Stavaniu májov predchádzala noc z 30. apríla na 1. mája. Známa bola aj ako Filipo-jakubská noc, ktorú kedysi považovali za noc čarodejníc. V okolí Javoriny až do začiatku 20. storočia v predvečer prvého mája chodili po obci pastieri a práskali bičmi, aby vyhnali z dediny čarodejnice a všetky zlé sily. Na Kysuciach, Orave a v Šariši vešali v prvé májové ráno kravám okolo rohov girlandy kvetov, ktoré mali chrániť dobytok pred nástrahami čarodejníc.
Magické účinky však mala aj májová rosa a dážď. Prvomájovú rosu považovali po celom Slovensku za účinný liek proti bolestiam. Ak prvý májový týždeň pršalo, dážď bol predzvesťou bohatej úrody. Ľudia verili, že všetko živé, čo prišlo na svet v máji, malo sa úspešne vyvíjať. Deti narodené v tomto mesiaci mali byť šťastné. Naopak, keďže stromy boli obsypané bielymi kvetmi, ľudia narodení v máji mali vraj skoro ošedivieť.
Stáročná tradícia pretrváva
Máj je oddávna považovaný za mesiac lásky. Symbolizoval ju postavený máj. Už v 15. storočí bol znakom vážneho záujmu o dievča. Chápal sa ako dôkaz sľubu daného bez svedkov. Máj staval mládenec len tomu dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem. Boli však aj máje, ktoré chlapci darovali všetkým dievčatám.
Len čo sa hora rozzelenela, išli mládenci do hory, aby si každý našiel svoj máj. Večer v krčme tí skôr narodení pokúšali mládencov, aby sa priznali, ktorej dievke postavia máj. Chlapci to nikdy nevyzradili. Pri poháriku si starší chlapi zaspomínali, ako to bývalo za ich mladých čias.
A dievčatá? Tak ako pred Veľkou nocou, aj teraz sa samy seba pýtali: Ľúbi ma, neľúbi ma, postaví mi máj? Aj v tomto prípade platilo: čo za vŕšok zájdeš, iný zvyk a obyčaj nájdeš. Stavanie májov v rôznych kútoch Slovenska bolo odlišné a sprevádzali ich iné obyčaje.
Dievka si musela sama vyzdobiť máj
Po dve brezy pred dom každého dievčaťa a štyri vyzdobené pred kostol. Taký bol zvyk v Bošáci. V niektorých dedinách v okolí Trenčína však osádzali mládenci vysokú jedľu uprostred dediny. Na vysokom strome nechali len vrcholec. Okrem farebných papierových stúh naň uväzovali aj fľašu pálenky. Bohaté rozsiahle lesy na Orave umožňovali mládencom obstarať si krásne vysoké jedle alebo smreky. Za postavený máj mládenec dostal od dievčaťa malý darček.
Nevšedný zvyk sa viaže k horským dedinám Malé Borové a Huty. Tu skôr, ako mládenci postavili dievke máj v podobe vysokej jedle, musela dievka vrcholec stromu sama vyzdobiť. Aj tu mládenci od svojich vyvolených dievčat dostávali malé darčeky. Bývali to pekne vyrezávané a maľované hrable, vykladané úlomkami zrkadla.
Vstávaj dievča hore, staviame ti máje. Ak hore nevstaneš, mája nedostaneš. Máj, máj, máj zelený pod oblôčkom sadený.
Máj vždy stavali mládenci so spevom, s muzikou alebo harmonikou. V Krušetnici napríklad spievali: Háj, devečko, háj, staviame ti máj, u vrchu je zelený, u spodku je červený. Háj, devečko, háj, staviame ti máj.
V západnej polovici Slovenska boli máje poväčšine z brezy, pri ich stavaní si chlapci tiež zanôtili. Myjavčania postavili jediný máj pre celú dedinu. Stál uprostred dediny alebo pri kostole. Vysokú jedľu okliesnili, očistili od kôry a ponechali len dva metre vysoký zelený vrcholec. Ozdobili ho stužkami a šatkami, ktoré im požičali dievčatá.
Mládenci vymýšľali huncútstva
Na Turíce sa stavali máje v Liptove, Turci, Šariši, na Spiši a čiastočne aj na Horehroní. V Liptove dostávali dievčence brezu a smrek. Ak sa máj dievčaťu a jeho rodičom páčil, poslala dievka mládencovi pierko z rozmarínu, klinčekov či iných kvetov. Znakom súhlasu zo strany mládencových rodičov bola stuha do vlasov, ktorú mladíkova matka kúpila na najbližšom jarmoku.
Aj mládenci v Heľpe, Pohorelej, Ponikách a v Hrochoti vedia, čo je ich povinnosť. Doniesť z hory peknú brezu a osadiť ju svojej milej pod oblok. Máje stavali vždy skupinky mládencov. Keď prišli pred dom, vyhĺbili jamu, zasadili máj a zaspievali si. V izbietke, kde bola tma, sa zrazu rozsvietilo svetlo a dievka ich pozvala na malé pohostenie. Samozrejme, medzi mládencami si hľadala predovšetkým svojho milého.
No, neboli by to mládenci, keby aj pri stavaní májov nemysleli na rôzne huncútstva. Viedli súboje, ktorá skupinka skončila so sadením májov ako prvá. Neraz sa stalo, že jedna partia máj postavila, druhá ho zrútila a postavila ten svoj. Toto si potom medzi sebou vybavovali ručne. V Šumiaci chlapci odchádzali z domu so zvolaním: Merkujte si mája. Bolo jasné, prečo ich takto varovali.
Ak sa mládenci z dediny s dievčaťom nepohodli, nedala sa obliať na Veľkonočný pondelok alebo sa k nim správala pohŕdavo, postavili jej „máj hanby“. Pred dom jej dali suchý smriečok alebo tzv. ostervu na sušenie ďateliny, ktorú ovešali starými handrami a obuvou. Podobné máje stavali mládenci aj dedinským klebetniciam. Tie obchádzali ráno dedinu a kritizovali postavené máje. Neraz hovorili aj takto: aká dievka, taký máj alebo veľkému drevu, veľké drevo. Neraz predpovedali, že ak vietor obtrhal stuhy, z dievky sa krátko po svadbe stane vdova.
Veselé rúcanie májov
Bývalo zvykom, že na druhý deň, tak ako partie máje stavali, chodili za máje aj vyberať. Vždy vraveli, že to musia, „lebo si narobili veľa kelčíkov – dlžôb“. Po vybratí za máj si ešte spoločne zaspievali, vytancovali dievky a matku. Zároveň všetkých pozvali na večernú zábavu.
V niektorých dedinách po týždni nasledoval ďalší pekný zvyk, nazývaný rúcanie májov. Bývala to veselá zábava pre celú dedinu. Ak bola na vrcholci mája fľaška, snažili sa mládenci vydriapať hore a fľašu zobrať. Podarilo sa to len tým najšikovnejším. Ak sa to nepodarilo, máj zrútili a nastala bitka o fľašu. Kto fľašku získal, ako prvý dostal za pohárik páleného od dievky, ale mohol ju aj ako prvý vytancovať.