Pohľad na erotickú náklonnosť k rovnakému pohlaviu zažil v priebehu dejín prudké zmeny. V starovekej Mezopotámii sa homosexualita považovala za bežnú záležitosť a vo veľkých chrámoch existovali zvláštne nevestince s mužskými prostitútmi. Doslova rovnoprávnosť s heterosexuálmi dosiahli homosexuáli v antickom Grécku, kde bývalo zvykom, že starší vplyvní muži udržiavali pomer s mladíkmi z urodzených rodín.
S príchodom kresťanstva sa však názor na homosexualitu v Európe úplne zmenil. Považovali ju za hriech, ktorý cirkevné i svetské súdy trestali obyčajne smrťou. Obdivovateľov rovnakého pohlavia označovali za pôvodcov prírodných katastrof a zodpovednosť im pripisovali i za rôzne nešťastia.
Isté uvoľnenie pomerov vo vnímaní homosexuality nastalo s príchodom Veľkej francúzskej revolúcie. Francúzsko za cisára Napoleona I. ako prvá krajina dekriminalizovalo dobrovoľné homosexuálne správanie dospelých osôb. Ďalší významný posun prišiel v druhej polovici 19. storočia, keď homosexualitu začali v lekárskych kruhoch vnímať skôr ako poruchu zdravia alebo získanú chorobu než zvrhlú záľubu či naučenú zvrátenosť.
Ešte v období medzi svetovými vojnami homosexuálov vo väčšine európskych krajín posielali do väzenia, v nacistickom Nemecku ich dokonca umiestňovali do koncentračných táborov a na odeve museli nosiť ružové trojuholníky. Vo väzení skončilo podľa odhadov asi 50 000 nemeckých homosexuálov, počet tých, ktorí skončili v koncentračných táboroch, sa odhaduje na 5 000 až 15 000. Viac ako polovica z nich podľa nemeckého profesora Rüdigera Lautmanna zahynula.
Gay a lesbická komunita sa začala výraznejšie emancipovať až po druhej svetovej vojne. Míľnikom sa stala brutálna policajná razia z 28. júna 1969 v newyorskom podniku Stonewall Inn vyhľadávanom homosexuálov. Po zásahu, ktorý vyvolal vlnu protestov, nasledovalo založenie prvých organizácií a novín na podporu práv sexuálnych menšín. Na pripomienku tejto udalosti sa v New Yorku, Los Angeles a Chicagu o rok neskôr konali prvé sprievody gayov a lesbičiek a vznikla tak tradícia gay pride.
Aktívna americká komunita onedlho dosiahla vyčiarknutie homosexuality zo zoznamu duševných porúch u Americkej psychiatrickej spoločnosti (1973). Chorobou prestala byť až o takmer 20 rokov neskôr, keď ju vyňali zo zoznamu medzinárodnej klasifikácie chorôb WHO s účinnosťou od 1. januára 1993.
Ďalším dôležitým krokom na poli uznania homosexuality bola jej dekriminalizácia, ktorá odštartovala v šesťdesiatych rokoch. Československo bolo jednou z prvých krajín, ktoré zrušili trestnosť homosexuálnych pohlavných stykov (1961) medzi dospelými, aj keď s istými výnimkami. Až neskôr podniklo obdobné kroky napríklad Nemecko, Rakúsko alebo Anglicko.
Novinkou už nie sú ani civilné sobáše osôb rovnakého pohlavia. Priekopníkmi v liberálnom vzťahu k štvorpercentnej menšine sa stali Dáni, ktorí v roku 1989 ako prví uzákonili registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. A v roku 2001 Holandsko ako prvý štát umožnilo sobáše homosexuálnych párov. Celkom umožňuje registrované partnerstvá či sobáše homosexuálnych párov necelá tridsiatka krajín Európy. Napríklad v Českej republike vstúpil zákon o registrovanom partnerstve do platnosti 1. júla 2006.