Ide o ojedinelý objav v Karpatskej kotline z obdobia začiatku stredoveku a o jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov nájdených na našom území. Poklad objavený 7. mája 1937 je dnes známy ako poklad byzantského kupca a umiestnený je v Múzeu Andreja Kmeťa v Martine.
Na mieste v Zemianskom Vrbovku, kde bol nájdený, ho už niekoľko dní pripomína pamätník či umelecká kompozícia s názvom „Na pavučinách času“.
Zakopal ho byzantský kupec
Strieborné mince, náramky, kalich, náhrdelník, náušnice či ďalšie vzácnosti. To všetko so sebou niesol neznámy kupec asi pred 1 300 rokmi, ktorý smeroval z Byzantskej ríše vtedajšou obchodnou cestou do našich končín.
O tom, aké mal zámery, existujú už len legendy. Podľa jednej z nich išlo o časť platby, ktorou si Byzancia kupovala od Avarov mier. Podľa inej išiel kovotepec ponúkať tento tovar na predaj.
„Jedna z téz hovorí, že kupec a aj výrobca v jednom si na dobre viditeľnom a zapamätateľnom mieste väčšinu drahocenností zakopal a s tou menšou časťou sa vybral do cieľa zistiť, o čo by bol v meste, kam smeroval, záujem. Potom si zrejme chcel prísť aj po zvyšok, no k tomu už nedošlo,“ cituje niektoré názory historikov starosta Zemianskeho Vrbovka Jozef Hollý.
Je dosť pravdepodobné, že kupca prepadli a možno aj zabili zbojníci, no túto domnienku už zrejme nikto nikdy nepotvrdí, ani nevyvráti. Isté je len to, že po zakopaný a ukrytý tovar, dnes už poklad, sa vyslanec Byzantskej ríše nikdy nevrátil. Nebyť náhody o pár storočí neskôr, nikto by sa o ňom zrejme ani nedozvedel.
Našli ho roľníci
Písal sa 7. máj 1937 a roľník Ján Štimel s bratom Pavlom a so slúžkou čistili ako mnoho dní predtým svoje polia od hroblí. Odvážali pritom množstvo kameňa, aby sa pôda mohla stať obrábateľnou.
V ten deň Ján nadvihol jeden z kameňov a pod ním našiel starý majetok kupca. V tom čase to bol tretí najväčší poklad byzantských mincí mimo samostatného územia Východorímskej ríše. Presné datovanie pokladu k roku 670 umožnilo sedemnásť mincí razených za panovania byzantského cisára Konstansa II. (641 – 668) a jedna razená už za panovania jeho syna Konštantína IV. (668 – 685).
Ján si poklad nenechal, ale nález okamžite ohlásil úradom. Ako odmenu za vydanie pokladu dostal 800 korún, čo bol na tie časy veľký peniaz, a na pamiatku aj kovový prsteň s nápisom Slovenský štát ďakuje.
Poklad potom putoval cestami-necestami, až sa dostal do fondov Muzeálnej Slovenskej spoločnosti. Hollý pripomína, že medzitým si ho bolo možné pozrieť na Bratislavskom hrade, v Prahe a už niekoľko mesiacov je jeho domov Múzeum Andreja Kmeťa v Martine.
Prsteň za nález
Nálezca pokladu Ján Štimel už vyše tridsať rokov nežije, zato v Zemianskom Vrbovku býva jeho 57-ročný vnuk Ján. Ten má o poklade, ktorý našiel jeho dedo, dostatok informácií.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Ani nie tak od neho, ale od môjho otca, ktorý mi o ňom rozprával a aj mi bol ukázať miesto, kde sa našiel. O legende som potom mohol porozprávať aj ja svojim deťom,“ prezrádza. Cennosť mu nepripomínajú len informácie, ktoré sa v ich rodine prenášajú naprieč pokoleniami, ale aj hmotný dôkaz. Je ním spomínaný prsteň, ktorý dostal z vďaky od Slovenského štátu jeho dedo.
Odložený ho má doma a veľmi si ho cení. Samotný poklad však ešte naživo nevidel. Pritom mohol. Minulý mesiac organizovala obec zájazd do múzea, kde je poklad uschovaný a prezentovaný verejnosti, no zdravie bolo proti. Možno nabudúce.
Symbolický návrat
Po okrúhlych osemdesiatich rokoch od svojho nájdenia sa poklad, hoci len symbolicky, vrátil do Zemianskeho Vrbovka. V obci, ktorá má menej ako sto obyvateľov, zorganizovali Deň byzantského kupca.
V rámci neho na mieste nálezu, na holi, z ktorej je pekne vidieť na vrch Sitno, osadili pamätník či umeleckú kompozíciu s názvom „Na pavučinách času“. Jej autorom je maliar a sochár Fero Guldan.
Čo obsahoval poklad byzantského kupca
- 18 mincí, 4 lievikovité náramky, 1 kalich, 2 vrchlíkové misky, 1 olámaný náhrdelník, 1 zvyšok záponky, 2 náušnice, 2 lunicové závesky, 1 ružicovú ozdobu, 1 deformovaný terčík, 6 plechových polgulí, 1 odlomený pásik, 1 zohnutú tyčinku, 2 kúsky nespracovaného striebra.
- Všetky predmety a prvky boli v striebre a vážili 61 dag.
„Lokalitu sme označili informačnou tabuľou v slovenčine aj v angličtine, ktorá poskytne základné informácie o náleze pokladu. Verím, že sa pri nej budú zastavovať turisti,“ nádeja sa Hollý.
Poklad pripomína v Zemianskom Vrbovku aj reliéf s textom básne, ktorú pre oprášenie udalosti spred rokov vytvoril Ľubomír Feldek a text zhudobnila – a na slávnosti Dňa byzantského kupca na mieste nálezu zaspievala – jeho dcéra Katarína.
Hollý by bol nesmierne rád, keby mali v obci aj múzeum a v ňom aj niečo zo slávneho pokladu. Toto však nepovažuje za reálne. „Sme maličká obec, ktorá peniaze na múzeum nemá. Keby sme ho aj mali, nemáme podmienky na to, aby sme v ňom mohli prezentovať jeho cennosti. Už len ich prevoz k nám, stráženie a zabezpečenie by sme finančne nemali šancu utiahnuť,“ uzatvára.