Od učenia bez bifľovania k prezidentovi mladých fyzikov

, 08.10.2016 08:00

Denník Pravda pripravuje seriál Úspešní Slováci o ľuďoch, ktorí sú vo svojej oblasti výnimoční. Aj keď nemusí ísť o mimoriadne známe osobnosti. Aktuálny príbeh je o Martinovi Pleschovi (38) z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý sa popri vedeckej práci aktívne venuje mládeži so záujmom o fyziku. Vlani sa stal prezidentom renomovaného Turnaja mladých fyzikov (International Young Physicists' Tournament), na ktorom sa každoročne zúčastňujú študenti z približne 30 krajín sveta.

Martin Plesch.
Martin Plesch. Autor: Robert Hüttner, Pravda

Poznáte čokoládový rébus? Ak čokoládu skladujeme pri izbovej teplote, zostane relatívne tvrdá. Ak ju dáme na slniečko, roztopí sa, teda riadne zmäkne. Ak chceme, aby opäť stuhla, musíme ju dať do chladničky. V izbe by zostala mäkká… Naozaj? A prečo vlastne?

„Aj tieto otázky sú o fyzike. Ide o takzvanú hysterézu, jav, keď si látka vie do istej miery zapamätať, odkiaľ prišla,“ približuje kvantový fyzik Martin Plesch jeden z problémov, aké riešia účastníci medzinárodného turnaja, ktorý pravidelne láka najlepších mladých fyzikov planéty. Kedysi ako súťažiaci, potom organizátor a teraz už ako prezident s ním precestoval nielen Slovensko, ale aj mnohé štáty Európy, Ázie, Severnej i Južnej Ameriky, Afriky, Austrálie. „Len v Antarktíde sa súťaž ešte nikdy nekonala,“ hovorí s úsmevom.

Až k méte najvyššej musel Martin prejsť dlhú cestu. Nastúpil ju už v detstve. Priamo k fyzike ho pritom nikto z rodiny nepritiahol. Mama síce vyštudovala učiteľský smer v kombinácii s fyzikou, ale nikdy neučila. Otec je chemik, profesor na Prírodovedeckej fakulte UK. Prvý kontakt s touto vedou nadviazal na bratislavskej Základnej škole na Medzilaboreckej ulici. „Nie, nebola za tým krásna fyzikárka. Tú svoju som si síce vážil, no nemôžem povedať, že by ma k predmetu nejako zvlášť motivovala,“ tvrdí. Práve vďaka nej, pripúšťa, sa však prvý raz dostal k príkladom fyzikálneho korešpondenčného seminára, ktorý svojim nasledovníkom dodnes pripravujú študenti bratislavskej Fakulty matematiky a fyziky UK – tzv. matfyzu. „Priniesla ich na hodinu a poznamenala, že sa jej zdajú príliš zložité,“ dodáva.

Keď si zadania prezrel, až také ťažké sa mu nezdali. „Úplne si ich už nepamätám, určujúcim bol však príbeh akejsi postavičky, ktorá mohla prežiť iba vtedy, keď som jej z cesty odstránil prekážky. Pomocou páky som napríklad odvalil kameň, pre ktorý nevedela vyjsť z jaskyne, a tak…“ spomína. Príklady vyriešil a pekne poštou, o e-mailoch vtedy ešte nik nechyroval, poslal na uvedenú adresu. Študenti ich vyhodnotili a dodali mu ďalšie. Priznáva, bavilo ho to čoraz viac. A zrazu prišiel skok. „Pozvali ma na sústredenie, kde bolo 30 najlepších riešiteľov zo Slovenska,“ hovorí. Do fyziky sa zamiloval, veď aj vďaka ďalším sústredeniam sa pozoznamoval a príjemne trávil čas s rovesníkmi s podobnými záujmami, akých v bežnom „pionierskom tábore“ nemal šancu stretnúť.

K fyzike bez bifľovania

Každý rád robí veci, v ktorých sa mu darí, v ktorých prevýši ostatných. Martina to ťahalo aj k matematike, riešil všetko, čo sa oboch predmetov týkalo, olympiády, pytagoriády aj iné súťaže. „Matika sa mi však zdala trochu umelá, fyzika bola viac zviazaná s realitou. A v škole prišla o rok skôr ako chémia,“ pokračuje. Výborné výsledky zo súťaží ho bez prijímačiek katapultovali na Gymnázium Juraja Hronca.

