Odtiaľ si to cyklisti nasmerujú do Vyšnej Pokoradze, Lukovíšť, Ostrian. Pokračujú na Teplý Vrch, do obcí Padarovce, Nižná Pokoradz a odtiaľ sa vrátia na miesto štartu – do Rimavskej Soboty.
Starosta Hrušova Ján Sklenár hovorí, že pekná turistika na bicykli sa dá naplánovať aj cez les z obce Rovné cez Potok do Hrušova, no milovníkom prírody odporúča aj pešiu prechádzku okolitou prírodou. „Jeden z náučných chodníkov v okolí vedie z Drienku od Teplého Vrchu smerom k Drienčanom. Zaujímavé je však absolvovať cestu náučným chodníkom, ktorý vedie z Drienčan cez Budikovany, Hostišovce, Španie Pole až do Chvalovej. V cieľovej obci je možnosť vyraziť si vlastnoručne falošný dukát. Ten môže takýmto spôsobom vytvoriť každý úspešný absolvent tejto turistickej trasy,“ zdôraznil Sklenár.
Podľa starostu sa oplatí navštíviť aj samotnú obec Hrušovany, ale aj Ostrany a Striežovce. „V strede Hrušovian máme obmurovanú maketu pece na ručné pálenie vápna, ktoré tu malo dlhoročné tradície. Celý proces pálenia bol náročný, trval minimálne týždeň a hotové vápno sa potom vyvážalo aj mimo územia Gemera, dokonca aj do Maďarska. Ručné pálenie vápna u nás fungovalo do asi polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia. Už za raritnú činnosť z našej minulosti možno považovať aj voštinárstvo, ktoré tu tiež malo tradíciu. V tzv. zábojoch vybíjali majstri voštinári vosk, ktorý sa potom predával na výrobu krémov. Túto starú činnosť už v Hrušove pripomínajú len pozostatky pôvodných zábojov.“
V juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, kde Hrušovo s Ostranmi i Striežovcami ležia, je aj nádherná príroda. Dominuje jej chránené územie Alúvium Blhu, ktoré je zvláštne výskytom rôznych chránených rastlín, najmä vzácnym druhom papradia s názvom perovník pštrosí. Nad škrapovými poľami nad Hrušovanmi zas rastie chránená rastlina hlaváčik jarný. Zaujímavé sú samotné škrapové polia, ktoré sú raritou v strednej Európe. Ide o kamene akoby vyrastajúce zo zeme uprostred pastviny, čo je dôsledkom vápencového podložia. V okolí je aj sústava jaskýň, z ktorých viaceré ešte neboli preskúmané.
Starosta Sklenár pripomína, že v Hrušove majú vzácnu zvonicu z polovice 18. storočia, ktorá je na zozname kultúrnych pamiatok. Ten by sa mohol v budúcnosti rozrásť aj o tri kostoly, ktoré sa nachádzajú v Hrušove, Striežovciach a Ostranoch. Obec o ich zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok už požiadala.
Čo sa ešte v regióne oplatí navštíviť
- Drienčany – Obec bola pôsobiskom Pavla Dobšinského, kde tento rozprávkar na stále existujúcej fare žil a tvoril. V Drienčanoch je aj pochovaný. V obci je množstvo drevených sôch s postavami z jeho rozprávok a aj unikátne slnečné hodiny nad obcou, ktoré majú namiesto ciferníkov rozprávkové postavičky. Každý rok v júli sa tam konáva podujatie Dedina ožíva, na ktorom zvyknú gazdinky varievať aj gemerské guľky.
- Babinec – 12. až 14. augusta sa tam bude konať podujatie Stretneme sa pod turničkou, ktoré býva plné folklóru, ľudovej muziky, no aj kulinárskych špecialít. Ženy z Hrušova a Striežoviec tam už viac ráz spestrili ponuku pre chuťové poháriky účastníkov prípravou gemerských guliek.
- Kokava nad Rimavicou – 4. až 7. augusta sa uskutoční ďalší ročník obľúbeného folklórneho festivalu Koliesko, v rámci ktorého obec obsadia zruční remeselníci, speváci, hudobníci, tanečníci, ale aj fujaristi. Ani na tomto festivale nemôže chýbať chutné jedlo vrátane regionálnych špecialít.
- Teplý Vrch – Obec neďaleko Hrušova ponúka okrem prekrásnej prírody aj relax a kúpanie pri vodnej nádrži, ktorá je významným centrom letnej turistiky v regióne. Priemerné teploty vody sú tú dlhodobo najvyššie na Slovensku pri porovnaní s ostatnými priehradami a prírodnými vodnými plochami.
- Rimavská Sobota – Hlavné mesto regiónu vzdialené od Hrušova iba dvadsať kilometrov. Turistom ponúka širokú sieť reštaurácií, v ktorých môžu urobiť zadosť svojmu žalúdku po turistických či peších túrach. Platí to aj o neďalekom salaši pri hlavnej ceste v Ožďanoch, kde ponúkajú kulinárske špeciality. Na stôl vám ich prinesú usmiati čašníci v pôvodných ľudových krojoch.