Trnavská univerzita bola takmer poldruha storočia centrom vzdelanosti Uhorska

24.08.2017 09:00

Založenie Trnavskej univerzity v roku 1635 bolo mimoriadnym prínosom v dejinách Trnavy. Táto inštitúcia prispela k tomu, že sa toto najstaršie slobodné kráľovské mesto na území dnešného Slovenska stalo centrom obrody katolíckej viery a strediskom vzdelania i kultúry celého Uhorského kráľovstva. Presťahovanie univerzity do Budína v roku 1777 tak pre „Malý Rím“ predstavovalo veľkú stratu. V týchto dňoch si pripomíname 240. výročie odo dňa, keď sa na univerzitnej pôde, 24. augusta 1777, konali posledné prednášky.

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Trnave,...
Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Trnave, najstaršia z univerzitných budov. Autor: Archív autora

Nástup reformácie v roku 1517 rozpútal obdobie náboženských bojov. V snahe zabrániť rozvoju protestantizmu katolícka cirkev reagovala protireformáciou. Vznikli nové rády. Významnú úlohu v rámci nich zohrali príslušníci Spoločnosti Ježišovej, jezuiti. V dôsledku reformácie došlo aj k rozvoju školstva. Protestanti boli presvedčení, že práve absolventi škôl budú najhorlivejšími šíriteľmi reformačných myšlienok. Tam, kde pôsobili, zakladali školy. Nešlo iba o stredné školy. Vznikali aj školy vysoké.

Významu škôl, pokiaľ ide o otázku konfesie, si boli vedomí aj jezuiti. Preto všade, kde si zriadili kolégium, otvárali latinské stredné školy a v niektorých prípadoch aj univerzity. Predsavzatie vytvoriť univerzitu v Uhorsku, keďže tu žiadna nebola, si vytýčil aj jezuita Peter Pázmaň. Od roku 1616 zastával post ostrihomského arcibiskupa. Arcibiskupstvo bolo, kvôli blížiacemu sa tureckému nebezpečenstvu, presídlené do Trnavy. Pázmaň sa dlhodobo podieľal na budovaní katolíckeho školstva. Zriadenie univerzity, na ktorom pracoval 15 rokov, bolo preto logickým vyústením jeho činnosti. Pokiaľ ide o jej sídlo, do úvahy pripadali, okrem Trnavy, aj mestá Bratislava a Skalica.

Tenella universitatula

Trnava dosiahla svoj zenit už v polovici 16. storočia. V čase tureckej expanzie sa stala významným centrom Uhorského kráľovstva. V dôsledku prílevu obyvateľov z ohrozeného juhu Uhorska, predovšetkým Maďarov, sa postupne menila národnostná štruktúra mesta, ktoré malo slovensko-nemecký charakter. Zmeny sa prejavili aj v otázke konfesionálnej. V meste obývanom pôvodne katolíkmi pribúdalo čoraz viac stúpencov reformácie, čo viedlo ku vzájomným konfliktom. Trnava v prvých desaťročiach 17. storočia prežívala ťažké obdobie. Musela pretrpieť okupácie povstaleckými protihabsburskými armádami Štefana Bočkaja a Gabriela Betlena, pustošenie vojskom Albrechta z Valdštejna aj morovú epidémiu.

Úsilie Pázmaňa, ktorý sa rozhodol z Trnavy vytvoriť centrum svojich rekatolizačných snáh, predstavovalo pre mesto novú nádej. Jeho plán sa podarilo realizovať 12. mája 1635. V tento deň bola založená Trnavská univerzita, či „tenella universitatula“ alebo „skromnučká univerzitôčka“, ako sa o nej Pázmaň zmienil. V zakladacej listine, ktorú vydal, sa uvádzalo, že cieľom univerzity je šíriť katolícku vieru v Uhorsku a povzniesť uhorský národ. Vzorom mu bola univerzita v rakúskom meste Graz. Sám Pázmaň univerzite venoval finančný príspevok vo výške 60 000 zlatých, niekoľko domov a stavebných parciel.

Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň.
Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň. Autor: Wikipédia

Patronát nad Trnavskou univerzitou prevzal jezuitský rád. Uhorský kráľ Ferdinand II. ju schválil bulou z 18. októbra 1635. Udelil jej privilégiá, práva a imunity, akými disponovali starobylé európske univerzity. Pápež Urban VIII. schvaľovaciu bulu vydať odmietol z dôvodu, že išlo o univerzitu neúplnú. Zo štyroch fakúlt mala totiž iba dve, filozofickú a teologickú. Chýbala jej právnická a lekárska fakulta.