„Panovala tam slobodná atmosféra, s učiteľmi sme mali otvorený vzťah. Veľa sme diskutovali aj na politické témy. Práve sa delila federácia, takže veru bolo o čom debatovať,“ zdôrazňuje. No najmä, stretol tam skvelého fyzikára Petra Demkanina. A cez neho sa prvý raz dostal aj k Turnaju mladých fyzikov (TMF). „Fyzikár nám v prváku doniesol úlohy. Keďže išlo o tímovú súťaž, predpokladalo sa, že tím si vytvorí škola, takže šancu mali dostať skôr tí vo vyšších ročníkoch. So spolužiakmi nás však zadania tak zaujali, že sme si vytvorili vlastný triedny tím. Takže v tom ročníku malo gymnázium dve družstvá – celoškolské a naše.“

V porote Turnaja mladých fyzikov na Celoštátnom...
V porote Turnaja mladých fyzikov na Celoštátnom kole v roku 2016. Autor: Archív M. Plescha

Prvý raz sa do zahraničia dostal ako tretiak. Nie však vďaka TMF, ale ako úspešný riešiteľ fyzikálnej olympiády. „A rovno do Austrálie,“ spomína, ako ho u protinožcov čakalo ponaučenie: že byť výborný na Slovensku ešte neznamená vyniknúť aj medzinárodne. „Dostal som síce čestné uznanie, to však zodpovedalo poradiu kdesi v strede štartového poľa, ktoré počítalo asi 50 krajín po päť súťažiacich,“ priznáva. Jeho účasť teda nebola žiadnym zlyhaním, no pochopil, že svet je omnoho ďalej.

O rok neskôr už na rovnakej súťaži v Nórsku získal medailu. Ale zároveň zistil, že olympiáda nie je presne jeho „šálka kávy“. „Bol tam študent zo Slovenska, jeden z najlepších. Lenže nie preto, že príklady kreatívne vyriešil. Skôr preto, že keď ich uvidel, vedel presne, z ktorej sú knihy a aký je výsledok,“ opisuje. Ten chalan mal prosto fenomenálnu pamäť. Bol živým dôkazom, že v rámci olympiády možno zažiariť nielen vďaka fyzikálnemu mysleniu, ale aj preto, že databáza príkladov, ktoré sa dajú za určený čas vyriešiť, nie je nekonečná a dá sa sčasti nabifľovať. „Hoci olympiádu inak podporujem, vnímam túto jej rezervu,“ upozorňuje Martin.

Naopak, TMF sa mu zdal oveľa komplexnejší. „Je to dlhodobá záležitosť, zadané úlohy nemajú jednoznačné riešenia, pracuje sa v tíme, tak sa robí naozajstná veda“ chváli súťaž, s ktorou sa počas strednej školy paradoxne nikam za hranice nedostal. Presnejšie, keď sa mu to raz malo splniť, medzinárodné kolo sa konalo v Gruzínsku, ale tam práve intenzívne zúrila gruzínsko-abcházska vojna, takže slovenská reprezentácia na podujatie nevycestovala.

Víťaz v tvrdej konkurencii

Medzinárodne sa Martin Plesch na TMF presadil až ako vedúci družstva. To už študoval na matfyze v Bratislave. Hoci mal ponuku študovať aj v Prahe, zlákala ho vraj výborná partia ľudí, ktorá sa vtedy zišla na bratislavskej fakulte. Nadviazal tak na evolučnú reťaz, keď sa z bývalých žiakov a študentov riešiteľov postupne stávajú vedúci, ktorí sami tvoria a opravujú úlohy, pripravujú sústredenia. „Aj na univerzite som začal s korešpondenčným seminárom,“ spomína, ako sa v druhom ročníku stal jeho hlavným vedúcim pre celé Slovensko, ako sa postupne učil pracovať s ľuďmi, organizovať veci.

Stále ho však najviac lákal TMF. Na gymnáziu bol vedúcim školského tímu, v roku 2001 už slovenským predsedom súťaže a od roku 2006 už reprezentoval Slovensko v medzinárodných štruktúrach, kde ho zvolili za generálneho tajomníka. A kým za Martinových študentských čias sa turnaja na celoslovenskej úrovni zúčastňovali dve-tri školy, pred niekoľkými rokmi ich bývalo okolo 15 a v súčasnosti je ich tak 11 až 12. „Súvisí to so štátnymi dotáciami, ktoré sú oproti minulosti nižšie,“ zdôvodňuje. Pripomína, že organizácia tohto podujatia je mimoriadne náročná. Zadania sa zverejňujú v júli, problémy sa riešia celý nasledujúci školský rok, súťaží sa v kolách regionálnych, celoštátnom kole aj v medzinárodnom.

