Angus Deaton, ktorý pôsobí na Princetonskej univerzite v USA, sa vo svojej profesionálnej kariére systematicky venoval meraniu chudoby a tomu, ako ju zmenšiť. Celý život zasvätil spochybňovaniu ekonomickej teórie, ktorá považuje príjem za najlepšie meradlo bohatstva a chudoby.
Podľa Deatona je lepším ukazovateľom spotreba. Okrem iného aj preto, že ceny sa často aj v rámci jednej krajiny rôznia, pričom náklady sú iné na dieťa a iné na dospelého, preto údaje o príjme na hlavu neukazovali správne, kto je naozaj chudobný. Deatonovi vyniesli jeho zistenia tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu.
Je veľmi nebezpečné, ak sa príliš veľa bohatstva koncentruje v rukách niekoľko málo jednotlivcov.Angus Deaton
„Ako vysvetľuje švédska centrálna banka, spotreba tovarov a služieb je zásadný faktor ovplyvňujúci bohatstvo ľudstva. Rozloženie spotreby medzi jednotlivcami v spoločnosti má vplyv na mnohé dôležité problematické otázky, ktorými sa zaoberá ekonómia, politika a sociológia, vrátane nerovnosti a chudoby,“ upozorňuje analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Angus Deaton prispel k porozumeniu tejto otázky, teda porozumeniu vzťahu medzi úrovňou spotreby, chudobou a bohatstvom v troch dôležitých oblastiach. V prvom rade výrazne zdokonalil odhadovanie systémov spotrebiteľského dopytu, teda toho, ako sa mení voľba spotrebiteľov medzi jednotlivými tovarmi pri meniacej sa úrovni príjmu.
Postaral sa o revolúciu v pochopení vývoja medzi spotrebou a šetrením v čase, teda pomohol objasniť, ako sa vyvíja spotrebiteľské správanie jednotlivca v plynutí času, v prostredí externej neistoty a obmedzení v dostupnosti peňažnej likvidity.
Nebezpečné roztváranie príjmových nožníc
Deaton presadil využívanie štatistiky o prieskumoch životných podmienok domácností v rozvíjajúcich sa krajinách, najmä dáta o vývoji spotreby na meranie vývoja životnej úrovne a chudoby.
„Vďaka tomu pomohol transformovať ,rozvojovú ekonómiu' z teoretického odboru, spoliehajúceho sa na agregátne makroštatistiky, na odbor, opierajúci sa o oveľa kvalitnejšie mikro dáta. Deaton ukázal pridanú hodnotu toho, keď sa spotrebiteľské a výdavkové správanie domácností a jeho zmena s rastúcim príjmom využije na bohatstvo chudobných rodín, a poukázal aj na nedostatky pri porovnávaní životnej úrovne medzi jednotlivými krajinami a porovnávanie jej vývoja v čase,“ doplnil Vaňo.
Ekonómovia opisujú, že zistenia, za ktoré Deaton dostal tento rok Nobelovu cenu, sa učia v školách a vedci ich používajú už roky. Deatonove poznatky však zmenili ekonómiu, ale aj praktickú hospodársku politiku vlád. Vymyslel postup, ako vytvoriť z rôznych šetrení medzi obyvateľmi vzorku, umožňujúcu dlhodobé sledovanie spotreby. Predtým sa využívali celkové štatistické údaje, ktoré však nevystihovali skutočnosť.
Tri zásadné otázky, ktorým sa venoval Deaton
- Ako spotrebitelia rozdeľujú svoje výdavky medzi rôzne tovary
- Koľko príjmov spoločnosti sa minie a koľko usporí
- Ako najlepšie merať a analyzovať blahobyt a chudobu
„Deaton sa pomerne kriticky pozerá na rozdelenie príjmov v spoločnosti. Jeho práca je odvážna v tom, že sa nebojí presne pomenovať nástrahy, ktoré striehnu na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Navyše sa nebojí tvrdiť, že základ hospodárskej politiky štátu by mal byť tvorený podporou blahobytu a snahou o znižovanie chudoby,“ opisuje analytik Next Finance Jiří Cihlář.
Ako dodáva, Deaton prišiel s týmito poznatkami ešte v roku 1980, keď ich prvýkrát publikoval. Prispel k tomu, že súčasné modely správania spotrebiteľov berú viac do úvahy reakcie na zmeny cien spôsobené zmenou daní.
Deaton ukázal, ako sa líši dopyt po rôznych tovaroch – od potravín až po veci dlhodobejšej spotreby ako spotrebiče či oblečenie – u rôznych ľudí na základe ich príjmu a postavenia v spoločnosti. A takisto to, ktoré sociálne skupiny stratia či získajú, ak vláda zvýši daň z pridanej hodnoty.
Ocenený ekonóm tvrdí, že je veľmi nebezpečné, ak sa príliš veľa bohatstva koncentruje v rukách niekoľko málo jednotlivcov. Bohatým totiž len málo záleží na budovaní verejného zdravotníctva, školstva alebo na stanovení výšky dane z pridanej hodnoty. Naopak, pre chudobných táto politika môže predstavovať rozdiel medzi slušným životom a chudobou. Deaton sa po získaní Nobelovej ceny vyjadril aj k súčasnej utečeneckej kríze v Európe.
„Je to výsledok storočného nerovného vývoja v bohatom svete, ktorý zanechal veľkú časť sveta za sebou zaostávať. Ľudia chcú lepší život, a to tvorí veľký tlak na hranice medzi chudobnými a bohatými,“ povedal Deaton.
Pocit šťastia len do určitého platu
Jednou z jeho pre verejnosť známejších prác je vypočítanie, ako rastie pocit šťastia spolu s príjmom. Vyrátal, že v USA rastie pocit šťastia spolu s príjmom do výšky platu 75-tisíc dolárov ročne. S ďalším rastom platu sa ďalej zvyšuje spokojnosť, ale pocit šťastia už nerastie.
Deaton v posledných rokoch vzbudil pozornosť knihou Veľký únik: Zdravie, bohatstvo a pôvod nerovnosti (2013), v ktorej naznačuje, že západná pomoc často slúži skôr na zahnanie pocitu viny, ako na zlepšenie situácie v chudobných krajinách. Zároveň tvrdí, že v rozvojovom svete, najmä v Ázii, sa počas uplynulých desiatok rokov situácia pre niekoľko miliárd ľudí zlepšila. Veľkým únikom v názve knihy tak myslel útek pred chudobou.
Pri preberaní Nobelovej ceny Angus Deaton pripomenul, že extrémna chudoba vo svete sa bude znižovať, ale nie je „slepo optimistický“. Upozornil tiež na obrovské zdravotné problémy medzi dospelými a deťmi v Indii, kde je zatiaľ pokrok veľmi nízky. Poznamenal, že polovica detí v krajine je stále podvyživená a mnoho ľudí na svete sa nachádza vo veľmi zlej situácii.
Angus Deaton (69)
- Narodil sa 19. októbra 1945 v Edinburghu. Má britské aj americké občianstvo.
- V Británii vyštudoval Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1974 získal doktorát, a Bristolskú univerzitu, na ktorej potom pôsobil ako profesor ekonometrie. Za výskum v tomto odbore sa stal v roku 1978 prvým držiteľom prestížnej Frischovej medaily.
- V roku 1983 prešiel na americkú Princetonskú univerzitu, kde je profesorom ekonómie a medzinárodných otázok.
- Je členom britskej aj americkej akadémie vied, Americkej filozofickej spoločnosti a v roku 2009 bol prezidentom Americkej ekonomickej asociácie (AEA).
- S Nobelovou cenou za ekonómiu navyše získal peňažnú odmenu 8 miliónov švédskych korún (863-tisíc eur).
- Cena za ekonómiu nepatrí medzi „základné Nobelove ceny“, ale od roku 1968 ju udeľuje švédska centrálna banka Sveriges Riksbank na pamiatku Alfreda Nobela.
Deaton: Pokles DPH pomôže viac chudobným ako bohatým
Daň z pridanej hodnoty je jednou z najkontroverznejších daní, o ktorej sa vedie aj na Slovensku dlhé roky polemika. Najmä preto, aké dosahy má na jednotlivé skupiny obyvateľstva pri jej znížení a, naopak, pri jej zvýšení.
Tejto problematike sa venoval aj tohtoročný ocenený nobelista Angus Deaton. Podľa neho ak chceme tvoriť hospodársku politiku, ktorá podporuje blahobyt, zdravie a znižuje chudobu, je potrebné najprv porozumieť individuálnej spotrebe. Deaton tvrdil, že je veľmi nebezpečné, ak sa príliš veľa bohatstva koncentruje v rukách niekoľko málo jednotlivcov. Upozorňoval, že práve nízkopríjmové skupiny obyvateľstva reagujú najcitlivejšie na zmeny výšky sadzby DPH.
V minulosti bolo na Slovensku práve zvýšenie DPH presadzované pravicovými politikmi ako opatrenie, ktorým by sa najľahšie a najrýchlejšie dosiahla konsolidácia verejných financií. Je to opatrenie, ktoré nie je do každého počasia.
Ekonomika ho zvláda najlepšie najmä v čase, keď či už silný zahraničný dopyt, alebo niektoré iné zložky domáceho dopytu dokážu tlmiť negatíva spôsobené nižšou spotrebou domácností. V čase externej neistoty a pomalého osmeľovania sa ľudí v obchodoch, ktorí pri nízkej inflácii, resp. deflácii očakávajú ešte ďalšie znižovanie cien a odkladajú tak svoje nákupy, je to veľké riziko.
Už niekoľko mesiacov sa však na Slovensku vedie, paradoxne, polemika o znížení DPH na vybrané potraviny z 20 na 10 percent, ktoré je naplánované na január budúceho roka. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií najchudobnejších desať percent domácností z titulu zníženia DPH usporí 0,6 percenta výdavkov, oproti najbohatšej skupine, ktorá ušetrí 0,3 percenta.
