Foto: Archív L. Brase
Už ako malý chlapec sníval o tom, že raz bude skutočným umelcom. Jeho nadanie a talent sa prejavovali ešte v detstve. Vždy keď šiel s rodičmi niekam na návštevu, dali mu do ruky papier, ceruzku a malému chlapcovi viac nebolo treba. Celé hodiny dokázal kresliť, čoraz lepšie a lepšie. Prešiel mnohými cestami, neraz kľukatými, ale dnes je z Dolnokubínčana medzinárodne uznávaný umelec Luka Brase. Jeho diela visia po celej Európe, ale aj v renomovanej galérii v rodnom Dolnom Kubíne, na čo je zvlášť hrdý.
Luka Brase vyrastal na Orave a jeho pravé meno je Lukáš Brašeň. Zmenil si ho však, pretože za hranicami Slovenska sa meno Luka Brase ľahšie vyslovuje a je rýchlejšie zapamätateľné. Mladý charizmatický muž od začiatku vedel, čo od života chce, a ako hovorí, pre neho je cieľom práve životná cesta, po ktorej kráča. Hoci neraz bola a aj je náročná. „Z ničoho som sa dostal niekde. Predával som obrázky ako pouličný umelec, spával na ulici, pracoval v kuchyni. Trvalo celé roky, kým sa mi podarilo dostať do prvej galérie. Nemal som jedlo, nič, ale chcel som napredovať,“ hovorí Luka.
Foto: Archív L. Brase
Ako malý chlapec chodieval do Oravskej galérie a s malou dušičkou sníval o tom, že raz sa to možno podarí a bude tam vystavovať aj on. Podarilo sa. Svoje prvé diela vystavoval práve tam. „Bol to môj prvotný sen, keďže pochádzam z Dolného Kubína. Moja domovská galéria je práve Oravská galéria v Dolnom Kubíne, vedená Evou Ľuptákovou a obetavým kolektívom ľudí. Je to stále jedna z naj galérií na Slovensku, ktorá má vysokú profesionalitu a hlavne srdce,“ vyznáva sa Luka.
Tvrdá skúška. Mnohí by to vzdali
Jeho európska kariéra sa začala v írskom Corku, kam odišiel za prácou. Žiadnu však nedostal on ani jeho kamaráti. Keď zistili, že ich podviedli, vrátili sa domov. Luka ale v Írsku ostal. Hoci nevedel v tom čase dobre anglicky, bol bez práce, peňazí a strechy nad hlavou, nezlomilo ho to. „Neskôr som si našiel prácu pomocníka v kuchyni. Drhol som dlážku a podobne. V tom čase bolo na Slovensku krásne leto a otec ma volal naspäť. Ja som sa ale nechcel vzdať,“ spomína na tvrdé začiatky dnes už uznávaný výtvarník.
Úspech však na seba nenechal dlho čakať. Tvrdá práca spojená s talentom a dravosťou dostala zelenú. Najskôr však musel naraziť na ozajstné profesionálne odmietnutie. „Mal som za sebou už nejaké úspechy a asi som si o sebe myslel trochu viac. Napochodoval som teda do najlepšej galérie v Corku a apeloval na galeristu s tým, že v Holandsku sú moje veci už celkom v kurze,“ spomína na Írsko umelec.
Foto: Archív L. Brase
Aká bola odpoveď? Pre začínajúceho umelca nepríjemná. „No, niečo tu vidím, ale zatiaľ je to nič. Možno jedného dňa,“ zneli slová galeristu. Pre Luku Brase to bola rana pod pás. „Človek sa niekedy veľmi jednoducho stane egoistickým a vybuduje si v sebe nezdravé sebavedomie. A mne sa to vypomstilo,“ hovorí Brase. Ako dodáva, bol sám na seba nahnevaný, a vrátil sa domov pracovať. V prvom rade na sebe.
Výstavu v Írsku nakoniec mal. Síce v inej galérii, ale svoj cieľ si napriek prvotnému neúspechu splnil. „Som rojko. A snívam tak, aby som si sny plnil. Niekedy treba vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, ktorú tu väčšina z nás má,“ hovorí. „Máme čo jesť, kde bývať, môžeme ísť do kina a žijeme v pomerne pokojnej krajine. Hoci tu máme pár chlapcov, ktorí sa nevedia spratať do kože. Prekáža mi tu tá chamtivosť a samoľúbosť,“ hovorí umelec.
Napriek tomu žije v Bratislave, stále cestuje. Viedeň, Budapešť, Cork, čoskoro New York či Vilnius v Litve. To všetko sú projekty a výstavy, na ktorých sa Luka Brase podieľa a miesta, kde visia alebo čoskoro budú visieť jeho diela. „V Holandsku som spočiatku spával po parkoch, na uliciach, na pláži, a tam som začínal s tým, že som sa snažil predávať svoje umenie,“ opisuje.
