9/11. Kód pre politiku strachu

Dve výškové budovy v plameňoch a chaos. Písal sa rok 1982 a obrazy horiaceho Bejrútu počas prvej libanonskej vojny zasiahli aj 25-ročného mladíka Usámu bin Ládina. Práve vtedy si údajne povedal, že raz niečo podobné nechá okúsiť aj Američanom - keď zhodí ich newyorské dvojičky. Udalosti, od ktorých zajtra ubehne 15 rokov, sú notoricky známe. Devätnásti teroristi ráno 11. septembra 2001 uniesli štyri lietadlá pravidelných liniek, dve z nich narazili do veží World Trade Center v New Yorku, ďalšie dve smerovali na Washington, z nich však cieľ zasiahol iba let mieriaci na Pentagon. Zahynulo takmer 3-tisíc ľudí.

, 13.09.2016 06:00
dvojičky, new york, Foto:
Na miesto dvojičiek World Trade Center (Svetového obchodného centra) otvorili v roku 2014 vežu One World Trade Center. Pôvodne sa mala volať Veža slobody.
34

V to ráno pred pätnástimi rokmi ste si ešte do lietadla mohli zobrať nielen dvojlitrovú kolu, ale aj nôž s čepeľou dlhou až 10 centimetrov či vysúvacie rezačky na kartón (ktoré použili aj teroristi). O bezpečnosť na amerických letiskách sa staralo 16-tisíc zamestnancov aerolínií, často laxne dodržiavajúcich nariadenia leteckého úradu. Dnes ich je o 30-tisíc viac a sú to zamestnanci štátu, ktorí pasažierov podrobujú oveľa prísnejším kontrolám. V septembri 2001 sedeli ozbrojení bezpečnostní agenti, tzv. air marshals, v 33 lietadlách, dnes ich je v linkách rozmiestnených niekoľko tisíc (presné číslo je utajované).

V súčasných diskusiách, ktoré spätne hodnotia reakciu USA na útoky ako prehnanú, sa akosi stráca fakt, že počínajúc 12. septembrom 2001 sa spravilo veľké množstvo účinných opatrení, aby sa podobný útok nezopakoval. A nielen na letiskách. To, že sa pred bezpečnostnou kontrolou musíte vyzuť, si všimol každý a hneď, maximálne zraniteľné newyorské tunely sa však opravovali nenápadne. Ešte v septembri 2001 stačila na zaliatie tunela popod rieku Hudson jedna malá výbušnina, ktorá by sa zmestila do plecniaka pasažiera podzemnej dráhy. Dnes je vďaka bezpečnostným úpravám také niečo neuskutočniteľné.

Ako uvádza magazín The Atlantic, podľa rôznych analýz sa na bezpečnosť od roku 2001 v USA zbytočne vyhodilo 100 až 150 miliárd dolárov. Niekoľkonásobne viac peňazí sa preinvestovalo efektívne. Ako to však vyčísliť? Koľko z 2 500 zbraní, ktoré zaistili bezpečnostné zložky na letiskách v roku 2015, malo slúžiť teroristom? "Bombovým útokom počas Bostonského maratónu v roku 2013 zase predchádzalo cvičenie pohotovostných zložiek. Práve jemu sa pripisuje zásluha na tom, že personál presne vedel, ako rozdeliť 264 zranených do nemocníc tak, že nik z nich nezahynul,” píše Steven Brill pre The Atlantic.

Je teda svet bezpečnejší, ako pred 15 rokmi? Určite je lepšie pripravený. Jedenásteho septembra žil Západ a najmä Spojené štáty v ilúzii permanentného bezpečia a ľudia v silnej viere vo všemocnosť svojich bezpečnostných jednotiek. Dnes, keď je svet oveľa viac pripravený na terorizmus, paradoxne viera v účinnosť bezpečnostných opatrení klesá. To je však takisto pozostatok najväčšieho teroristického útoku, ale už aj reakcie naň. Prehnaná nebola len americká vojenská intervencia v krajinách Blízkeho východu, najmä v Iraku, ale aj zasahovanie do súkromia obyčajných ľudí zo strany štátu.

