Deväť matiek s deťmi sedí v kruhu na zemi a recitujú riekanku. Mnohí vyslovujú niektoré výrazy veľmi neisto. Učia sa hovoriť jazykom, ktorý neovládajú, ale ktorý budú musieť ovládať. Program nazvaný Švédština s detmi je pre malé deti cudzincov či Švédky na materskej dovolenke, ktorá tu trvá 16 mesiacov.
Dvadsaťosemročná Bobbie je Číňanka. Pred rokom prišla do Švédska, keď nasledovala svojho manžela inžiniera. Teraz sa snaží vymaniť z nedobrovoľnej izolácie.
„Chodím sem od septembra takmer každý týždeň. Som doma sama s ročnou dcérkou Maggie. Pre deti to je úžasné a pre mňa tiež. Veľa spievame a učíme sa riekanky, to je najlepší spôsob, ako si jazyk osvojiť,“ zveruje sa.
Príliv imigrantov sa nezvláda ľahko
Švédsko dnes zažíva takú imigráciu, akú ešte vo svojich dejinách nepoznalo, hlavne preto, že sa utečencom ešte len otvára. Príliv imigrantov je v tejto krajine jeden z najvyšších v Európe.
Politika integrácie vo Švédsku sa odohráva na dobrovoľnom základe. Usporiadavajú sa tu zdarma jazykové kurzy, imigrantom ponúkajú zamestnanie pracovné agentúry a národné i miestne úrady.
Tí, čo prišli len nedávno, sú však často odkázaní na spoločnosť krajanov. Preto sa objavuje stále viac súkromných iniciatív s cieľom prelomiť ľady v čase, keď v krajine boduje extrémna pravica: švédski demokrati sa v septembrových parlamentných voľbách stali treťou najsilnejšou stranou v krajine.
Jazykovým kurzom k otvorenejšej spoločnosti
Program Švédština s deťmi založili v roku 2002 dve matky na materskej dovolenke s cieľom prekonať izoláciu mladých rodičov. „Keď má imigrantka navštevujúca jazykový kurz dieťa, prestane naň chodiť a stratí kontakt so švédštinou i so spoločnosťou, do ktorej by sa rada začlenila. Švédština s deťmi také puto umožňuje vytvoriť,“ hovorí členka skupiny Tove Roanderová, ktorá imigrantov učí svoj materinský jazyk.
Nadšená šéfka programu Anna Libietisová poriada trinásť stretnutí týždenne na štokholmských predmestiach. „Tam bývajú tí, ktorí sú švédskej spoločnosti najviac vzdialení, zatiaľ čo v centre bývajú integrovaní imigranti,“ vysvetľuje.
Švédky vyhlasujú, že chcú nadviazať nové kontakty a tiež položiť základný kameň integrácie. „Chcem byť súčasťou otvorenejšej spoločnosti, tú potrebujeme hlavne preto, čo sa deje vo Švédsku a vo svete so vzostupom extrémnej pravice. To považujem za smutné a hrozivé,“ uvádza tridsaťročná Sofia.
Lars Svedberg, profesor sociálnych vied zo štokholmskej univerzity Ersta Sköndal, vysvetľuje, že tí Švédi, ktorí podávajú imigrantom pomocnú ruku, tak robia pre svoje uspokojenie, dobrovoľne, ale aj z istého paternalizmu.
Leova mama pochádzajúca z Ugandy s úsmevom načúva detskému bľabotaniu. Na stretnutí je prvýkrát, ale zlou švédštinou uisťuje, že to rozhodne nie je naposledy a že chce hovoriť tak dobre ako jej syn.