Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
„Vyrástla som v rodine rozprávačov, rodičia hovorili vždy otvorene o svojich skúsenostiach z obdobia vojny. Bola som uchvátená ich príbehmi o prežití a chcela som ich počúvať znova a znova,“ spomína si Kathy.
„Sme na omyle, keď si myslíme, že môžeme deti ochrániť pred tým, aby sa dozvedeli o faktoch histórie.“
S rovnakou citlivosťou ako jej rodina pristupuje k téme aj ona, veď je aj bývalou detskou psychologičkou. Skúsenosť Kathy a mnohých ďalších mám je, že deti zvládnu vlastne všetko. Ak sa zvolí citlivý jazyk, sú otvorené každej téme a rovnako ako zvedavá malá Kathy s nastraženými ušami a doširoka roztvorenými očami načúvajú, čo sa to vtedy pred 74 rokmi stalo.
„Chcem, aby sa detí história dotýkala, nechcem, aby boli traumatizované. To je veľmi dôležitý rozdiel. Myslím, že práve prostredníctvom týchto príbehov môžem deťom odovzdať zrozumiteľný pohľad na to, čo sa stalo,“ hovorí autorka, ktorá si zakladá na rozprávačskom prístupe a suché fakty sa snaží redukovať, ako sa len dá. Napriek tomu sú dôležité, veď práve oni všetko rámcujú.
Kathy sa narodila a žije v Kanade, príbehy o ktorých píše, sa však odohrávali ďaleko odtiaľ, vo vtedajšom Československu. Kanadským deťom to veľa nehovorí, o histórii však čo-to vedia. A nielen kanadské deti, ale malých čitateľov po celom svete fascinujú príbehy detí, ktoré zažili tie ťažké časy počas druhej svetovej vojny. Autorka má doma kolekciu vydaní vlastných kníh v štyridsiatich jazykoch. „Publikovali sme v Číne, Brazílii, Nemecku či Thajsku. Na knihe z Thajska dokonca nedokážem nájsť ani svoje meno,“ pokračuje so smiechom Kathy.
Foto: Archív Kathy Kacerovej
Skrinka, ktorá precestovala svet
Onedlho bude spisovateľka krstiť svoju dvadsiatu knihu, z nich devätnásť rozpráva o holokauste. Slovenskí čitatelia sa zatiaľ môžu tešiť len z troch titulov, no o to vzácnejších. Prvý diel s názvom Tajomstvo príborníka rozpráva o detstve jej mamy Gabi, ktorá bola dievčaťom ako každé iné. Temné obdobie histórie prežila aj vďaka jednému tajomnému príborníku. Mama ju doň zamkla, keď k nim do domu vtrhla Hlinkova garda. Malá Gabi tam čušala dlho, potichu ako myška a mala strach, ako mnohé deti v tých časoch.
Hoci rodný dom už po vojne židovskej rodine nepatril, kus z neho si stará mama Kathy, predsa len odniesla. Bol ním práve príborník, ktorý malému dievčatku zachránil život. „Predtým ako nadobro opustili dedinu Granč-Petrovce, moja stará mama trvala na tom, že bez príborníka neodíde, mal pre ňu obrovskú hodnotu. Cestoval s ňou do Izraela, kde žili tri roky a potom do Toronta, kde som sa narodila. Keď zomrela, zanechala mi ho a dnes stojí v mojej jedálni,“ pýši sa hrdo autorka, ktorá vraj príborník používa denne.
Foto: Archív Kathy Kacerovej
Príbehy, ktoré Kathy prerozprávala, sa všetky do jedného naozaj stali. Veľkú úlohu preto pri zbieraní materiálu zohrávali skutoční svedkovia holokaustu. Napríklad roľník, ktorý pomohol jej rodine v najhoršom a ukryl ich vo svojej stodole, kde sa potom potichu skrývali, kým sa vojna neskončila. „Objavila som fotku, na ktorej je moja stará mama v tej stodole. Na druhú stranu fotky napísala meno dediny aj farmára a rok, v ktorom bola odfotená,“ pokračuje Kathy. Práve vďaka tomu sa neskôr, keď v roku 1998 navštívila Slovensko, osobne stretla s týmto roľníkom z dediny Olšavica. Navštívila aj rodný dom svojej mamy a starej mamy, ktorý dodnes stojí a sídli v ňom prvý stupeň základnej školy.
„Bolo pre mňa úžasné prechádzať sa po dlážke, po ktorej kráčala aj moja rodina. Rovnako úžasné bolo stretnúť človeka, ktorý moju rodinu zachránil. Pracoval pre môjho otca, až kým kresťanom nezakázali pracovať pre židov. Vždy mojej mame hovoril, že keď budú potrebovať pomoc, môžu sa na neho obrátiť,“ rozpráva autorka.
Životné kúzlo
Kanaďanka so slovenskými koreňmi stretla aj preživšieho, ktorý rovnako ako Gabi stál zlu zoči voči ešte ako malý chlapec. Jeho meno je Werner Reich a je jedným z hrdinov jej knihy Kúzelník z Auschwitzu. Malý Werner v koncentračnom tábore zdieľal jednu celu s kúzelníkom Nivellim. „Kúzelník ho naučil jeden trik, ktorý mal byť darom. Hovorieval, že do Auschwitzu človek príde s ničím a s ničím aj odíde. Werner však získal niečo veľmi cenné, cennejšie, než knihy, ktoré dostával predtým“ prezrádza Kathy niečo zo zápletky príbehu.
Nacisti raz v noci prišli do ich cely a chceli, aby ich Nivelli zabával. Podobne ako v rozprávkach tisíc a jednej noci, aj Nivelli vedel, že keď sa mu minú všetky kúzla a nacisti sa začnú nudiť, môže to byť ich koniec. Osud však chcel, aby obaja prežili. Kúzelník odišiel do Kanady a kým žil, predvádzal tam svoje kúzla. Werner má teraz 89 rokov a žije blízko New Yorku. „Nedávno som ho navštívila a ukázal mi ten istý trik, ktorý ho naučil Nivelli. Nenaučil ma ho, naučil ho však svojich potomkov. Na rodinných a dobročinných akciách teraz tiež robí kúzelníka,“ prezrádza autorka.
Foto: Verbarium
Spomienky ostanú živé
Keby vtedy nebolo toľko dobrých ľudí, mnohí by neprežili, možno by dokonca nemal kto tieto osobné príbehy rozprávať. Nebola by dnes ani Kathy. Podľa nej však ľudí ochotných pomôcť nebolo dosť, pretože inak by sa história neodohrala tak, ako sa odohrala. „Ľudia sú stále nepoučiteľní, keby to mohli knihy zmeniť, bolo by to skvelé. Musím však veriť, že dnes je lepší svet, ako vtedy,“ hovorí.
Kathyn otec prežil pobyt v koncentračnom tábore Auschwitz. Napriek tomu, že už navštívila všetky dôležité miesta spojené s jej rodinnou históriou, tomuto jednému sa stále vyhýba. „Bola som v dvoch táboroch – v Dachau v Nemecku a v českom Terezíne. Viem, že v určitej chvíli budem musieť ísť aj do Auschwitzu, avšak ešte stále je to pre mňa ťažká úloha. Raz nadíde čas, keď to spravím,“ priznáva spisovateľka.
Na zozname má okrem toho aj ďalšie veci – písať ďalej pre mladých čitateľov, pretože je to jej najväčšia vášeň, a tradovať príbehy a spomienky ďalej z generácie na generáciu. „Jedno z mojich detí raz zdedí aj príborník, je to najcennejší kus nábytku, aký mám,“ dodáva na záver.