Snowden i konšpirácie

V roku 2012 vyhlásil americký prezident Barack Obama na predvolebnom mítingu, že Al-Kajdá je zdecimovaná. Bolo to rok po tom, čo špeciálne jednotky zabili Usámu bin Ládina a dva roky predtým, ako sa o slovo prihlásili teroristi z Islamského štátu. Ale len rok predtým, ako sa na svet dostali dokumenty, ktoré z prostredia Americkej bezpečnostnej agentúry vyniesol jej bývalý spolupracovník Edward Snowden. Jeho odhalenia naštrbili už tak dosť pohnutú dôveru k (nielen) americkej vláde a jej protiteroristickým opatreniam. Už predtým ňou otriasli odhalenia z Wikileaks. Ale aj absurdné konšpiračné teórie.

A tu sa opäť dostávame k 11. septembru, ktorý je otcom všetkých novodobých konšpirácií. Priaznivci teórie, že Američania si zhodili dvojičky sami, boli prvými fanúšikmi tzv. alternatívnych médií, ktoré v západných spoločnostiach dodnes vyvolávajú nedôveru k demokracii. V posledných rokoch začali ovplyvňovať časť mlčiacich skupín spoločností, a tak sa stali aj predmetom záujmu populistických politikov, ktorí nabiehajú na aktuálny trend využívania strachu voličov. Usáma bin Ládin ani nesníval, že jeho čin povedie k rúcaniu demokratických princípov na Západe. Teda určite neodhadoval, že sa to stane takýmto spôsobom.

Usámu bin Ládina zabili v roku 2011, dnes... Foto: SITA/AP
islamský štát, teroristi Usámu bin Ládina zabili v roku 2011, dnes namiesto Al-Kajdá svet desí teroristická organizácia Islamský štát.

Samozrejme, koktailu konšpirácií pomohli aj fakty. Sledovanie bežnej korešpondencie obyčajných ľudí Americkou bezpečnostnou agentúrou je fakt. Kontroverzné využívanie dronov na Blízkom východe, ktoré pri honbe za teroristami zabíjali aj nevinných, je takisto fakt. To, že sa v Iraku žiadne zbrane hromadného ničenia nikdy nenašli, je fakt. Ako pred piatimi rokmi pripomenul britský publicista Simon Jenkins, autor knihy Misia ukončená?: Kríza medzinárodnej intervencie, antiamerikanizmus tesne po 11. septembri klesol takmer na nulu, aby sa aj zásluhou Američanov čoskoro veľkolepo vrátil.

"Keby reagovali na útoky z 11. septembra umiernenejšie, bin Ládin by pravdepodobne zmizol z pozornosti ľudí, vyhnali by ho z Afganistanu alebo by ho zabili jeho miestni nepriatelia. Reakcia však bola taká, o akej musel bin Ládin snívať. Videl, ako sa rozširuje nenávisť voči Západu, ako sa obmedzujú občianske práva a vlády sa vracajú k paranoidnému stavu z čias studenej vojny. A Amerika je opäť vnímaná ako veľký Satan,” napísal Jenkins pre denník Guardian. Riešenie krízy západnej spoločnosti je témou na samostatný článok, naliehavou otázkou však je aj to, či sa podobný útok môže opakovať.

Neschopnosť predstavivosti

"Pred deviatimi týždňami teroristi úspešne vykonali biologické útoky na Washington D.C. – počas slávnosti Dňa nezávislosti. Infekcia, ktorú rozniesli, spôsobila smrť 6 053 Američanov. Útoky sa začali aj v iných častiach Spojených štátov, pričom metódy, ktoré využívajú, stále nevieme presne identifikovať, vieme len, že sa šíria prostredníctvom nákazy hovädzieho dobytka.” Toto nie je oficiálna správa, ale úryvok z bezpečnostnej správy, upozorňujúcej amerických politikov na možné ďalšie riziká terorizmu. Ide o takzvanú hrozbu neschopnosti predstavivosti. O prípravu na útok, ktorý si dnes nevieme ani predstaviť.

Dnes je až ťažké tomu uveriť, ale aj využitie dopravných lietadiel ako zbraní bolo pred pätnástimi rokmi niečo nepredstaviteľné. Štvrtina zamestnancov FBI (dnes je to polovica) sa vtedy venovala národnej bezpečnosti a protiteroristickej hrozbe, svoju pozornosť však zameriavali úplne iným smerom. Aj preto Brill v článku pre The Atlantic píše, že ďalší skutočne obrovský útok zrejme nepríde vo forme útokov, aké poznáme z posledných mesiacov (sympatizant ISIS s kalašnikovom a výbušnou vestou), ale vo forme, ktorej dnes nevenujeme dostatočnú pozornosť. Patrí sem napríklad zneužitie rádioaktívnych materiálov.