Foto: Archív L. Brase
Debut v roku 2009
„Keď som mal 22, všimli si ma v Holandsku, čo bolo pre moju tvorbu kľúčové. Zobrali ma na veľké prezentácie, moje meno sa ocitlo pri Warholovi,“ opisuje Luka jednu z najúspešnejších častí svojej kariéry. Pre mladého chlapca z Dolného Kubína to nebola je štandardná situácia. A to bol iba začiatok. „Holanďania sú veľmi kultúrni ľudia. No aj Rakúšania mi vyhovujú, je to oveľa bližšie, možno viac chápem ich mentalitu,“ pripomína.
Luka v roku 2009 debutoval výstavou - Každý musí niekam patriť. Bola to putovná výstava, ktorá precestovala Írsko, Belgicko či Holandsko, kde má umelec svoju materskú galériu DE Galerie Den Haag. „Bola to dlhá cesta. Veľa výstav vrátane troch sólových, ktoré som mal vo Viedni, a poslednú veľkú v Londýne. Rozhodne nie som nespokojný, žijem svoj sen. A je to drina, nikto nič nedostáva zadarmo. Keď chcete vytvárať hodnoty a kvalitne sa prezentovať v zahraničí, musíte viac pracovať,“ dodáva Luka. Do krajiny tulipánov ho zavial osud ešte pred osudným Írskom. Predával tam na ulici a časom za ním pricestovali aj rodičia. Holandsko sa pre neho stalo ďalšou krajinou, ktorú považoval za domov.
Foto: Archív L. Brase
„Ak chcete vytvárať hodnoty a kvalitne sa prezentovať v zahraničí, musíte viac pracovať. Mohol by som plakať, že mi ministerstvo kultúry nedalo peniaze na výstavu. Neplakal som a zohnal som ich inde,“ vysvetľuje Luka. Ako tvrdí, ,,je veľa filantropných ľudí, ktorí majú možnosť pomáhať. Nerastú na každom strome, no nie je to ani mizivé". „Najprv im musíte niečo ponúknuť. Teda drieť a drieť,“ pripomína umelec. „Kšefty“ na zákazku nerobí, hoci sú finančne oveľa zaujímavejšie. Ako tvrdí, komercia umenie ničí a posúva tam, kam on ísť nechce.
Kreslí, čo zažíva a vidí
Čo vlastne Luka Brase maľuje? „Moje obrazy nevychádzajú z nejakých hlbokých zážitkov. Každý deň kreslím to, čo vidím a zažívam. Často sa presúvam medzi Oravou a Bratislavou, kde mám malý ateliér,“ vysvetľuje. Množstvo jeho diel vzniká práve na cestách, napríklad v jedálenskom vozni vo vlaku. „Mám rád mihotajúcu sa krajinu, pozorujem a počúvam ľudí. Príde mi zaujímavé tvoriť v pohybe. Hoci niekedy som v pozore, či mi ten človek nevyleje vodku na obraz,“ hovorí s úsmevom Luka.
Napriek medzinárodným skúsenostiam a úspechom Luka naďalej pôsobí na Slovensku. Nedávno ilustroval knihu Kandidát, na základe ktorej vznikol aj film. „Veľmi sa teším, že inštalované diela majú v sebe výbojný zážitok, že to nie je nič statické a oklieštené. Je to radostná linka, ktorá cestuje časom. Príbehov je tam habadej, sú tam stromy, domy, ľudia, zvieratká a tak skryto sa tam objavujú šašovia,“ popisuje autor svoje diela.
Foto: Archív L. Brase
Všetky kresby vznikajú vo vrstvách. Niekedy sa ho ľudia pýtajú, či sú to tlačené veci. Nedokážu pochopiť, ako je možné prelínať jedno cez druhé. „Tak to robím. To nie je prekresľovanie niečoho, čo som urobil. Je to iba množenie konkrétneho zážitku,“ vysvetľuje maliar. Mladý umelec tvrdí, že pri tvorbe vždy začína líniou alebo farbou a potom už je to len o neustálom dokresľovaní priestoru. „Takmer na 90 percent neviem, čo idem kresliť. Nechávam sa viesť energiou a tiež veľkosťou diela, pretože mám veľkú potrebu vyjadrovať sa spontánne,“ dopĺňa Luka.
Čoskoro sa predvedie na výstave v New Yorku, chystá sa ale aj do Číny a Litvy. Mladý umelec má pred sebou ešte veľké plány. Luka Brase je jeden z našich maliarov, ktorí prerazili aj za hranice. Luka žije mimoriadne dynamicky, počas dňa sa dokáže presunúť medzi dvoma-troma krajinami. Výstavy si pripravuje sám. Obrazy dôkladne balí, zúčastňuje sa každej akcie, kde visia jeho diela, pretože chce byť v priamom kontakte s ľuďmi, ktorí na jeho výstavu prídu. Riadi sa heslom – nič nie je zadarmo a úspech si treba vybojovať.