Keď Jozef Čapek poradil na rodinnom stretnutí v Trenčianskych Tepliciach bratovi Karlovi, aby v divadelnej hre R.U.R nazval stroje novým slovom roboty, v Británii si už pripomínali sté výročie vzbury proti nim. Sociálne hnutie anglických remeselníkov a robotníkov, ktorí sa do histórie zapísali ako ludditi, viedlo začiatkom 19. storočia vzbury proti strojom vo výrobe, z obavy, že zamestnancov čoskoro nahradia. Najviac protestovali tkáči, ktorí vo veľkom ničili tkacie stroje a ich vyčíňanie utíchlo až v roku 1817. Stroje prvej priemyselnej revolúcie však napokon masovú nezamestnanosť nepriniesli.
Sú teda luditti akýmsi mementom aj pre dnešný svet, že robotizácia nemusí byť smrteľnou hrozbou pre robotníkov? Americký úrad pre pracovné štatistiky napríklad v jednej štúdii tvrdí, že je normálne, ak sa každých 60 až 90 rokov až polovica zamestnaní buď radikálne zmení, či úplne zmizne. Samozrejme, prechod nebýva hladký. Najmä z najnižšie kvalifikovaných ľudí si nie každý nájde nové uplatnenie, zmena však nebýva nárazová, a tak celú spoločnosť nezloží na kolená. Zmena je tiež rizikom i príležitosťou pre štáty. Profitujú tie, ktoré dokážu svojich pracujúcich včas vhodne vyškoliť a rýchlo rekvalifikovať.
Ako je na tom momentálne Slovensko? Nie katastrofálne, no z pohľadu automatizácie patríme k najrizikovejším. Iba Nemecko, Španielsko a Rakúsko majú v rámci krajín OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj; spoločenstvo 35 ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta) vyšší podiel pracovných pozícií, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nahradia v blízkej dobe stroje (12 percent), Slovensko je štvrté najohrozenejšie s jedenástimi percentami. Úplne na špici sme však v tabuľke podielu zamestnaní, ktoré v blízkej budúcnosti zmenia svoj charakter (35 percent) – zväčša k informatizácii.
Foto: Reuters
Na rozdiel od predchádzajúcich industriálnych revolúcií však experti očakávajú, že zmeny štvrtej budú prebiehať kontinuálne a že preškolenie bude zložitejšie. Aj obyčajný robotník sa dokázal rýchlo rekvalifikovať na prácu na tkacom stroji. Naučiť sa preprogramovať robota bude náročnejšie. "Pracujúci musia byť pripravení na častejšie zmeny v práci, inak sa nevyhnú nezamestnanosti či preradeniu na slabšie platenú pozíciu,” varujú aj v dokumente OECD. Rekvalifikácia však nebude potrebná u tých, čo dnes ešte nepracujú, len sa učia. Pripravujú ich však školy pre povolania budúcnosti?
Prienik odborov
Kalifornský think tank Instute for the Future (Inštitút pre budúcnosť) nedávno pripravil zaujímavý prehľad zručností, ktoré budú potrebovať pracovníci budúcnosti, a rovnako spoločenských faktorov, ktoré túto potrebu vyvolajú. Dokument pomáha pochopiť, že nie všetko bude súvisieť s robotizáciou a informatizáciou, teda, že "spúšťačom” nebude len technologický pokrok, ale aj spoločenské zmeny. Ako prvý faktor sa napríklad spomína zvyšujúca sa dĺžka života. Tá na seba viaže nové povolania pre starostlivosť o seniorov (nielen zdravotnú, ale aj zábavnú) a celoživotné vzdelávanie.
Medzi spoločenské zmeny patrí aj faktor globalizácie. Uspejú v nej tí, ktorí sú empatickejší a prispôsobivejší v multikultúrnom svete. Ku globalizácii patria aj superštruktúrované organizácie, ktoré zase podnietia vznik zamestnaní pre efektívnejšie spôsoby výroby a organizovania zamestnancov, ktorí sú roztrúsení po celom svete, pracujú v rôznych prostrediach (práca z domu, freelanceri pracujúci na viacerých projektoch) a hovoria rôznymi jazykmi. Nové médiá už súvisia aj s technológiami – no prinesú najmä požiadavku na to, aby sa ľudia vedeli vyjadrovať aj inak ako len slovom – najmä videom a fotografiami.
Aké sú teda zručnosti, ktoré by mali učiť na školách už dnes? Potrebná bude transdisciplinarita, čo potvrdzujú aj mladí slovenskí vedci, naposledy napríklad v rozhovore pre Pravdu ostatná absolútna laureátka ocenenia Študentská osobnosť Slovenska Veronika Némethová, ktorá ako biologička našla uplatnenie v Ústave polymérov SAV. Radou pre školstvo v tomto smere by bolo väčšie prepájanie predmetov. Vyučujú tak školy, ktoré okrem (alebo namiesto) klasických predmetov nechávajú študentov pracovať na veľkých projektoch, na dokončenie ktorých sú nutné znalosti mnohých predmetov.
