Dve mamy, dve deti a jedna spoločná túžba. Miriam Šichmanová a Lenka Garajová sa spoznali počas tehotenstva na cvičení pre nastávajúce mamičky. Obe boli približne v rovnakom štádiu tehotenstva, prežívali rovnaké životné obdobie, problémy aj radosti. Kým Miriam pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako novinárka, Lenka v tom čase nemala za sebou žiadne pracovné skúsenosti ani víziu, čo by chcela robiť. Z dvoch mladých žien sa stala nerozlučná dvojka. Tak ako rástlo ich puto, stupňovala sa aj túžba mladých mamičiek vytvoriť niečo vlastné, využiť čas strávený na materskej a zaplniť dieru na trhu.
„Obe sme mali pocit, že oblečenie pre deti, ktoré bolo vtedy na trhu, bolo buď príliš infantilné, alebo potom fashion zmenšeniny dospeláckej módy. My sme stále hľadali nejaký kompromis. Aby to bolo detské, ale nie presladené a prekombinované. Keď sa nám aj niečo páčilo, vždy tam bola nejaká nášivka, ktorá to všetko pokazila,“ spomína Miriam na obdobie, keď sa rozhodli šiť vlastné oblečenie.
Začali doslova na kolene a s minimálnym rozpočtom. Jediné, čo mali, bola odvaha a vytrvalosť. Mladé mamičky strávili celé leto po narodení synov prechádzkami, kde viedli nekonečné rozhovory. Za ten čas zistili, že majú rovnaký vkus, pohľad na svet i módu. A tak postupne vzniklo Mile. Detská móda ladená v retro štýle, ale s inovatívnym dizajnom. Nestalo sa to zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac. Popri starostlivosti o synov a domácnosť nebolo jednoduché postupovať rýchlym tempom.
„Naše deti boli ešte vtedy bábätká a mali sme pocit, že máme ešte kopu času, pretože na materskej sme chceli zostať celé tri roky. Hovorili sme si, že je to dosť dlhý čas na to, aby sme niečo vymysleli a postavili sa na vlastné nohy,“ hovorí Lenka. Ako dodala, obavy mali, ale povedali si, že ak sa im to aj nepodarí, zamestnanie budú riešiť po materskej.
„Keď sa na to pozriem spätne, s tými skúsenosťami, čo máme teraz, neviem, či by som na to opäť mala odvahu,“ spomína s úsmevom Lenka. So všetkým im pomáhali známi, pretože peniaze na profesionálov vtedy nemali. Veľmi im pomohla kamarátka, ktorá je fotografka, a spolupracujú s ňou doteraz.
Foto: M. ŠICHMANOVEJ A L. GARAJOVEJ
Prvá vec, ktorú začali vyrábať a predávať, boli detské pančušky na traky. Presne tie, aké nosili ešte ony, keď boli deťmi. Ich čaro po narodení svojho syna opätovne „objavila“ Miriam. A to práve vďaka jej rodičom, ktorí mali výrobu trakových pančušiek a ona ich preto dávala synovi od narodenia.
„Uvedomila som si, aká je to skvelá a praktická vec a popri tom to nikto nepozná. Kládla som si otázku, ako je to možné, hoci som tiež zo začiatku bojovala s tým, že je to príliš staromódne,“ hovorí Miriam. Jej kolegyňa Lenka ich považovala doslova za škaredé a hodné nosenia len na doma.
Úspešné čierne pančuchy
„Ale keď sa zmení uhol pohľadu a človek vidí to bábätko, aké je v nich chutné, začali sme uvažovať, že by sa dali redizajnovať, šiť v iných farbách, aby boli pútavejšie. A zistili sme, že naozaj môžu fungovať ako módny doplnok a zároveň praktický kúsok detského šatníka. A ľudia sa toho veľmi rýchlo chytili,“ vysvetľuje Lenka, ako sa zo „škaredých“ pančúch stal postupne jeden z ich napredávanejších produktov a pleteninu, z ktorej ich vyrábajú, by časom chceli využiť aj na iné kúsky oblečenia. Niekedy ich až prekvapuje, ako sa niektoré produkty uchytia. Naposledy to boli napríklad čierne pančuchy, o ktorých si najskôr mysleli, že sa predá len pár kúskov.
