Foto: SHUTTERSTOCK
Potreba prísnej kontroly populácie nie je čistou fantáziou – až donedávna presadzovala Čína politiku jedného dieťaťa, ktorú zaviedla v 70. rokoch, aby dostala pod kontrolu prudko stúpajúci počet obyvateľov.
Človek by si mohol myslieť, že dlhšie žijúca spoločnosť povedie k zvýšeniu populácie, ale realita je dosť odlišná. Nárast populácie viac ovplyvňuje pôrodnosť ako úmrtnosť.
„Z krátkodobého hľadiska pokles úmrtnosti vedie k rastu populácie,“ uviedla Jane Falkinghamová, profesorka a riaditeľka Strediska pre populačné zmeny University of Southampton. „Z dlhodobého hľadiska je určujúcim faktorom plodnosť, a nie úmrtnosť.“
Experimenty s krvou predĺžili myšiam život
Nedávne klinické testy na myšiach zistili, že diabetické myši dostávajúce liek metformín, ktorý je na trhu od roku 1957, žili dlhšie, než nediabetickí jedinci, ktorí tento liek nebrali. Tento výskum naznačil. že by metformín mohol chrániť aj proti samotnému starnutiu, a nie len proti cukrovke druhého typu.
Samozrejme, existujú aj potenciálne druhy farmaceutickej liečby, ktoré by mohli nielen chrániť proti starnutiu, ale navyše zvrátiť jeho následky. Ukázalo sa, že takmer upírska praktika, keď starí ľudia dostávajú krvné transfúzie od mladých darcov, má isté liečebné účinky.
Túto fascináciu potenciálne oživovacích schopností krvi ako prvý skúmal nemecký doktor Andreas Libavius v roku 1615, keď zvažoval možnosť napojenia žíl staršieho muža na žily mladého.
Libavius veril v úspech tejto metódy. A výsledky pokusov z roku 2005 ukázali, že táto myšlienka má sľubný potenciál. Staré myši začali byť s mladšou krvou zdravšie, zatiaľ čo mladé myši, ktoré dostali krv starších, sa cítili podstatne horšie. Ale nesmú sa prehliadať riziká spojené s krvnými transfúziami, ako sú poranenia pľúc a infekcie.
Je treba dodať, že sa vyvíjajú aj druhy liečby, ktoré nie sú také kontroverzné, a údajne sa počas laboratórnych testov ukázali rovnako účinné. Myšiam odstránili senescentné bunky – teda tie, ktoré sa už nedokážu deliť a tvoriť bunky nové – s pomocou injekcie látky nazvanej Foxo4-DRI.
Táto látka v zásade narúša prirodzený proces, ktorý bunke hovorí, že sa má prestať deliť. Pokusné myši majú teraz 30 mesiacov, čo zodpovedá 100 ľudských rokov. Zostávajú stále aktívne, čo dokazuje, že sa nejedná len o dočasný efekt.
Aké budú následky?
Aké budú následky, ak tieto techniky uspejú a podarí sa radikálne predĺžiť život? Jedným z možných problémov je, že ľudia žijúci dlhšie prispejú k negatívnym následkom preľudnenia, ktoré patria medzi čím ďalej tým horúcejšie problémy 21. storočia.
Existuje aj etický problém. Pokiaľ nebude liečba spomaľujúca starnutie dostupná pre všetkých, hrozí vznik spoločnosti rozdelenej na dve vrstvy – na tých, čo si ju budú môcť dovoliť, a na tých, ktorí nie. Už teraz žijeme v sociálne nerovnom svete. Dieťa narodené v slume v Nairobi má dosť odlišný život od dieťaťa narodeného v londýnskom Kensingtone.
Aj v prípade, že by lieky spomaľujúce starnutie boli rozdeľované rovnomerne, stálo by ľudstvo pred následkami neustále starnúcej populácie, aké teraz rieši napríklad Japonsko.
Mnoho starších ľudí sa potýka s chorobami, ako je rakovina, srdcové choroby, demencia a ďalšie. Väčšina súčasného lekárskeho výskumu sa tak nesústreďuje na to, aby sme žili dlhšie, ale aby sme žili zdravšie, a tým si sami predĺžili život a oddialili nástup nemohúcnosti.