Časť ekonómov na Slovensku však tvrdí, že nižšia DPH „nahrá“ práve bohatším ľuďom. Napríklad Ľudovít Ódor z Rozpočtovej rady tvrdí, že je rozdiel v tom, koľko míňajú na potraviny bohatšie a koľko chudobnejšie domácnosti. Platí, že síce chudobnejšie domácnosti míňajú na potraviny väčšie percento svojich zárobkov ako bohatšie, ale keď sa pozrieme na konkrétne sumy, ktoré na potraviny minú, je to naopak.
„Zníženie DPH, najmä na potraviny, je, zdá sa, večnou témou. Raz to navrhuje opozícia, inokedy vláda, celkom často po nej volajú aj rôzne záujmové združenia. Evergreen. Hoci nižšia sadzba na potraviny by mala malý pozitívny vplyv na progresivitu, bola by to veľmi neadresná reforma, keďže bohatšie domácnosti by získali výrazne viac v absolútnom vyjadrení. Vo všeobecnosti to naznačuje, že znížené sadzby DPH nie sú najúčinnejšou cestou, ako kompenzovať domácnosti s nižším príjmom, a preto na podporu vyššej progresivity by mali byť použité iné reformy. Slovenská republika by teda mala do budúcnosti zotrvať v okrajovom využívaní výnimiek a znížených sadzieb DPH,“ napísal vo svojom blogu Ódor, ktorý dlhé roky presadzuje rovnú daň z príjmu.
Rezort financií však tvrdí, že v prípade nižšej DPH ich zámerom bolo, aby zníženie dane pozitívne pocítili najmä nízkopríjmové domácnosti. „Zníženie dane povedie k zníženiu cien, čo zvýši dostupnosť týchto potravín pre ľudí. Zároveň bolo zámerom podporiť domácich a regionálnych výrobcov potravín,“ argumentuje štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc.
Vydrží efekt nižších daní?
Nižšia DPH na vybrané potraviny má stáť 76 miliónov eur. Niektorí ekonómovia sa obávajú toho, že efekt lacnejších potravín po čase „vyprchá“, keďže obchodníci si to aj napriek sľubom, že ceny nezvýšia, pripíšu k svojim lepším maržiam. Minulosť totiž ukázala, že keď sa v roku 2008 znížila DPH na knihy na 10 percent, obchodníci si to započítali do svojich marží a ľudia tak zlacňovanie v obchodoch takmer vôbec nepocítili.
„Podľa môjho názoru je to jedno z najrozumnejších opatrení vlády. No ešte lepšie by bolo, ak by bola znížená DPH na všetky potraviny. Nižšie dane znamenajú menej prerozdeľovania a viac peňazí domácnostiam – teda súkromnému sektoru, čo je vždy dobrou správou pre ekonomický rast,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Analytik ČSOB banky Marek Gábriš zase dopĺňa, že „teoreticky sa ušetrená suma v peňaženke občanov môže prejaviť na ich vyšších úsporách alebo vo vyššej spotrebe“.
„Prikláňam sa skôr k druhej možnosti, ak sa bude pozitívne vyvíjať ekonomika a spotrebiteľská dôvera bude naďalej silná. Miera úspor je totiž už teraz pomerne vysoká,“ poznamenal Gábriš.
„Vo všeobecnosti platí, že DPH je regresívna daň a znižovanie sadzieb na tovary a služby znamená vyššiu nominálnu úsporu pre domácnosti s vyšším príjmom ako pre domácnosti s nižším príjmom. Ale relatívne, ako podiel úspory na príjme domácnosti ušetria viac nízkopríjmové domácnosti,“ doplnil analytik Next finance Jiří Cihlář.
Ako je to v zahraničí
Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že zvýšenie sadzby DPH sa premieta do cien približne v miere 70 až 90 percent, čiže dochádza až k takmer plnému dopadu do cien. Na druhej strane, úpravy cien nadol v prípade zníženia sadzby DPH dosahujú len 30 percent. Inými slovami, pri poklese sadzby DPH len jednu tretinu zníženia daňového zaťaženia pocítia domácnosti a dve tretiny si nechajú obchodníci vo svojich maržiach.
„Odhady na slovenských úpravách sadzieb DPH v minulosti, a to v rokoch 2003, 2004 a 2008, hovoria o štatisticky nevýznamnom prenose zníženia dane do spotrebiteľských cien. Oproti skúsenostiam zo zahraničia je tak prenos do cien ešte nižší. Sčasti môžu byť výsledky ovplyvnené špecifickosťou zmien DPH v minulosti – súbežná úprava zníženej a štandardnej sadzby v rokoch 2003 a 2004 a len úzko profilové zníženie DPH na knihy v roku 2008,“ tvrdí vo svojej analýze Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.
(lb)