Neľahké začiatky

Trnavská univerzita bola slávnostne otvorená 13. novembra 1635. Vyučovať sa začalo na druhý deň. Pázmaň predniesol reč, v ktorej oboznámil profesorov i študentov s ich právami a povinnosťami. Prvým rektorom univerzity sa stal rektor trnavského jezuitského kolégia Juraj Dobronocký. Výučba sa začala na filozofickej fakulte. Štúdium na nej bolo trojročné. Vyučovala sa najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika. Na teologickej fakulte sa prednášalo až od začiatku roka 1636. Štúdium trvalo štyri roky. Obe fakulty viedli matriky študentov, ktoré sa zachovali dodnes. Vyučovacím jazykom bola latinčina, čo v prípade profesorov znamenalo, že rozhodovala ich kvalifikácia a nie príslušnosť k národu. Univerzita dostala svoj odznak, pečať, žezlá pre rektora i dekanov, ako aj taláre a klobúky pre dekanov a iných univerzitných hodnostárov. Patrónkou univerzity sa stala Panna Mária, na sviatok ktorej sa konávali veľkolepé slávnosti.

Od začiatku univerzita zápasila s viacerými problémami. Súviseli s tým, že na teologickej fakulte bolo málo študentov. Nepostačovali tiež priestory. Najväčší problém predstavovala otázka financií. V čase protihabsburského povstania Juraja I. Rákociho v roku 1644 bola na univerzite prerušená výučba. Znovu sa obnovila po dvoch rokoch. Ťažké obdobie prežívala Trnava aj počas nasledujúcich povstaní Imricha Tököliho a Františka II. Rákociho. Univerzite sa ho podarilo prekonať. K dvom existujúcim fakultám pribudla tretia fakulta, právnická. Po uzatvorení Satmárskeho mieru, v roku 1711, sa zakončila séria protihabsburských povstaní. Pre Trnavskú univerzitu nastalo zhruba 40-ročné obdobie pokoja, v rámci ktorého zaznamenala značný rozkvet.

Zo života univerzity

Prvé promócie sa na univerzite uskutočnili 2. septembra 1637. Titul bakalára filozofie získalo 26 študentov. Pokiaľ ide o metódy vyučovania, univerzity 17. storočia sa viac podobali na stredoveké univerzity než na vysoké školy v dnešnom ponímaní. Primárnym cieľom jezuitskej výchovy bola viera v Boha. Profesori si nekládli za cieľ viesť študentov k samostatnému mysleniu, ale skôr k pasívnemu osvojeniu si prednášok. Jezuitský princíp zdôrazňoval, že vzdelávanie má byť založené na pozitívnej motivácii a odmeňovaní vynikajúcich študentov, nie na zastrašovaní a bitkách.

Zaujímavý bol zvyk zaužívaný na univerzite, ktorý vo svojom diele Notície zaznamenal polyhistor Matej Bell. Spájal sa s uvádzaním študentov prvého ročníka do univerzitného života. Iniciačný obrad bol špecifický tým, že prvoročiaci museli chodiť počas vinobrania po meste s tvárou zamazanou od sadzí. Zo stánkov, v ktorých obchodníci ponúkali svoj tovar, mali brať všetko, čo im prišlo pod ruku. Akt mal mať výchovný charakter. Posmech, ktorý študenti utŕžili, mal byť výstrahou pred rôznymi nerozvážnymi činmi.

Mnohí študenti univerzity sa neskôr stali jej pedagógmi. Trnavskí profesori vydávali množstvo vynikajúcich diel z rôznych vedných odborov. Univerzita mala bohatú knižnicu, archív, zbierky, divadlo, botanickú záhradu, hvezdáreň, lekáreň a vlastné observatórium. Disponovala dobre vybavenou vlastnou tlačiarňou. Súčasťou univerzity bolo aj univerzitné rekreačné zariadenie v neďalekej obci Biely Kostol. Botanická záhrada, knižnica a iné pracoviská boli prístupné aj verejnosti.

