Ľudia od Vrábeľ žili v meste už pred 4-tisíc rokmi

, 10.02.2017 14:00
model, Vráble-Fidvár
Model opevneného mesta Vráble-Fidvár zo staršej bronzovej doby. Autor:

V opevnenom meste pri rieke Žitava neďaleko Vrábeľ žilo až tisíc ľudí, čo bol na tie časy úctyhodný počet. V danom období totiž osídlenia zvyčajne nemali viac ako 300 obyvateľov. Archeológovia teraz k tomu zistili, že "protomesto" Vráble-Fidvár je o tristo rokov staršie, ako sa dosiaľ predpokladalo. Jeho história siaha až do obdobia 2100 až 1800 rokov pred naším letopočtom. Teda do staršej bronzovej doby.

Už pred vznikom mesta sa však na území v okolí rieky Žitavy nachádzali menšie osídlenia, ktoré siahajú až do neskorej kamennej doby. V staršej bronzovej dobe bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. "V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ približuje profesor Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Archeológovia skúmali domy v rôznych častiach tohto sídliska. V jeho centrálnej časti bývala elita, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov, ako aj ich drevené podlahy, zatiaľ čo obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka pozostávala z udupanej zeme. Podľa Bátoru ide o evidentný dôkaz spoločenskej diferenciácie obyvateľstva – teda delenia na bohatú elitu a chudobných. Takéto sociálne delenie bolo vôbec prvýkrát zachytené v priestore sídliska zo staršej bronzovej doby.

Hrob staršej ženy z únětickej kultúry.
Hrob staršej ženy z únětickej kultúry. Autor: OZ ŽITAVSKÁ KOMUNITA VRÁBLE/ARCHÍV AÚ SAV/KA FIF UK/J. KALMBACH

Všetky preskúmané obydlia možno datovať do únětickej kultúry. Domy mali štandardizované rozmery: dĺžku 10 – 15 metrov a šírku 6 – 8 metrov. Zaujímavé je, že medzi domami sa nachádzala ulička široká asi jeden meter. Hygienické návyky tamojšieho obyvateľstva sú však veľmi diskutabilné. „Ulička bola totiž vyplnená prevažne kuchynským odpadom – rozbitými nádobami, zvieracími kosťami, nefunkčnými pracovnými nástrojmi,“ hovorí archeológ. Domáci odpad teda nebol sústredený na centrálnom mieste, ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený medzi domami.

K sídlisku patrilo aj pohrebisko, ktoré sa nachádzalo 300 metrov južne od opevneného sídliska. V hroboch sa našla nielen keramika ako amfory, misy či hrnce, ale aj rôzne bronzové ozdoby (náušnice, ihlice na odev) a ojedinele aj potrava „na druhý svet“ – napríklad rebrá z hovädzieho dobytka.

Výskum v lokalite Vráble-Fidvár, na ktorom spolupracujú Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Nemeckým archeologickým ústavom so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom, je realizovaný od roku 2007. Do výskumu, ktorý každoročne prebieha prevažne v letných mesiacoch, sú zapojení aj mladí odborní asistenti, doktorandi a študenti archeológie.

Ovládali metalurgiu, ale odpadky hádzali pred dom

Obyvatelia mesta z doby bronzovej boli dobre chránení hlbokou priekopou aj vysokým opevnením, hovorí archeológ Jozef Bátora.

Archeológ Jozef Bátora

Predstavuje nálezisko Vráble-Fidvár najstaršie osídlenie mestského typu na našom území?
Áno, je jednoznačne najstaršie. Je dokonca o tristo rokov staršie, ako sme predpokladali. Spája sa so záverom bronzovej doby. Predtým sa táto architektúra spájala skôr s východným Stredomorím, oblasťou Mykén a podobne. No ukazuje sa, že budeme musieť tieto veci trochu prehodnotiť a zrejme vzťah tejto kultúry smeroval aj na východ k stredoázijskej oblasti.

Podľa vizualizácie osídlenia to vyzerá tak, že z jednej strany obyvateľov chránila rieka Žitava.
Nie sme si istí, či zástavba bola do polkruhu, alebo tvorila celý kruh. Druhý breh mohol byť erodovaný. Kolegovia z Geografického ústavu v Heidelbergu nám robili prieskum mundácie v okolí rieky a je možné, že druhá časť zástavby sa v priebehu storočí a tisícročí podľahla erózii.

Uvádzate, že vtedajší ľudia hádzali odpad rovno na ulicu. Keď tam mali rieku, prečo ho nehádzali do nej?
To je dobrá otázka. Je prekvapujúce, že takáto vyspelá civilizácia, ktorá dokázala cielene postaviť štruktúrovanú osadu, vyhadzovala odpad pred svoje obydlia. Nemáme na to dostatočné vysvetlenie, pretože človek by očakával, že aj nakladanie s odpadom mali nejako ošetrené. Možno časť odpadu vyhadzovali do rieky, ale niečo sa im asi nechcelo nosiť tých pár sto metrov. Určite to nebolo veľmi hygienické.

Čím sa títo ľudia živili? Chovom dobytka?
Určite aj chovom dobytka, ošípaných alebo oviec. No boli to najmä poľnohospodári, lebo v tejto lokalite je veľmi úrodná pôda. Určite tam však fungovala aj remeselná výroba. Dokonca máme signály, že ovládali aj metalurgiu. Táto osada bola veľmi dômyselne postavená, dnes by sme možno povedali, že v logisticky výbornej lokalite. V okolí mali úrodnú pôdu a nebolo odtiaľ ďaleko do stredoslovenských pohorí, kde boli ložiská farbených kovov, ako je zlato alebo meď.

V okolí osady, či protomesta, boli tri priekopy. Tie mali obranný účel?
Určite. Treba si predstaviť, že jedna z tých priekop mala šírku 20 metrov a hĺbku až sedem metrov. Vyťažená zemina bola z vnútornej strany nasypaná ako val. Muselo to byť impozantné veľké opevnenie a navyše na korune toho valu bola zrejme ešte palisáda. Taktiež nie je vylúčené, že priekopa bola napúšťaná vodou z rieky Žitava.

Pred kým ich malo toto opevnenie chrániť?
Bola to centrálna, bohatá a prosperujúca osada. Takže určite tam boli nejaké trenice s inými kmeňmi v danom regióne. Elita, ktorá v osade žila, sa musela brániť. Niekedy možno aj pred vlastnými ľuďmi. Nemáme žiadne dôkazy o bojoch, ale predpokladáme, že tak to mohlo byť.

Unětická kultúra nakoniec ako zanikla?
Netreba si predstaviť, že by unětická kultúra úplne zanikla. Tí ľudia neodišli, nikto ich nevyhnal. Zmenila sa materiálna aj duchovná kultúra. To máte podobne ako gotiku, renesanciu a tak ďalej. Zmena sa prejavila napríklad v keramike či bronzovej industrii.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Žitava #mesto #archeológia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk