajstným tribúnom. Nič presne nesľubuje, ale dáva nádej. Ako si získať publikum, mu radil jeho priateľ, herec Georgio Kimulis. Po katastrofálnom interview pre CNN sa Tsipras začal učiť po anglicky.
„Alexis Tsipras bol naozaj sympatický, rád žartoval, chodil do kina, počúval tradičnú grécku hudbu. Necestoval príliš, bol tak trochu jednoduchý a neverím, že by sa zmenil,“ povedal o ňom jeho bývalý kolega Andreas Papadopulos.
Tsipras, ktorý o sebe tvrdí, že je ateista – neoženil sa so svojou priateľkou Betty a nedal pokrstiť svojich dvoch synov, z ktorých mladší dostal meno Ernesto na počesť Che Guevaru – urobil voči cirkvi počas kampane niekoľko ústretových krokov. Modlitba pred Pannou Máriou na posvätnej hore Athos a niekoľko stretnutí s prímasom gréckej pravoslávnej cirkvi zasiali nepokoj do radov jeho strany, ktorá sa usiluje o oddelenie cirkvi od štátu.
Kvôli protestom nemal čas na štúdium
Tento syn podnikateľa, ktorý nikdy nepracoval v žiadnej firme ani v administratíve, aj napriek svojmu úsiliu a nedávnemu turné po európskych metropolách nepozná nič z gréckeho a európskeho vládnutia. Žil len pre boj proti kapitalizmu a globalizácii v spoločenstve svojich kamarátov.
Už na strednej škole organizoval manifestácie proti reformám školstva. Keď študoval na aténskej polytechnike, pokračoval v štrajkoch a výtržnostiach na tejto škole povestnej svojím odporom proti vláde. „Bojoval príliš veľa na to, aby mohol byť dobrým študentom,“ hovorí jeden z jeho bývalých kamarátov.
Prišla kríza a násilie
V roku 2006 objavila verejnosť Tsiprasa prvýkrát. Na plagátoch extrémnej ľavice na aténskej radnici mal džínsy, tenisky a batoh na chrbte. Na všeobecné prekvapenie prekročilo jeho hnutie hranicu desiatich percent. V roku 2008 opustil Alekos Alavanos predsednícky post Koalície ľavicových a ekologických hnutí (Synaspismos), ktorý zveril Tsiprasovi, a ponechal si vedenie v strane SYRIZA, akomsi zastrešení Synaspismosu a desiatky ďalších extrémne ľavicových hnutí.
A potom prišla kríza. Demonštrácie boli stále viac sprevádzané násilím. Grécky dlh otriasol eurom a Európou. Vnútri Synaspismosu a SYRIZY sa diskutovalo o dvoch otázkach: Majú podporiť hnutie, ktoré občas zabŕdne do zavrhnutiahodných akcií? Skôr áno, zodpovedá Tsipras, ktorý sa zhoduje s mládežou z aténskej Polytechnickej univerzity a so všetkými, ktorí vychádzajú do ulíc.
Treba hlásať odchod Grécka z eurozóny a dokonca aj Európskej únie? „Áno, ale nie,“ odpovedá podľa viacerých svedkov Tsipras.
Usmievavý revolucionár?
V rokoch 2008 až 2010 sa odchýlil od svojho duchovného otca Alavanosa a prevzal vládu nad SYRIZOU. Avšak Tsipras zrejme nemá dušu zabijaka. „Nemá rád konflikty,“ uisťuje jeho priateľ Nikos Vutsis. „Vypočuje vás, môže zmeniť názor a dokáže prechádzať problémom s úsmevom,“ dodáva.
Tsipras je teraz prvý medzi Grékmi. Kríza stále zúri. Jeho voliči, spoluobčania a Európa čakajú. Je ešte mladý. Teraz ešte len musí všetko dokázať.