Ak bude hladina morí stúpať tak ako doteraz, Kiribati bude do konca 21. storočia úplne zaplavené. Príliv spôsobuje eróziu pobrežia, pitná voda je kontaminovaná morskou vodou, splaškami, orná pôda je slaná a neúrodná. Vláda Kiribati preto kúpila 220 hektárov pozemkov na ostrove Vanua Levu, ktorý je druhým najväčším v súostroví Fidži, aby tak zabezpečila dodávky potravín a potenciálne aj nový domov pre svojich obyvateľov.
Problém utečencov, ktorých z domova vyženú klimatické zmeny, bude veľkou výzvou 21. storočia, tvrdia odborníci vo výročnej správy Global Estimates. Len v roku 2013 sa kvôli prírodným katastrofám muselo presťahovať 22 miliónov ľudí. Spomedzi nich odchod 31 percent spôsobili hydrologické nešťastia – povodne – a 69 percent vyhnali z domovov meteorologické úkazy: búrky, uragány, tajfúny.
Najviac je prírodnými nešťastiami postihnutá Ázia, kde sa dalo do pohybu 19 miliónov ľudí. Podľa spomínanej správy osem z najzávažnejších prírodných katastrof sa v roku 2013 odohralo v subsaharskej Afrike a v súvislosti s ňou hrozí riziko, že v budúcnosti bude dôsledkami klimatických zmien postihnutá ešte viac.
Vedci spájajú nárast počtu klimatických utečencov práve s nárastom počtu obyvateľstva, ktoré sa potom sústreďuje v mestách ležiacich v rizikových oblastiach. Vedci upozornili, že kým počet obyvateľov sveta vzrástol od 70. rokov o 100 percent, obyvateľstvo miest o viac než 300 percent. Preľudnenie sveta však nie je jedinou príčinou: v hre je aj zvyšujúci sa počet prírodných katastrof.
Podľa Francoisa Gemenna, odborníka na klimatickú migráciu, je táto tendencia spojená s otepľovaním planéty. Vysvetlil, že tajfúny a uragány tu boli vždy, ale nikdy neboli také silné, časté a nepredvídateľné. Ľudia, ktorí sú vystavení týmto katastrofám, pritom podľa Gemenna nie sú pravými klimatickými utečencami – na rozdiel od obyvateľov tichomorských ostrov, keďže ich odtiaľ vyháňa zvyšujúca sa hladina mora.
Gemenne upozornil na to, že prírodná katastrofa je v prvom rade sociálnou katastrofou. V dlhodobom horizonte sa preto ako nutnosť javí plánovanie rozdelenia populácie, keď treba z preventívnych dôvodov presťahovať do bezpečia ľudí žijúcich v rizikových oblastiach.
Rezervy sú aj v oblasti urbanizmu: treba napríklad stavať ochranné hrádze či stanoviť stavebné normy tak, aby sa znížil dopad prírodných nešťastí na obyvateľstvo. Príkladom takéhoto prístupu je Holandsko, kde dve tretiny územia ležia pod hladinou mora a ktoré oznámilo investíciu na boj proti stúpajúcej hladine mora. Niečo také si však môže dovoliť len prosperujúca krajina, nie chudobný tichomorský ostrov, upozornil vedec, ktorý preto apeloval aspoň na zdokonalenie varovného systému.
Americká akadémia vied upozornila vo svojom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) z 12. októbra, môže sa stať, že v dôsledku klimatických zmien skončia pod vodou aj Miami či New Orleans.
„Osud mnohých miest závisí od našej voľby vo veci emisií CO2, ale podľa našej analýzy je pre určité (mestá) už veľmi neskoro,“ napísal autor štúdie Ben Strauss. Dodal, že je veľmi ťažké vymyslieť, ako dlhodobo chrániť Miami. Na Floride sa nachádza najviac miest v USA ohrozených stúpajúcou hladinou morí. Okrem Floridy je tento problém akútny aj v Kalifornii, Lousiane a New Yorku. Podľa katastrofického scenára New Yorku hrozí, že v roku 2085 bude neobývateľný.
Americkí vedci vo svojej správe konštatujú, že hladina morí môže do roku 2100 stúpnuť o 4,3–9,9 metra, ak sa nepodarí znížiť využitie energie z fosílnych palív. Tento dramatický vývoj by však mohol zvrátiť rozhodný krok – keby ľudstvo do roku 2050 znížilo emisie na úroveň blízku tej, ktorá bola zaregistrovaná v roku 1950.
Autori štúdie ponúkajú dva scenáre. Podľa jedného sa emisie CO2 neznížia a pridajú sa ku komplikáciám spojeným s roztápaním ľadovcov v Antarktíde. Druhý scenár je radikálnejší a ráta s tým, že ľudstvo sa na maximum produkcie CO2 dostane v roku 2020.
Klimatická konferencia, ktorá sa o mesiac začne v Paríži, pritom ako jeden z cieľov pre ľudstvo navrhne znížiť do roku 2050 emisie CO2 o 50 percent – na úroveň z roku 1990 – a do roku 2100 dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality, čo je stav, keď ľudstvo vyprodukuje len toľko uhlíka, koľko ho planéta dokáže vstrebať.