Hrozbou môžu byť aj spomínané biologické zbrane. Prvý ošiaľ okolo nich nastal už krátko po 11. septembri, keď viacerým politikom a médiám rozoslali zásielky s antraxom. Americká vláda dala následne do veľkých metropol postaviť senzory, ktoré by mali zachytiť prípadný biologický útok. Hoci projekt stál stovky miliónov dolárov, jeho prevádzkovatelia vedeli zaručiť len test na šesť vybraných patogénov. Okrem toho, vyhodnotenie by trvalo 36 hodín, počas ktorých by sa vírus mohol už rozšíriť. A napokon – senzory nikdy neboli otestované, keďže sa pri teste nedala zaručiť stopercentná bezpečnosť.

Pätnásť rokov po 11. septembri je teda svet lepšie pripravený na známe teroristické hrozby a snaží sa predvídať tie, ktorými nás teroristi ešte neohrozili. Rovnako nebezpečným nepriateľom ako teroristi začínajú byť však aj politici, ktorí ťažia zo strachu. Narúšajú tým efektívnu protiteroristickú politiku, ktorú sme spomínali v úvode článku. Na nebezpečenstvo takéhoto druhu politiky už upozornil aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zaid Husajn. Pritom príklad 11. septembra najlepšie ukazuje, kam politika nedôvery a strachu vedie.

Anketa

Pätnásť rokov po teroristických útokoch 11. septembra 2001 sa Pravda opýtala viacerých expertov na bezpečnosť, terorizmus a medzinárodné vzťahy, ako táto udalosť zmenila svet, či ju stále cítime a či sme sa z nej poučili.

Edwin Bakker

Edwin Bakker, riaditeľ Centra pre štúdie terorizmu a boja s terorizmom, Leidenská univerzita (Holandsko)

Útoky z 11. septembra významným spôsobom ovplyvnili bezpečnostnú agendu Západu. Ukončili éru po studenej vojne, v ktorej sa zdalo, že vojenské konflikty medzi rôznymi ideologickými blokmi alebo štátmi sú minulosťou. Nahradil ich nepredvídateľnejší a zložitý boj s novým nepriateľom, Al-Kajdá a ďalšími džihádistickými teroristickými organizáciami. Nanešťastie 11. september znamenal, že tieto malé organizácie vyzerali akosi väčšie a nebezpečnejšie, ako v skutočnosti boli. Najmä ak ich porovnáme s tým, že tí, ktorých sme pokladali za nepriateľov pred 11. septembrom, mali k dispozícii armády a jadrové zbrane.

Názor, že terorizmus je veľký a vážny problém, pretrváva. Je to problém v niektorých krajinách, v Sýrii, Iraku, Afganistane. Na Západe, napriek hrozným útokom, nie je terorizmus strategickou hrozbou. Inými slovami, stále ho preceňujeme. Možno zabúdame na to, ako vyzerali bezpečnostné hrozby predtým. Tiež si neuvedomujeme, že robíme službu skupinám ako Al-Kajdá a Islamský štát (IS), keď z nich robíme nebezpečnejšie organizácie, ako v skutočnosti sú.

Obávam sa, že sme sa z 11. septembra príliš nepoučili. Vieme o terorizme viac a niektoré krajiny vytvorili inteligentné politiky pre boj s ním. Ale Západ stále nevie, čo si počať s Blízkym východom, ktorý do veľkej miery zostáva základným zdrojom terorizmu. Pochopili sme, že veľká vojenská invázia by neznamenala koniec IS, ale nie som si istý ani tým, či funguje súčasný limitovaný vojenský zásah. Je potrebné zdôrazniť, že terorizmus a IS je dnes úplne iný fenomén, ako bol terorizmus, ktorý zasiahol Západ 11. septembra.

