Povstal zo samého dna, aby stvoril kovové zázraky

, 16.09.2017 08:00

Denník Pravda pripravuje seriál Úspešní Slováci. Prinášame príbehy o ľuďoch, ktorí sú vo svojej oblasti výnimoční. Aj keď nemusí ísť o mimoriadne známe osobnosti. Dnešný príbeh je o kováčovi, ktorý si svojimi výrobkami spravil meno už aj cudzích krajinách a svojím umením nadchol aj mladú generáciu, ktorá začína kráčať v jeho šľapajach.

Ján Kaniansky s priateľkou Andreou Hromadovou.
Ján Kaniansky s priateľkou Andreou Hromadovou.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Musel sa dostať na samé dno v práci aj v živote, aby znova vstal a vlastnými rukami vytvoril niečo úžasné a nevšedné. Ján Kaniansky z Handlovej priznáva, že v ťažkých časoch, ktorými prešiel, keď bol bez peňazí, boril sa so zdravotnými problémami, rozviedol sa a mal vážnu životnú krízu, mu pomohla priateľka tým, že ho jednoducho zatvorila v dielni a povedala mu, nech odtiaľ nevyjde, kým niečo pekné nevyrobí. Vtedy vznikli originálne poštové schránky, o ktoré má dnes záujem celý svet.

Ján Kaniansky vyštudoval strojárstvo a už na škole počas štúdia prvýkrát videl kováčske remeslo. Vtedy strávil v kováčskej dielni týždeň, pretože to tak stálo v školských osnovách. V tom čase však ešte netušil, že pôjdu spolu s nákovou a ohňom bok po boku celý život.

„Doma sme mali kováčsku vyhňu, to otec zohnal, ale vtedy ma to nejako neoslovovalo. To až potom som k tomu prišiel ako slepé kura k zrnu,“ spomína J. Kaniansky. Po škole si hľadal v Handlovej prácu a v rámci hľadania zavítal aj do kováčskej dielne, v ktorej zostal. Zbadal, že kováčstvo má perspektívu a neskôr sa aj osamostatnil. Jeho prvým výrobkom bola brána do vlastnému domu.

Kovaná schránka na poštu môže vážiť až 20...
Kovaná schránka na poštu môže vážiť až 20 kilogramov. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Sprvoti robil pre známych a rodinu za pekné slovo, potom začal vyrábať aj pre cudzích ľudí. „V rokoch 2005 až 2007 to bol veľký boom. Vtedy som pracoval aj ako majster odborného výcviku na škole a popritom som robil kováčstvo. Strašne veľa času sme v tých rokoch strávili v Terchovej a po okolitých obciach. Tam išli väčšinou zábradlia, ploty, brány. Boom sa však skončil v roku 2008 až 2010, keď sa hovorilo o kríze a v rovnakom čase prišli aj supermarkety, ktoré takéto kované veci, na pohľad pekné, začali vo veľkom predávať sa za lacný peniaz. To máte tak ako so všetkým, každý sa pozerá na peniaze a naša práca nie je lacná. To ma donútilo v roku 2010 zatvoriť dielňu a hľadať si prácu niekde ako zvárač,“ povedal Kaniansky. V tom čase sa začalo perspektívnemu kováčovi všetko kaziť.

Kríza v práci aj v živote

Po zatvorení dielne sa Jánovi zosypal nielen pracovný, ale aj súkromný život a ocitol sa doslova na dne. Začal pracovať ako zvárač, po troch rokoch si však pokazil oči, zdravie, a navyše sa aj rozviedol.

Kovaná poštová schránka s prepracovanými...
Kovaná poštová schránka s prepracovanými detailami. Autor: Archív J. Kaniansky

„Zostal som bez perspektívy, bez bývania, bez peňazí, s pokazeným zdravím. Bolo aj také obdobie, že som si povedal, že mám už toho dosť, že už ma to nebaví. Práca s ľuďmi je tá najhoršia, keď vás nahnevá prvý, druhý, tretí, niečo sa pokazí. Vtedy ma podržala priateľka. S ňou stále žijem,“ priznal. Nevie, ako by všetko dopadlo, keby nemal pri sebe ženu, ktorá s ním zostala aj napriek ťažkostiam, v ktorých sa ocitol. Práve ona ho zatvorila v dielni a nakázala mu, nech tvorí, robí a niečo pekné vymyslí. Verila mu.

A Ján prišiel na niečo, čo na slovenskom trhu dovtedy nebolo. Vytvoril zopár netradičných poštových schránok, ktoré sa aj doteraz zo sortimentu, ktorý ponúka, najviac predávajú.

Tŕňová koruna z pece Jána Kanianskeho.
Tŕňová koruna z pece Jána Kanianskeho. Autor: Archív J. Kaniansky

„V tom čase bol Janči bez príjmu a to, čo dostával, išlo na výživné a pokrytie výdavkov. Pekné od jeho priateľky bolo to, že mu povedala, netráp sa, ja to zatiahnem a budeme v domácnosti fungovať takto, pokiaľ sa nepostavíš na nohy,“ dopĺňa pani Andrea Hromádková. Podľa Kanianskeho to bola súhra okolností aj v tom, že sa v tom istom čase dostal k zaujímavému videu, kde sa vravelo: rob to, čo miluješ, ale rob to inak ako ostatní a nájdi niečo také, čo druhí nerobia. Navyše začal pridávať na sociálne siete príspevky a svoje výrobky, čím sa zviditeľnil a našiel si takto fanúšikov a prvých zákazníkov. Práve poštové schránky sa stali podľa neho tým, čo ho zase vystrelilo nahor.