Foto: Reuters
Inštitút pre budúcnosť však spomína aj schopnosti ako novú gramotnosť (vyhodnocovanie dôveryhodnosti faktov, schopnosť ich rýchlo získavať a tvoriť obsahy, ktoré zaujmú), medzikultúrnu kompetenciu (schopnosť priviesť k spolupráci ľudí alebo celé spoločnosti rozdielnych kultúr), popularizáciu (rýchle oboznámenie iných ľudí so zložitou problematikou), sociálnu inteligenciu (schopnosť efektívne organizovať a viesť ľudí) a, samozrejme, schopnosti súvisiace s programovaním a porozumením moderných strojov. Pozor – ide o dva rôzne prístupy – prvý je technologický a druhý, dnes často zatracovaný, humanitný.
Humanitná budúcnosť
Prebiehajúca štvrtá priemyselná revolúcia prináša neistotu a tá nabáda na rázne a jednoduché riešenia. Z minulosti však vieme, že práve také môžu ľahko skĺznuť ku katastrofám. Rovnaké by v súčasnosti mohli hroziť, ak by pokračoval trend spochybňovania humanitných odborov, alebo tvrdenia o postačujúcom stredoškolskom vzdelaní, ktoré zaručuje výučbu remesla. Áno, na súčasnom pracovnom trhu je to žiadané i dobre platené povolanie a isté remeslá budú mať vždy zlaté dno, iné však prejdú zmenou či ich rovnako nahradia stroje. Preto najmä pri najmladšej generácii treba myslieť ďalej.
Zaujímavý príklad uvádza napríklad Juraj Bednár, expert na on-line bezpečnosť a spoluzakladateľ slovenských IT bezpečnostných firiem Citadelo a HackTrophy. "O niekoľko rokov bude musieť povedzme aj inštalatér a servisný pracovník plynových kotlov vedieť zhodnotiť bezpečnostné riziká vyplývajúce z toho, že kotol bude zapojený do internetu. Bude mu musieť vedieť aktualizovať softvér a podobne. Nemusí byť z neho hacker, ale musí byť schopný vyznať sa v aktuálnych typoch možných útokov a bude im musieť vedieť zabrániť,” dodáva. A to ho súčasné stredné školy určite nenaučia.
Pred časom na internete koloval vtip z dielne Cynickej obludy, v ktorom moderátori oznamovali zlú správu pre absolventov humanitných odborov – že McDonald’s neplánuje otvárať nové pobočky… Pekne ilustroval súčasné negatívne nastavenie voči študijným odborom ako filozofia, sociálna práca či estetika. Nasledujúce roky by však mohli priniesť ich renesanciu, no len za predpokladu, že aj ich výučba začne reflektovať meniaci sa svet. O potrebe humanitných odborov v budúcnosti hovorí napríklad švédsky filozof Niklas Boström, autor knihy Superinteligencia: keď budú stroje múdrejšie ako ľudia.
Foto: SHUTTERSTOCK
"Naša civilizácia sa chová nedospelo, keď ide o veľké výzvy, ktoré vznášajú obrovské zmeny do života ľudí, a príchod umelej inteligencie je rozhodne jedným z nich. Nemáme žiadny plán, len tomu ideme v ústrety,” povedal nedávno pre české Lidové noviny. Dnes teda viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme filozofov, keďže tvoríme samostatne premýšľajúcu umelú inteligenciu. Filozof s presahom k technológiám môže byť, vlastne mal by byť, vyhľadávaným odborníkom. Absolvent estetiky môže do pretechnizovaného sveta vnášať ľudskosť a absolventi sociálnej práce budú prepotrební pre starnúcu populáciu.
Garantovaný príjem
Na akú kariéru je teda dobré začať sa v súčasnosti pripravovať? Znie to možno prekvapujúco, ale podľa viacerých prieskumov sa bude v nasledujúcich rokoch celosvetovo zvyšovať dopyt po zdravotných sestrách. Otázne je, či sa v tejto oblasti začnú adekvátne zvyšovať aj mzdy. Celkovo však v rebríčkoch "istých” povolaní blízkej budúcnosti trónia najmä dve kategórie zamestnaní – tie súvisiace so zdravotníctvom a s opatrovateľstvom (starnúca populácia) a IT pozície rôzneho druhu (informatizácia a robotizácia). S výnimkou lekárov tá prvá stále predstavuje značne nižší príjem.
Generácia detí, ktoré si len včera prevzali prvé vysvedčenia, sa však nemusí viazať len na už existujúce pozície. Do roku 2030 by mohli pribudnúť aj mnohé celkom nové. Ich prehľad v aprílovom vydaní priniesol technologický magazín Wired. Obsluha vrtáka na vyrazenie studne na inej planéte či manažér osídľovania marťanskej jaskyne patrí k tým, ktoré možno navždy ostanú len v oblasti sci-fi. Dramaturg programov vo virtuálnej realite, dizajnér nových druhov živočíchov či technik megabatérií poháňajúcich domácnosti je čosi, s čím sa už dnes môžeme reálne stretnúť.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako sme však už spomínali v úvode, každá fáza priemyselnej revolúcie mala aj tých, čo prehrali – čo sa nedokázali rekvalifikovať, prispôsobiť novým podmienkam. Ako záchranná sieť súčasných zmien sa v poslednom čase najčastejšie spomína akýsi garantovaný príjem. Suma, ktorá by zaručovala dôstojný život, a ktorú by dostával každý, bez ohľadu na to, či pracuje. Je to síce ťažko predvídateľný experiment, ale jeden z jeho možných pozitívnych efektov môže byť naštartovanie malého a stredného podnikania. Ľudia s istým základným príjmom si budú môcť dovoliť viac riskovať.
A podnikanie v masovom meradle môže takisto priniesť netradičné postupy a s nimi nové pozície. Všetko sa to však bude diať v prostredí stále rýchlejšie sa meniaceho sveta. Medzi najdôležitejšie zručnosti budúcnosti teda bude patriť ochota stále sa učiť. A aby táto ochota u mladých jestvovala, treba ich učiť zábavne, aby nestratili záujem, a zmysluplne, aby v tom chceli pokračovať. Ak sa to dnešným školám nebude dariť, budú pracovný trh budúcnosti kŕmiť ľudským materiálom, na ktorom si pochutnajú stále dokonalejšie roboty.
Experti o budúcnosti povolaní
Štvrtú priemyselnú revolúciu podnietil pokrok v odboroch, ako je umelá inteligencia, robotika, internet vecí, 3D tlač, nové médiá, biomateriály či nanotechnológie. Oslovili sme preto troch slovenských expertov, ktorí už dnes pracujú v týchto oblastiach, aby sa zamysleli nad tým, či ich odbory v budúcnosti prinesú nové povolania alebo pracovné príležitosti aj pre široké masy. Opýtali sme sa ich tiež na to, čo sú podľa nich zručnosti, ktoré by sa dnes mali vyučovať na školách, aby pomohli mladým čo najlepšie sa pripraviť na prudko sa meniaci svet blízkej budúcnosti. "Celkovo si myslím, že sa môžeme v najbližšej budúcnosti rozlúčiť s pocitom stability, veci okolo nás sa budú meniť rýchlo a naše rozmýšľanie nie je pripravené na exponenciálny svet a nepredvídateľné, nepravdepodobné udalosti,” zhrnul jeden z respondentov Juraj Bednár.
Mária Virčíková – kybernetička
V súvislosti s umelou inteligenciou sa predpokladá zánik množstva dnes bežných povolaní. Nové vzniknú najmä v IT oblasti. Vzniká však i podhubie pre nové zamestnania aj pre širšiu populáciu, keďže IT priemysel demokratizuje množstvo povolaní vďaka aplikáciám (napríklad – Uber). V blízkej budúcnosti budú bežné aj povolania ako tréner dronov, architekt v rozšírenej realite alebo návrhár charakterov pre chatboty a roboty. V škole by som určite posilnila predmety zamerané na rozvoj kreatívneho myslenia na úkor memorovania faktov, ďalej na rozvoj analytického rozmýšľania a schopnosti spracovávať informácie. Programovanie spĺňa všetky tieto parametre a zároveň je zábavné. Deti si zo stavebnice môžu stavať roboty a programovať ich podľa fantázie.
Juraj Bednár – expert na on-line bezpečnosť
V oblasti on-line bezpečnosti ide dnes prevažne o ochranu pred automatizovanými útokmi. To znamená, že na ochranu musíme vymyslieť niečo lepšie ako najlepší automatizovaný robot, a to budú ešte dlho ľudia. Čo sa týka práce pre neexpertov, myslím si, že veľa profesií bude musieť získať aspoň základné znalosti z oblasti bezpečnosti. S prepojením našich životov s internetom sa terčom útoku stane už nielen náš počítač a mobil, ale aj vchodové dvere (ovládané elektronickým zámkom), autá, osvetlenie, kúrenie, domáce spotrebiče… Všetci, ktorí pracujú s týmito zariadeniami, sa budú musieť naučiť s nimi pracovať. Za základný odborný predmet považujem chápanie rizík a náhody, som však skeptický, či súčasní učitelia dokáitžu túto problematiku pochopiť.
Zuzana Gombošová – dizajnérka s biomateriálmi
Ak sa biomateriály budú vyrábať vo fabrikách alebo pestovať na farmách, tak, samozrejme, budú potrebovať obslužný personál. Ako príklad sa už dnes môžeme pozrieť na americkú spoločnosť Ecovative, ktorá pestuje obalové materiály z určitého druhu húb od roku 2006, dnes má dve fabriky a zamestnáva viac ako 70 ľudí. Čo sa týka výučby na školách, myslím, že by sa mal dať väčší dôraz na to, aby sme sa oboznámili s tým, odkiaľ a ako k nám výrobky a materiály prichádzajú. Menej totiž rozumieme svetu, keď väčšina populácie príde do kontaktu s produktmi len v stave pripravenom na "konzumáciu” a často nemá potuchy o ich pôvode. Orientovať sa v dnešnej ponuke produktov a rozoznať, čo je dobré a čo nie, začalo byť extrémne komplikovanou záležitosťou.