Skúšali preto vyrábať rôzne verzie. Pohrali sa so strihom i s farbami. Dokonca si kúpili stroj, aby mohli robiť také, kde by sa dali traky odopínať, prípadne šiť iným spôsobom. Tento nápad však nevyšiel. Napriek tomu dievčatá výrobu nezabalili a pracovali ďalej. Už vtedy vedeli, že nechcú zostať len pri pančuškách, ale výrobu rozšíriť aj o ďalšie produkty. Začali preto hľadať dielne, kde šijú detské body, tričká či šaty. Aj táto etapa bola najskôr strastiplná, pretože dievčatá mali svoju predstavu a vymýšľali si trochu iné strihy a šitia, ako boli dovtedy zaužívané.
Foto: M. ŠICHMANOVEJ A L. GARAJOVEJ
„Bolo náročné nájsť dielňu, ktorá by nám vyšla v ústrety, pretože sme sa im zdali nezaujímavé, čo sa objemu zákazky týka. Teraz im úplne rozumiem, že nám neverili, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť dielňu, ktorá bola týmto nápadom otvorená,“ hovorí Miriam.
Pre začínajúce podnikateľky bolo prioritou šiť a spolupracovať s ľuďmi na Slovensku a tejto myšlienky sa držia doteraz. Hoci, ako hovoria, je to finančne nákladnejšie. Za štyri roky ich fungovania už dostali aj ponuky z dielne v Bangladéši, kde by bola výroba lacnejšia, takýmto krokom sa však oblúkom vyhýbajú.
„Zvolili sme si túto cestu a tej aj naďalej veríme. My sme pri celom procese tvorby. Chodíme do dielne, vieme, čo sa ako ušije, aká niť sa použije, a toto je nám prirodzené. Aj klienti vedia, že naše veci šijú Slovenky v normálnych podmienkach, a nie deti niekde v Bangladéši,“ opisujú politiku firmy dievčatá.
Ako tvrdia, ich oblečenie nepatrí medzi najlacnejšie na trhu a nemôžu konkurovať veľkopredajcom a obchodným reťazcom. Hlavne zo začiatku sa im stávalo, že ich zákazníci porovnávali s inými veľkými predajňami. Po čase však pochopili a naučili sa oceniť lokálnu slovenskú výrobu. Od štartu fungovania Mile sa toho podľa majiteliek veľa zmenilo. Pribudlo viac lokálnej produkcie, ktorá je zameraná na dizajn a pointu „slovenské“. Je veľa mám, ktoré šijú, veľa možností, kde sa dá zaodieť dieťa a už to nie sú len ony.
„Teraz, keď človek hľadá, tak nájde a môže si vybrať. Ale vtedy sme boli asi priekopníčky,“ tvrdia s úsmevom podnikateľky. Ako hovoria, viacero takýchto detských značiek im povedalo, že ich práve ony dve inšpirovali.
Foto: M. ŠICHMANOVEJ A L. GARAJOVEJ
Každý výťažok z predaja investujú do ďalšieho rozvoja a aj teraz sa chcú posunúť zase ďalej. Kým zo začiatku šili veci pre deti do štyroch rokov, teraz už výrobu rozšírili na sedem a plánujú šiť až do vekovej kategórie desať rokov. Okrem toho začali vyrábať aj tričká pre dospelých. Ako tvrdia, do toho sa im veľmi nechcelo, ale vyžiadali si to samotní zákazníci.
Síl je niekedy menej
„Nie je to žiadny veľký biznis, ale vieme, kde sú naše rezervy, kde treba zabrať a vidíme v tom budúcnosť. Keď robí človek svoju prácu s láskou, snaží sa ju robiť čo najlepšie a ľudia mu dôverujú a vracajú sa k nemu, dá sa pekne žiť a firma rozvíjať. Uživí nás to, nie sme zadlžené a splácame načas faktúry,“ hovoria mladé ženy. Obe sú mamy päťročných chlapcov, obe sa približne v rovnakom čase rozviedli a vedia, že úspech nie je zadarmo, ale treba si ho niekedy doslova až vydrieť. Nie vždy ide všetko ľahko, aj im sa stalo, že im došli sily a začali o svojej ceste pochybovať. Pred dvoma rokmi takto so sebou bojovala Miriam.
Chceme si však zachovať svoju inakosť a malosť. Obe sme orientované na ľahký retro dizajn a sme rady, keď je z našich vecí cítiť náš rukopis.Miriam Šichmanová
„Bola som vystresovaná a neistá. Vrátila som sa preto na pár mesiacov naspäť do práce. Ale zistila som, že mi to zbytočne kradne veľa času, ktorý by som mohla venovať Mile. Tak som dala výpoveď. Deti nám akurát vtedy začali chodiť do škôlky. Vtedy sme sa do podnikania pustili naozaj s vervou a značka začala žiť,“ spomína na krízové obdobie. Obdobné momenty neraz zažila aj Lenka, ale ako hovoria, vtedy sa vedia navzájom podporiť a potiahnuť. Svoju budúcnosť vidia aj za hranicami Slovenska. V posledných mesiacoch sa im začala intenzívnejšie ozývať aj zahraničná klientela z Číny či z Kórey. Majú stále zákazníčky v Česku a ak všetko dobre pôjde, rady by sa zamerali aj na trh v okolitých štátoch.
