Reinhard Heydrich musel predsa vedieť o všetkých tajných plánoch už vtedy, keď sa rodili v hlavách. Aj tam musel dovidieť. Ale nedovidel na to, že sa atentátnici chystajú zlikvidovať ho.
Heydrich bol mocný muž. V máji 1942 bol neobmedzeným vládcom protektorátu Čechy a Morava. Posielal na smrť a do koncentrákov tisícky ľudí. A hotoval sa vykynožiť alebo aspoň zotročiť tento národ. No mohol byť ešte mocnejší. Veď polovicu Európy nemecké vojská už pokorili a keď krk vykrútia aj Sovietskemu zväzu – čo bude zakrátko – potom sa on, Heydrich, stane polobohom. Hneď po Hitlerovi.
Vo svojej nadradenosti si šéf bezpečnosti asi ani neuvedomil, že sa musí starať aj o vlastná bezpečnosť. Veď napokon – akú odvahu možno čakať od zbabelého slovanského národa, ktorý je určený len na to, aby slúžil?
A zatiaľ skupinka československých parašutistov vyslaných z Londýna pripravovala atentát na neho. Skúmali možnosti. Vyhodiť do vzduchu vlak, prepadnúť ho na ceste, v jeho sídle? Sledovali, aký je jeho denný režim. Zistili, že zo svojho sídla v Panenských Břežanoch chodieva na Hradčany v tom istom čase, tou istou trasou a tým istým otvoreným autom. A jediným jeho ochrancom je šofér.
Atentátnici si 27. mája počkali naňho v Prahe-Holešoviciach. Gabčíkovi samopal zlyhal, Kubišov granát protektora poranil. Heydrich, šéf najvyšších bezpečnostných orgánov, nedodržal ďalšie z bezpečnostných nariadení, ktoré možno sám formuloval: nechal zastaviť auto. Tým sa mohol stať ešte lepším terčom atentátnikov. Po jeho smrti Hitler sprísnil všetky bezpečnostné opatrenia.
Atentát na Heydricha bol najväčším činom protifašistického odboja za druhej svetovej vojny. Umožnil ho sám Heydrich.