Wayne White

Wayne White, Rada pre blízkovýchodnú politiku (USA)

Mnohí ľudia dúfali, že 11. september bude relatívne izolovaná udalosť. Namiesto toho žijeme v niečom, čo sa dá všeobecne nazvať éra po 11. septembri, v ktorej nás radikálny islamistický terorizmus viac ráz zasiahol. Dramatickým spôsobom tiež ovplyvnil konflikty o moc na Blízkom východe. Základným tragickým motorom extrémistického násilia po 11. septembri bola pomýlená a scestná americká invázia do Iraku v roku 2003. Zrodila sa Al-Kajdá v Iraku, vycvičila sa a zocelila krvou. Postupne sa pretransformovala do Islamského štátu. To je ešte horší a problematickejší výhonok Al-Kajdá. Okrem toho americké a koaličné sily sústredili peniaze a pozornosť na Irak, najmä v rokoch 2003 až 2008, a to umožnilo Talibanu v Afganistane, aby ožil a preskupil sa. A dominancia militantných islamistických skupín za menej ako rok povstania proti Bašárovi Asadovi v Sýrii ochromila schopnosti USA, ďalších veľkých západných mocnosti a väčšiny vlád v regióne účinne podporiť rebelov. Viedlo to k občianskej vojne, ktorá zničila veľkú časť Sýrie a umožnila bezohľadnému autoritatívnemu Asadovmu režimu prežiť.

Josef Janning

Josef Janning, Európska rada pre zahraničné vzťahy (Nemecko)

Militantný islam dosiahol útokmi v New Yorku a vo Washingtone novú úroveň. Po prvý raz boli radikáli schopní zasiahnuť centrum západnej globálnej politiky, nie len perifériu. Našli novú alternatívu v podobe zabíjania civilistov v západných mestách za využitia samovražedných oddielov. Čím viac vraždenia, tým lepšie. Hoci následné útoky boli menej vražedné a menej sofistikované, boli výsledkom trendu. Preto dokázali vystrašiť európsku a americkú verejnosť.

Teror zapríčinil po 11. septembri masívne investície do spravodajských služieb a sledovania v západných krajinách. Mnohé vlády sú oveľa schopnejšie a vybavenejšie na zásah proti domácemu aj importovanému terorizmu. Efekt, ktorí teroristi chceli dosiahnuť, bol teda obmedzený. Aj preto, lebo islamistickí extrémisti sa nemohli spoľahnúť na to, že prijaté bezpečnostné opatrenia verejnosť odmietne ako represiu štátu, ako to bolo za čias ľavicového terorizmu v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Vojna proti Západu na jeho pôde tiež z pohľadu teroristov neviedla k tomu, aby západné krajiny skončili svoje angažovanie sa v islamskom svete. Stiahnutie sa z Afganistanu, Iraku a Líbye, neochota viac sa zapojiť do diania v Sýrii, je len v okrajovej miere výsledkom terorizmu. Skôr to odráža dezilúziu zo schopnosti Západu vytvoriť udržateľný politický, ekonomický a sociálny poriadok na Blízkom východe a ďalej, ktorý by si osvojila väčšina obyvateľov a ich politických reprezentantov.

Éra globalizovaného teroru tiež ovplyvnila smer politických zmien v islamskom svete. Vytvorenie medzinárodných ozbrojených skupín s dostatočnými zdrojmi, štruktúrami a ideológiou malo zásadný vplyv na vlády a opozíciu v moslimských krajinách. Bez nich by arabská jar mala väčšiu šancu na úspech, v Egypte by možno nebol puč a azda by sme sa vedeli vyhnúť aj rokom krviprelievania v Sýrii.

Andrej Kolesnikov

Andrej Kolesnikov, Carnegieho nadácia pre medzinárodný mier v Moskve

Bol to zlomový bod v dejinách sveta. Útoky z 11. septembra mali zásadný vplyv na nasledujúce udalosti. Boli začiatkom narušenia tradičného západného liberálneho poriadku. Je to prvá epizóda v novom type vojny. Nazvime to, povedzme, pokračujúcou treťou svetovou vojnou. Teraz stúpenci radikálnych politických hnutí nepotrebujú armády. Ktokoľvek sa môže pustiť do vojny s celým svetom. Stačia mu lietadlá, samopaly, podomácky urobené výbušniny či dokonca kamión. Toto je hlavným dôsledkom 11. septembra.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
34 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #USA #teroristi #11. september #Usama bin Ládin #al-Káida