„Chceme si však zachovať svoju inakosť a malosť. Obe sme orientované na ľahký retro dizajn a sme rady, keď je z našich vecí cítiť ten náš rukopis. S Lenkou sme si povedali, že nechceme byť charakteristické a známe iba tým, že robíme retro veci, ale páčia sa nám tie prvky dizajnu, ktorý tu bol kedysi a veľmi radi ho využívame,“ hovorí o ich typických potlačiach Miriam.
Foto: M. ŠICHMANOVEJ A L. GARAJOVEJ
Veci z ich dielne sú okrem iného charakteristické tým, že nemajú oblečenie rozdelené na zimnú či letnú kolekciu, ale každá z nich sa nesie v duchu nejakej témy. Nájdete u nich napríklad Jazernú kolekciu, Kolekciu hríbiky či Vreckáči. Výroba každej jednej z nich trvá aj trištvrte roka. „Vždy máme v hlave s Lenkou nejakú predstavu, ktorú medzi sebou strašne dlho rozvíjame, a potom nájdeme človeka, ktorý sa toho chopí. Jazernú kolekciu nám ilustrovala napríklad Veronika Klimová. K nej sme sa dostali vďaka knižke, ktorú sme čítali našim deťom a veľmi sa nám páčili jej ilustrácie. Spolupráce teda vznikajú rôzne,“ opisuje proces tvorby Miriam.
Prioritou však je spolupracovať s ľuďmi na Slovensku. Či už ide o továreň, ktorá im veci šije, alebo ilustrátorov či grafikov. Svoj tovar predávajú v obchodíkoch po celom Slovensku, ktoré sú špecializované na slovenský dizajn. Okrem toho často chodia aj na dizajn markety, ktoré trvajú aj dva-tri dni. „Vďaka tomu sa dostávame do priameho kontaktu so zákazníkmi, čo má svoje osobité čaro. My lokálni tvorcovia držíme ako komunita dosť pokope a navzájom si často šikovných ľudí posúvame. V tomto máme veľké šťastie a zatiaľ každý, koho sme oslovili, chcel s nami spolupracovať. A vznikajú z toho osobnejšie vzťahy,“ pochvaľujú si spoluprácu so Slovákmi.
Nové zamestnávateľky
A kde berú mladé podnikateľky inšpiráciu na svoje námety? Tá je podľa nich všade naokolo. Ako hovoria, pracujú aj vtedy, keď fyzicky v práci nie sú. Pred spaním, pri raňajkách, na dovolenke, u rodičov, inšpirujú ich aj vlastné deti. Najnovšia kolekcia, ktorá by sa v najbližších dňoch mala dostať na trh, bude napríklad zameraná na geometrické tvary. Práve preto, že s nimi sa deti stretávajú už od útleho veku pri hrách s kockami či so stavebnicami.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Po piatich rokoch sa Miriam a Lenke konečne podarilo zaregistrovať si aj ochrannú známku, neobišlo sa to však bez problémov. Istá talianska firma, ktorá vyrába toaletný papier, ich vyzvala, aby zrušili určité tovary, na ktoré chceli známku patentovať, pretože oni sa volali Smile a názov Mile sa im zdal ľahko zameniteľný. Nakoniec všetko dobre dopadlo a s Talianmi sa dohodli. Ďalším míľnikom v rozvoji firmy bolo pre nich nedávne personálne rozšírenie. Preto prijali posilu a už teraz vedia, že budú potrebovať aj štvrtého človeka, ktorý bude mať na starosti sledovanie tovaru a zásobovanie obchodov po celej krajine.
Skĺbiť podnikanie so starostlivosťou o deti nebolo jednoduché. Obe však svorne tvrdia, že je to z určitého hľadiska možno jednoduchšie, ako pracovať osem hodín niekde v kancelárii. Takto majú pomerne flexibilný pracovný čas a navyše majú veľkú oporu u exmanželov. „Lenkin muž je právnik, pomáha nám s právnymi vecami, môj exmanžel je architekt, takže nám radí napríklad s materiálmi. My tieto vzťahy považujeme za štandard, hoci niektorí sa tomu veľmi čudujú,“ hovorí o zladení súkromia s prácou Miriam.