Kovaná poštová schránka s prepracovanými...
Kovaná poštová schránka s prepracovanými detailami. Autor: Archív J. Kaniansky

Nápad bol z jeho vlastnej hlavy, ale odštartovalo to video na internete, kde uvidel poštovú schránku zo zahraničia s motívom mačky. „Mal som ústa otvorené a vravel som si, že toto nie je možné, aby sa to dalo takto spraviť. Ale skúsil som. Bol som doma vo zváraní, skúsil som experimentovať s farbami a bolo. Celkom slušne uletený nápad bol práve ten, že urobíme schránku v rifľovej farbe, pretože som si nevedel dosť dobre predstaviť modrú schránku. Nakoniec môj kolega dotiahol môj nápad do dokonalosti a celé to urobil tak, že ani nevieme, ako sa mu to podarilo. On sa hádam so štetcom v ruke a s kladivom zároveň narodil,“ hovorí Kaniansky. Schránky majú rôzne tvary aj formy, viaceré majú aj zvieracie motívy. Ide však o kvalitnú ručnú prácu a každá jedna je originál. Váha jednej takejto schránky sa pohybuje okolo dvadsiatich kilogramov a ich cena je od 150 do takmer 500 eur.

Tŕňová koruna a luster so 70 sviečkami

Poštových schránok vzniklo hneď niekoľko a všetky boli netradičné. Veľký úspech zožali najmä tie s rifľovým motívom. Okrem schránok však pán Kaniansky povyrábal aj iné mimoriadne netradičné kúsky. „Začalo sa to netradičnou poštovou schránkou, potom však začali ľudia chcieť aj ďalšie zvláštne veci. Jedna zákazníčka mala kríž s Ježišom v životnej veľkosti a poprosila ma, či by som jej nevyrobil tŕňovú korunu, tak som vyrobil,“ hovorí kováč.

Ten teraz ide vyrábať bocianie hniezdo, na stužkovú zas zostrojil kreslo tak, aby sa doň dal pripútať triedny profesor. „Keď si sadol, nasadili mu remene a súdili ho. Tiež sme robili aj svietnik na 37 sviečok. Robil som aj svietnik v tvare gule, kam išlo sedemdesiat sviečok, a ten putoval do kostola,“ hovorí. Vraví, že najviac ho hnevá, ak za ním príde zákazník a povie, že chce mať presne taký istý plot ako jeho sused.

Obrábanie kovu do jeho finálnej podoby.
Obrábanie kovu do jeho finálnej podoby. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

„Za tie peniaze ti vyrobím inakší, oveľa lepší, krajší, originálny, vravím mu. Ale on nie. On trvá na tom, že chce presne taký, aký je ten susedov. Tak spravím kópiu plota, ale ani ma to nebaví a potom to idem namontovať a ani si to nefotím, lebo to za to nestojí,“ priznáva. Kaniansky priznáva, že má najradšej v tvorbe voľnú ruku a oceňuje, ak si zákazník dá poradiť. Najviac ho baví vyrábať veci práve do interiéru.

„Kto hovorí, že kov do interiéru nepatrí? Patrí, rovnako ako drevo. Aj drevo je chladné a patrí tam. Z kovu sa navyše dajú povyrábať veci, ktoré interiér skutočne skrášlia,“ myslí si kováč. To, že kov sa dá využiť aj v interiéroch, skrslo v hlave jeho spoločníčky Hromádkovej. „Tie lustre, ruže, svietidlá, postele, stoličky, barové stoličky. Zariaďujeme teraz jeden podnik, kde sme robili stoličky, robili sme dvere lietačky aj kovové ozdoby. Pri vchode môžu do nich ľudia kopnúť. Sú to sú nádherné kúsky, tam sme použili netradičný dizajn,“ dopĺňa Hromádková.

Zamestnal svojho študenta

Kaniansky si svojimi výrobkami spravil meno už aj cudzích krajinách a svojím umením nadchol aj mladú generáciu, ktorá začína kráčať v jeho šľapajach.

Kované poštové schránky, tŕňová koruna či rovno...
Kované poštové schránky, tŕňová koruna či rovno kované ruže priamo z pece Jána Kanianskeho.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Archív J. Kaniansky

Priamo uňho v dielni pracuje jeden z jeho bývalých študentov Lukáš. „Robil som uňho už aj pred krízou, potom som sa musel zamestnať inde, ale vrátil som sa,“ hovorí Lukáš, ktorý priznáva, že túto prácu si zamiloval aj vďaka tomu, ako pútavo ju dokázal opísať Kaniansky, ešte keď o nej prednášal u nich na škole.

„Učil som žiakov v praxi použiť vzorce objemov, obsahov, Pytagorovu vetu, pretože u mňa to videli. Decká sa učili na mojich zákazkách, mojom železe a niektoré to chytilo a začali chodiť aj po poobediach,“ hovorí Kaniansky. Vraví, že drvivá väčšina jeho výrobkov je na Slovensku, ale našli si ho už aj zahraniční klienti. „Robili sme do Čiech, do Rakúska, Nemecka, Španielska. Celý minulý rok bol postavený na Kanade, tam sme vyvážali strašne veľa vecí. Aj do Ruska už išli naše výrobky.“

Teraz dostal naozaj netradičný nápad. Začal pracovať na náhrobku svojho nebohého otca, železničiara. Vytvára ojedinelú dekoráciu na hrob, ktorá bude obsahovať aj kovový vlak na moste.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Úspešní Slováci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku