Migranti: Vabank o život na súši i na mori

03.07.2017 14:00
púšť, utečenci, líbya, piesok
Tripolis je kľúčovým východiskovým bodom, odkiaľ sa migranti vydávajú na nebezpečnú cestu cez Stredozemné more do Európy. Autor:

Mária dala pašerákom všetky úspory, prešla tri krajiny aj spaľujúcu Líbyjskú púšť, a keď konečne nasadla do člna smerujúceho do Európy, jej sen sa rozplynul. Libériu opustila v 24 rokoch so svojím manželom a trojročným synom, druhé dieťa vtedy čakala.

Rodina prešla Guineou a Mali, potom cez južné Alžírsko a dosiahla Líbyjskú púšť. „Pašeráci si vzali všetky naše peniaze, viac ako 2 150 dolárov… Cez púšť sme išli štyri dni. Ľudia na korbe nákladného auta umierali smädom a horúčavou,“ opísala.

Nakoniec dorazili na pláž pri meste Sabre, ktoré leží 70 kilometrov západne od líbyjskej metropoly Tripolis je kľúčovým východiskovým bodom, odkiaľ sa migranti vydávajú na nebezpečnú cestu cez Stredozemné more do Európy. Tam nastúpili do nafukovacieho člna, následná cesta však netrvala dlho. Chatrné plavidlo zachytila líbyjská pobrežná stráž a jeho osadenstvo previezla do detenčného centra v meste Závíja, prístavu medzi Sabrátou a Tripolisom. Tu tiež Mária porodila.

Dnes je so svojimi potomkami pod zámkou spolu s ďalšími 20 ženami a deťmi. Jej manžela držia v preplnenej cele s desiatkami iných migrantov. Máriin príbeh sa podobá tomu, čím prechádzajú tisíce migrantov zo subsaharskej Afriky, ktorí sa v zúfalstve pokúšajú dostať do Európy cez vojnou rozvrátenú Líbyu. Táto krajina sa stala hlavným tranzitom migrantov, ktorí majú v pláne prekonať Stredozemné more. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) čaká na svoju šancu v Líbyi takmer milión osôb. V Líbyi je tiež cez dvadsať prijímacích stredísk, kde sú v otrasných podmienkach zadržiavané stovky migrantov.

V chaose, ktorý nastal po páde diktátora Muammara Kaddáfího v roku 2011, operujú pašeráci neskrývane. Do tejto severoafrickej krajiny mieril zo svojho rodiska na Pobreží Slonoviny aj 24-ročný Moussa Ouatara. Na to, aby sa dostal do mesta Agadez, tranzitného miesta v púšti uprostred Nigeru, musel zaplatiť 195 dolárov a ďalších 490 ho stála cesta do Sabre. Aj on opisuje hrôzy cesty cez Líbyjskú púšť: „Boli tam mŕtvi. Zomreli hladom a smädom.“ Po tom, čo zaplatil ďalších 230 eur za cestu cez Stredozemné more, čln, na ktorom cestoval, zadržala líbyjská pobrežná stráž, ktorá ho previezla do mesta Závíja. „Už nemám peniaze na ďalší pokus,“ hovorí Ouatara.

Abu Bakr Mansary zo Sierry Leone strávil niekoľko mesiacov v púštnych mestách Sabha a Katrún, čo sú tranzitné miesta pre migrantov nelegálne cestujúcich zo subsaharskej Afriky. Tu tento 23-ročný muž pracoval, aby si zarobil na cestu cez Stredozemné more. Tá sa však skončila, keď sa nafukovací čln, na ktorý sa nalodil s desiatkami iných migrantov, začal potápať. Kým ho pobrežná stráž zachránila, držal sa nad hladinou 17 hodín. „Bolo to šialené,“ opisuje svoju skúsenosť.

Šéf európskej Agentúry pre správu vonkajších hraníc (Frontex) kritizoval neziskové organizácie, že migrantom poskytujú pomoc stále bližšie k líbyjskému pobrežiu. Svoj postoj opodstatnil tým, že pašeráci do člnov, ktoré sa na plavbu po mori nehodia, umiestňujú čoraz viac osôb.

Fath Far, ktorý prevádzkuje prijímacie centrum v meste Závíja tvrdí, že záchranné člny operujúce medzi Líbyou a talianskym ostrovom Lampedusa pašerákom pomáhajú a cesta cez more je kvôli nim o poznanie nebezpečnejšia. „Člny (s migrantmi) už nemusia na hladine vydržať 24 hodín, aby dosiahli Lampedusu, ako to bolo skôr,“ hovorí. Pašeráci si teda začali zhotovovať lacnejšie, chatrné nafukovacie člny, a migranti sa tak ocitajú vo väčšom nebezpečenstve. Nižšie náklady tiež zrazili ceny a svoje šťastie tak skúša viac z nich.

V apríli citoval taliansky denník La Stampa talianskeho prokurátora Carmela Zuccariho, podľa ktorého člny prevádzkované neziskovými organizáciami s líbyjskými pašerákmi potajomky spolupracujú.

Podľa Zuccariho existujú dôkazy o „telefonátoch z Líbye istým neziskovým organizáciám aj o svetlách usmerňujúcich člny k lodiam týchto organizácií, ktoré náhle vypínajú radary umožňujúce ich lokalizáciu“. Marván, 26-ročný Maročan, hovorí, že bol zachránený pred „istým utopením“ pred niekoľkými týždňami. Po tom, čo jeho loď začala naberať vodu, „videl smrť“ na mori. Napriek tomu je rozhodnutý, že sa nevzdá. „Len čo sa odtiaľto dostanem, vyrazím znovu po mori do Európy,“ sľubuje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pašeráci #utečenci #migrácia #Libéria
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku