Medzi exponátmi bola takmer 5 000 rokov stará soška usmievajúceho sa veriaceho, nástenný fragment z Belovho chrámu z 2. storočia, stovky krehkých hlinených tabuliek s listami, administratívnymi a obchodnými údajmi, ktoré boli napísané klinovým písmom a ktoré poskytujú informácie o živote v starovekom meste Mari.
Cennosti sú v tajných skrýšach
Abdalláh konal v súlade s pokynom, ktorý dostali kolegovia v celej Sýrii. Mali zachrániť všetko, čo by mohli ulúpiť alebo zničiť radikáli z takzvaného Islamského štátu (IS). O tom, aká rozsiahla to bola akcia, sa doteraz vedelo málo. Agentúra AP zistila, že sa na nej zúčastnilo najmenej 29 z 34 sýrskych múzeí, ktoré vyprázdnili svoje sály a vyviezli približne 300-tisíc cenností do hlavného mesta. Boli umiestnené v tajných skrýšach, o ktorých vie len niekoľko odborníkov, tvrdí Maamún Abdalkarím z generálneho riaditeľstva pamiatok.
„O tom, kde tie veci sú, okrem zasvätených nevie nikto, ani politici ani iní Sýrčania,“ povedal.
IS povraždil mnohých strážcov
Symbolom historických klenotov Sýrie je Palmýra, ktorá je od minulého víkendu znovu v rukách armády. Než ju vlani v máji obsadili bojovníci IS, sa z nej podarilo vyviezť asi 400 vzácnych pamiatok. Deštrukcia, ktorú za sebou IS necháva na území Sýrie, je tragická. S pomocou ťažkej techniky zničil monumenty, ktoré radikáli považujú za pohanské modly. Aj v múzeách, ktoré sa snažili rabovaniu predísť, boli cenné predmety príliš veľké na prevoz – gigantické sochy, brány a fresky. Padli do rúk IS a ich osud nie je známy.
Foto: SITA/AP, Uncredited
Niektorí z 2 500 sýrskych archeológov, historikov, kurátorov a inžinierov z oddelenia pre pamiatky sa pripojili k opozícii a mnohí riskovali život, aby zachránili, čo sa dá. Strážcovia archeologických nálezísk posielajú Abdalkarímovi tajne fotografie z miesta, niektorých z nich radikáli zavraždili. Je medzi nimi aj Chálid Asad, ktorý spravoval zbierky v Palmyre.
Zbierok v Dajr az-Zaure sa po Abdalláhovi ujal Zijád Nuadží, ktorý dopravil do Damasku druhú várku artefaktov vlani v júni. Sám však stále žije v tej časti Dajr az-Zauru, ktorú má pod kontrolou vláda, aj keď mu tam hrozí nebezpečenstvo. Bojovníci IS túto časť provinčného strediska obliehajú a Nuadžího meno zaradili na zoznam hľadaných osôb. Nuadží odviezol do cudziny len rodinu. „Je to moja povinnosť. Keď všetci opustíme svoju krajinu a povinnosti, kto tu zostane?“ povedal.
UNESCO školí odborníkov
Múzeum v Maar an-Numane na severozápade Sýrie vlastní byzantské mozaiky a chrániť ich pomáhajú archeológovia, ktorí sa pripojili k opozícii. Nebezpečenstvo tu hrozí z náletov sýrskeho letectva, takže za finančnej a logistickej pomoci bývalého riaditeľa oddelenia pre pamiatky Amra Azma vytvorili hradbu z vriec s pieskom. Dokončili ju vlani v júni a krátko potom dopadla na múzeum barelová bomba a poškodila mozaiky na dvore múzea.
„Hrdinami sú sýrski muži a ženy, ktorí sú ochotní riskovať život pre záchranu pamiatok. Z toho dôvodu stále verím v budúcnosť Sýrie,“ povedal Azm, ktorý teraz pôsobí na univerzite v americkom Ohiu.
Odborníci neponechali nič na náhodu a v roku 2013 nechali vypratať aj haly národného múzea v Damasku z obáv, že na miesto budú útočiť povstalci. V sále, kde sa vystavovali keramické predmety, sú dodnes prachom ohraničená miesta, na ktorých artefakty stávali a ktoré majú stále svoje popisky. Európska únia poskytla peniaze, z ktorých UNESCO od roku 2014 školí sýrskych odborníkov v triedení a katalogizácii pamiatok. Vo februári jedna zo skupín v Damasku zaraďovala veci zo zbierky múzea v Dara.
Odkaz niekoľkých civilizácií
Sýria je miestom odkazu civilizácií, ktoré na tomto území obchodovali, bojovali a budovali mestá – Babylončanov, Asýrčanov, obyvateľov akkadskej ríše, rôznych semitských kráľovstiev, Rimanov a Byzantíncov a po nich potom islamských dynastií. Zem pokrývajú pahorky – telly – navŕšené nad tisíce rokov starými mestami. Niektoré vykopali čiastočne, mnohé na objavenie stále čakajú. Oblasť Dajr az-Zaur pozdĺž rieky Eufrat je na ne osobitne bohatá. Patrí k nim aj Mari, ktoré bolo strediskom kráľovstva, ktoré existovalo v 3. tisícročí pred naším letopočtom a fungovalo tisíc rokov až do dobytia Babylončanmi. Zachovalo sa z neho množstvo hlinených tabuliek, ktoré poskytujú bohatý obrázok života.
Severne od Mari je Dura Europos, ktoré fungovalo na začiatku letopočtu a bolo rímskym hraničným mestom. Pozostatky z neho dokladajú zrejme vôbec prvý prípad použitia chemických zbraní – Peržania tam pri dobývaní zrejme dusili rímskych obrancov sírovým dymom.
O pamiatky sa boja ako o svoje deti
V takom prostredí vyrastal Abdalláh, ktorý sa začal o archeológiu zaujímať už ako dieťa. Pozoroval amerických a francúzskych archeológov pri práci v zrúcaninách mesta Terka, ležiaceho severne od Mari. Neskôr viedol desať vykopávok v blízkosti Eufratu. Teraz riadi damašské múzeum a to, že v roku 2014 s rizikom vyviezol z Dajr az-Zaur artefakty, považuje za svoju povinnosť.
„Ľudia, ktorí pracovali niekedy na vykopávkach, vedia, aké to je hľadať konkrétnu vec a nájsť ju. Považujeme také veci za svoje deti a bojíme sa o ne rovnako ako o svoje rodiny,“ povedal.