Bergmannová (ako sa volala za slobodna) zažila prvý zlý dotyk nacizmu už krátko po nástupe Adolfa Hitlera k moci, keď mala necelých 20 rokov. Nádejnú skokanku do výšky vylúčili zo športového klubu, lebo bola židovka. Rodičia ju preto poslali do Británie. Pod toto rozhodnutie sa podpísalo aj to, že nacisti zamietli Bergmannovej prihlášku na vysokú školu.
Keď sa blížil termín letnej olympiády v roku 1936 v Berlíne, Nemecko, ktoré sa vyhrážalo jej rodičom, ju primalo vrátiť sa do vlasti. Vyplývalo to zo snahy nacistov ukázať sa v lepšom svetle, aby to počas olympiády nevyzeralo, že so židmi je to až také zlé.
Špičkovým výkonom chcela dostať Hitlera do rozpakov
Mesiac pred olympiádou Bergmannová vyrovnala v Stuttgarte nemecký rekord v skoku do výšky. „Napriek tomu dva týždne pred začiatkom hier jej nemecký športový zväz oznámil, že ju nezaradil do tímu do Berlína z dôvodu slabej výkonnosti. Následne jej meno vyškrtol zo zoznamu rekordov,“ uviedla stanica Deutsche Welle. Bergmannová ťažko znášala absurdné rozhodnutie: „Bol to strašný šok, pretože som bola najlepšia,“ zdôraznila v roku 2015 pre noviny Newsday. Mala vynikajúcu formu, v Berlíne by bola favoritka na zisk zlatej medaily. „Chcela som súťažiť na olympiáde, aby som Hitlera dostala do rozpakov, aby som ukázala, čo židovka môže dosiahnuť. Mala to byť moja pomsta. Vedela som, mám na zlato,“ povedala v roku 2009 pre noviny Daily Telegraph.Mimochodom, čo nebolo dopriate Bergmannovej, to sa podarilo inej židovskej atlétke. Zlato v skoku do výšky vybojovala v Berlíne Ibolya Csáková, židovka z Maďarska.
Znechutenie z protižidovskej nespravodlivosti pred olympiádou a obava z rastúceho antisemitizmu priviedli Bergmannovú k emigrácii. V roku 1937 sa odsťahovala do USA, kde získala občianstvo a vydala sa za Bruna Lamberta, ktorý tiež utiekol z Nemecka. Skvelá skokanka do výšky následne dva razy zvíťazila na amerických majstrovstvách v atletike.
Nemcom odpustila po viac ako polstoročí
Odpor k nacistickému Nemecku bol v Bergmannovej taký silný, že v USA si zmenila pôvodné prvé, nemecky znejúce meno Gertel na Margaret. Záujem o vrcholový šport stratila v septembri 1939, keď nacisti napadli Poľsko a po vypuknutí druhej svetovej vojny jej bolo jasné, že olympiáda tak skoro nebude. (Hry sa nekonali v rokoch 1940 a 1944.)
Bol to strašný šok, pretože som bola najlepšia.Margaret Bergmannová - Lambertová, bývalá vynikajúca športovkyňa o vyradení z účasti na olympiáde
Bergmannová sa zaprisahala, že sa už nikdy nepríde pozrieť do Nemecka ani po skončení vojny, keď sa aspoň západná časť krajiny začala uberať cestou demokracie. S Nemcami nechcela mať dokonca nič dočinenia niekoľko desaťročí. Názor zmenila až v roku 1996. Prijala pozvanie Nemeckého olympijského výboru ako jeho hosť na letnej olympiáde v americkej Atlante. „Rozhodla som sa, nemôžem viniť túto generáciu Nemcov za to, čo urobili ich otcovia a dedovia,“ vysvetlila vtedy pre New York Times.
O tri roky súhlasila aj s návštevou Nemecka, kam ju zavolali, keď po nej pomenovali štadión v Laupheime, na ktorom jej kedysi nacisti zakázali športovať. Svoju účasť objasnila tým, že mládež, ktorá nenesie vinu za zločiny predkov, treba upozorňovať na hrôzy minulosti. „Cítila som ako potrebné pripomenúť to, tak som prikývla, aby som sa vrátila na miesto, o ktorom som sa zaprisahala, že ho nikdy nenavštívim,“ citoval ju vtedy server Jews in Sports (Židia v športe). Po Bergmannovej pomenovali aj jednu ulicu, ktorá vedie k olympijskému štadiónu v Berlíne.