Reformy Márie Terézie

Chod Trnavskej univerzity sa začal meniť za vlády Márie Terézie. Panovníčka si bola vedomá toho, že vzdelávanie v Uhorsku, ako aj v celej habsburskej monarchii, nedosahovalo požadovanú úroveň. Bolo nevyhnutné ho reformovať. Najdôležitejšími cieľmi modernizácie vzdelávania bolo zavedenie jednotného školského systému, poštátnenie škôl a obmedzenie cirkevného vplyvu. V roku 1752 Mária Terézia vydala nariadenie, týkajúce sa reformy filozofickej a teologickej fakulty Trnavskej univerzity podľa vzoru univerzity vo Viedni. Doba výučby na filozofickej fakulte sa skrátila na dva roky a skúšobný rok. Na teologickej fakulte pribudli nové predmety. Právo študovať na univerzite získali aj evanjelici. Neskôr bola Máriou Teréziou zriadená lekárska fakulta. Hoci pôsobila iba krátko, v dejinách Trnavskej univerzity to predstavovalo významný krok. Jej absolventi pôsobili ako skvelí mestskí a stoliční lekári. Jeden z nich, Jakub Reineggs, bol dokonca osobným lekárom gruzínskeho kráľa Herakleita II.

Reformy mali protijezuitské zameranie. Samotný jezuitský rád bol v roku 1773 zrušený bulou pápeža Klementa XIV. Následne boli jezuiti vylúčení z teologickej fakulty, na filozofickej fakulte však pôsobili naďalej. Majetok trnavského jezuitského kolégia pripadol Trnavskej univerzite. Zrušenie rádu umožnilo viedenskému dvoru ďalej reformovať univerzitu, ktorá už bola poštátnená, úplne podľa vzoru Viedenskej univerzity.

Otvorila sa aj otázka premiestnenia Trnavskej univerzity do Budína, nanovo budovanej metropoly Uhorska. Vo februári 1777 Mária Terézia poskytla pre univerzitu budínsky kráľovský palác, čím bol jej osud fakticky spečatený. Poslednú prednášku v Trnave mal profesor uhorského práva Ján Zelenay. Ako náhradu za univerzitu mesto Trnava získalo Kráľovskú akadémiu. Bola kombináciou filozofickej a právnickej fakulty. Svoju činnosť začala v novembri 1777 a po siedmich rokoch bola preložená do Bratislavy. Čo sa týka niekdajšej Trnavskej univerzity pôsobiacej v Budíne, na základe nariadenia Jozefa II. bola neskôr presťahovaná do Pešti. V súčasnosti nesie názov Univerzita Loránda Eötvösa a sídli v Budapešti.

Význam Trnavskej univerzity

Bezmála 150-ročné pôsobenie univerzity v Trnave malo veľký význam pre mesto i celé územie dnešného Slovenska. Ako sa vyjadril jeden z jej rektorov, Trnava sa dostala do povedomia celej Európy. Mesto sa stalo strediskom vedy, vzdelanosti a kultúry. Je pritom obdivuhodné, že univerzita prekonala všetky útrapy a dokázala ďalej pokračovať vo svojom poslaní.

Počas svojej existencie na trnavskej pôde vydala približne 5 000 titulov. Jej tlačiareň opúšťali latinské, grécke, hebrejské, nemecké, maďarské, rumunské, chorvátske či francúzske texty. Vychádzali však aj texty slovenské, počet ktorých sa zvýšil najmä v druhej polovici 18. storočia. Na univerzite pôsobili vynikajúci vedci z oblasti spoločenských a prírodných vied.

V priebehu rokov 1635 – 1777, keď univerzita pôsobila v Trnave, ukončilo štúdium 4 315 študentov. Boli to príslušníci všetkých národov a národností habsburskej monarchie, ale aj zahraniční študenti z viacerých štátov vtedajšej Európy. Prevažná časť poslucháčov pochádzala práve z oblastí dnešného Slovenska. Aj vďaka Trnavskej univerzite sa začalo v Trnave formovať moderné slovenské kultúrne povedomie. Koncom 18. storočia vyvrcholilo prvými pokusmi kodifikovať spisovný slovenský jazyk.

Trnavská univerzita, jedna z najstarších univerzít na území dnešného Slovenska, bola najväčšou a najvýznamnejšou vzdelávacou inštitúciou v Uhorsku. Pázmaňovi Trnava vďačí za povesť uhorského centra vzdelanosti, ktoré si udržala 142 rokov. Univerzita vychovala desiatky katolíckych kňazov, ktorí sa neskôr zaslúžili o rozvoj slovenského jazyka a literatúry. Komplex budov Trnavskej univerzity bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1992 bola v Trnave zriadená Trnavská univerzita s odkazom na tradíciu historickej Trnavskej univerzity.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Trnavská univerzita
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk