Hneď po tragédii talianske orgány zatkli jedného Palestínčana a jedného Somálčana, ktorí sa podieľali na organizácii plavby migrantov. Palestínčana Attúra Abdalmanama odsúdili na štrnásť rokov väzenia a Somálčana Mouhamuda Elmhoia Mihidina, ktorého obvinili aj zo znásilnení, na tridsať rokov.
Prokurátorovi Ferrarovi sa vďaka odpočúvaniu telefónu Etiópana Ermiasa Ghermaya, jedného z kľúčových pašerákov, podarilo odhaliť dobre štrukturovanú organizáciu. Skupina sa zaoberala najmä pašovaním ľudí cez púšť. Mnohých uniesli a prepustili až po zaplatení výkupného. „Vypočul som si desivé svedectvá o všetkých fázach putovania púšťou až k líbyjskému pobrežiu, aj o mučení a väznení pred vyplávaním na more,“ povedal Ferrara agentúre ANSA.
Hlava pašerákov uniká
Ďalšou fázou vyšetrovania bola operácia Glauco v roku 2014, ktorú viedli policajti z Palerma a Agrigenta. Operácia sa skončila uväznením členov jednej z najväčších pašeráckych skupín. Zločinecká organizácia pašovala ľudí z Afriky do Talianska. Šéfa skupiny Ghermayu sa zatknúť nepodarilo.
Obrat vo vyšetrovaní nastal po ďalšej tragédii v roku 2015, keď pri stroskotaní lode zomrelo vyše 700 ľudí. Na základe svedectva Weahbrebia Attu, jedného zo zatknutých počas operácie Glauco, bolo identifikovaných 24 podozrivých. „Už nedokážem zniesť hromadenie obetí, za ktoré som zodpovedný,“ povedal vyšetrovateľom Atta.
Počas akcie, ktorá dostala názov Glauco 2, sa podarilo uväzniť 16 podozrivých, ale Ghermaya spolu s ôsmimi ďalšími opäť trestu unikol. Medzitým palermský prokurátor Francesco Lo Voi zostavil skupinu právnych odborníkov, ktorí sa začali zaoberať vyšetrovaním pašeráctva. Od roku 2013 sa podarilo zatknúť dvesto členov pašeráckych združení, ktorí zarábali desiatky miliónov eur. „Za každý čln, ktorý vypláva, zhrabne pašerák 80-tisíc až 100-tisíc eur,“ povedal Ferrara. Podľa Ferraru to boli prevratné zatknutia a obvinení po prvýkrát skončili pred talianskym súdom a boli odsúdení za pašovanie migrantov.
Chýbajú tlmočníci, ale aj dohody a zákony
Ferrara, ktorého menovali za odborníka Rady Európy, pripomína, že vyšetrovatelia sa stále boria s mnohými problémami. Chýbajú im napríklad tlmočníci. Obtiažna je aj spolupráca s niektorými krajinami, napríklad s Líbyou, kde je nestabilná situácia. Občas sa však podarí spolupracovať aj s krajinami, s ktorými Taliansko neuzavrelo formálnu dohodu o spolupráci. Príkladom môže byť Sudán. Ten vydal Eritrejčana Yehdegoa Mehaneho, ktorý čelí obvineniu z toho, že bol „pravou rukou“ Ghermaya, a teraz s ním v Taliansku prebieha súd.
V iných krajinách môže zasa vyšetrovaniu brániť nejaký konkrétny zákon. Ako príklad uviedol Ferrara Nórsko, kde orgány musia vyšetrované osoby informovať, keď žiadajú o záznamy ich telefonických hovorov, čo, ako hovorí, vyšetrovanie „zjavne ohrozuje“.
Ďalšou komplikáciou je novozavedená kategória zločinu nelegálnej migrácie v talianskom zákone. „Migranta, ktorý riskoval svoj život a zaplatil za cestu do Talianska, napokon tiež vyšetrujú a nemôžu ho vypočúvať ako svedka. Jeho prípadná výpoveď býva považovaná za menej spoľahlivú ako výpovede svedkov,“ vysvetľuje Ferrara.
Treba prekonať ešte veľa prekážok, ale vyšetrovatelia už vytýčili správnu cestu, ktorá ich môže priviesť k veľkým rybám pašeráckych klík.
Smrť na mori v číslach
- Len v roku 2012 prišlo do Talianska a na Maltu 15 000 migrantov, v roku 2013 ďalšie tisícky.
- Pri požiari lode v roku 2013 bolo na palube 500 ľudí, zahynulo vyše 368, približne 150 zachránili rybárske lode a záchranári.
- Pri tragédii v roku 2015 bolo na palube 900 ľudí, zahynulo vyše 700, našli sa len desiatky tiel.
- V roku 2016 zomrelo v Stredozemnom mori približne 5000 migrantov. Bol to rok s najväčším počtom úmrtí migrantov na mori.
- V prepočte jeden z 269 prichádzajúcich migrantov zahynie. Šanca na prežitie je teda 88-percentná.
- Najhoršia situácia je na trase medzi Líbyou a Talianskom, v prepočte zahynie jeden zo 47 ľudí.
- V priemere zomiera v Stredozemnom mori 14 ľudí denne.