V roku 2015, keď rezignoval dovtedajší prezident TMF, zvolili Martina na jeho miesto. „Bola to pre mňa veľká česť. Generálny tajomník je totiž skôr výkonná funkcia, spojená s množstvom organizačnej práce, nikomu sa do nej príliš nechce. Prezident je však funkcia prestížna, musel som pri voľbe čeliť tvrdej konkurencii, Angličan, Číňan, Rus…“ vymenúva. Funkčné obdobie prezidenta je štvorročné. Martina teraz mrzí len to, že namiesto na súťaži býva momentálne skôr na tlačovkách, na inšpekčných cestách, na návštevách u rektorov univerzít. Stretáva sa však aj so zaujímavými osobnosťami, s taiwanským prezidentom, thajskou princeznou a inými.

TMF je podľa Martina špecifický aj v tom, že riešené problémy nemajú exaktné riešenia. Hodnotenie funguje podobne ako pri krasokorčuľovaní, nikto zo súťažiacich s ním asi nikdy nebude celkom spokojný. „Zo súčasnej pozície sa však snažím dlhodobo budovať také pravidlá, aby poroty mali pri rozhodovaní čo najobjektívnejšie kritériá. Takisto sa usilujem, aby v porotách sedeli skutoční odborníci, nielen nejakí delegáti, ktorých tam materské krajiny z nejakého dôvodu vyslali,“ hovorí.

Zlato aj striebro pre Slovákov

V posledných rokoch sa turnaj konal v Číne, Japonsku, Austrálii, vo Veľkej Británii, v Thajsku, vlani v Rusku, konkrétne v sibírskom Jekaterinburgu. O rok sa ho chystá usporiadať Singapur. Ako sa vo svetovej konkurencii umiestňujú naši študenti? „Obvykle veľmi dobre,“ pochvaľuje si Martin. „Sme na špičke Európy, nie je mnoho krajín, ktoré sú na tom lepšie.“ Najschopnejších fyzikov však podľa neho aktuálne vychovávajú ázijské krajiny, osobitne Singapur či Taiwan. „Tam je vzdelanie kľúčové. Ak študent obstojí na prestížnej súťaži v zahraničí, má na domácich univerzitách otvorené dvere, slušné štipendiá a všestrannú podporu. U nás ho nanajvýš vezmú do školy bez prijímačiek,“ vzdychne si.

Roky bolo zvykom, že na medzinárodné kolo išlo víťazné družstvo z kola celoslovenského. „Potom sme si však uvedomili, že mrháme talentami z tímov, ktoré nevyhrali. Začali sme preto družstvá skladať. Musíme však dbať na to, aby tvorili skutočný tím. Teda, aby to nebolo len o najlepších individualitách, ale aj o schopnosti spolupracovať a obetovať sa pre celok. Aj preto máme také dobré výsledky, že sme sa naučili tímy dobre zostavovať,“ hodnotí.

So slovenským reprezentačným družstvom Turnaja...
So slovenským reprezentačným družstvom Turnaja mladých fyzikov na medzinárodnej súťaži v Jekaterinburgu. Autor: Archív M. Plescha

Z ostatných dvoch ročníkov TMF priniesli Slováci zlato a dve strieborné medaily. „Treba však korektne dodať, že u nás sa medailí rozdáva viac. Zlaté sú prvé tri miesta, strieborných ďalších päť. My sme boli na druhom, štvrtom a šiestom mieste.“ Viaceré súťažné zadania pritom vymyslel sám Martin. „Rád mám najmä tie odsledované priamo zo života, ako napríklad spomínanú čokoládu, ktorá nie a nie na stole v pracovni stuhnúť.“ Pred pár dňami si zasa všimol, že aj v úplnej tme sa dá pri nalievaní vody do pohára celkom dobre podľa zvuku zistiť, či už je plný…

Martin má s TMF aj ďalšie plány. Zďaleka však nežije len preň. Venuje sa popularizácii fyziky, vie o nej veľmi pútavo aj pre laikov zrozumiteľne prednášať. Je docentom v odbore teoretická fyzika, skúma kvantovú fyziku. Ako zamestnancovi Fyzikálneho ústavu SAV mu síce zamestnávateľ vychádza v ústrety, toleruje napríklad jeho početné služobné cesty, no popri tom musí vykazovať aj riadnu vedeckú činnosť a nemá veľa úľav, čo sa týka počtu publikácií či citácií v odbornej literatúre. Voľný čas, ak mu nejaký zostane, celý venuje svojej rodine, manželke Gabriele aj dvom dcérkam, Julke a Lucke.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Úspešní Slováci #fyzika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
23,99
Amore Ľalia Color

Amore Ľalia Color

37,99
Amore Ruža Pink

Amore Ruža Pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk