Keď spília strom, vidno na ňom letokruhy, živú pamäť stromu. Netvoria súmerne sa zväčšujúce kružnice, sú krivolaké, akoby vyjadrovali priazeň aj nepriazeň živlov, ktoré strom láskali aj šľahali. Pamäť a skúsenosť vinohradníka Miroslava Petrecha sa skladá zo 47 letokruhov a keby sme k nim prirátali roky modranského a lednického štúdia, bola by bohatšia takmer o celú jednu dekádu.
Ono desaťročie tvorí nevyhnutné podhubie vinohradníckej gramotnosti, no až mnohoročná previerka vinohradom a pivnicou ukáže, ako vie človek premeniť ponúkanú príležitosť na triumf a niekedy sa tešiť len z toho, že zachránil vinohrad pred najhorším. Vinica musí prežiť, aby opäť rodila.
"Až keď človek prežije vzostupy a pády, dokáže pevne stáť vo vinohrade,“ tvrdí Miroslav Petrech, ktorý očakáva, že ročník 2017 mu prinesie lepšie ako priemerné víno. Nechce to zakríknuť, veď víno čaká ešte veľa metamorfóz, pokým vyzrie na opojný nápoj.
Pobožní katolíci a veselý luterán
O aktuálnom ročníku Petrech prehodí, že je taký, aký proroci opisujú v Biblii. Vinohradníci a vinič zažili krutú zimu. Keď na Viničnom vrchu oberali ľadové víno, na kopci namerali mínus 19 a dolu v dedine klesla teplota ešte o štyri stupne nižšie. Vinič prežil a vydarilo sa aj ľadové vínko.
Až keď človek prežije vzostupy a pády, dokáže pevne stáť vo vinohrade.Miroslav Petrech, vinohradník
V apríli sa zjavila vlna mrazov, ktorá v celej Juhoslovenskej oblasti pripravila vinohradníkov možno o tretinu úrody. Na Viničnom vrchu však bolo iba neškodných mínus jeden. Potom sa krajom prehnal ľadovec. "Nás výčiny počasia obišli, pretože Mužľania sú pobožní katolíci a ja veselý luterán. Žijeme v zhode, a to Pán Boh kvituje,“ vysvetlí božiu priazeň Miroslav Petrech.
Za to, že vinohrady nevymrzli, by mali súčasníci poďakovať predkom. Trvalo im storočie, možno dve, kým bedlivo vyhodnocujúc priebeh počasia s istotou začali pestovať vinič na Viničnom vrchu. Všetky snahy rozširovať vinice na miesta, kde nepatrili, vyšli nazmar. Petrech si spomenie, ako v roku 1985 vymrzli vinohrady na rovinách v okolí Modry, kým tie na svahoch prežili. Treba počúvať starých ľudí, čítať kroniky, tam sa nájde vysvetlenie, prečo jedny polohy sú bezpečné a iné zradné.
Petrech začal vinohradnícku kariéru na mužlianskom družstve. Pod palec si ho vzal skúsený agronóm Rudolf Koňuch. Raz mu vyrozprával, ako v snahe dopestovať viac marhúľ vysadili stromy na kopec. Starí Mužľania mu vraveli, "baracky tam nepôjdu, pán inžinier,“ ale plán nepustil. Stromy tam síce vegetovali, ale nerodili, prekážala im silno vápenatá pôda. Zato viniču sa v nej darí.
Dnes sa dajú urobiť presné pôdne analýzy, vyhodnotiť meteorologické pozorovania, ale Petrech pripomína, že povahu pozemku poznali naši roľnícki predkovia dokonale. Nezabúdajme na dedičstvo pokolení. Je v ňom múdrosť, ktorá nič nestojí.
Petrech je nenapraviteľný optimista. Každú jar víta s presvedčením, že kráča v ústrety dobrému ročníku. "Väčšinou sa mi prianie splnilo. Príroda si sama so sebou poradí. No zažil som trikrát katastrofálne krupobitie. Dva razy v sedemdesiatych rokoch a potom v roku 1987. Posledný raz bola škoda za päť miliónov korún. Vinica vyzerala na odpis, ale za dva roky vinič neuveriteľne zregeneroval. A potom neverte predkom.“
Cibéby sú darom prírody
Čím je výnimočný ročník 2017? Napríklad cibébami, zoschnutými hrozienkami, ktoré napadla ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea persoon. Petrechovi sa urodilo zdravé hrozno, ale v septembri výdatne napršalo, spadlo dákych 70 milimetrov.
A potom sa vyčasilo. Vznikli podmienky na to, aby sa vo vinici ráno zahalenej v závoji hmly objavila ušľachtilá pleseň.
Za Petrechovu kariéru sa cibéby zjavili na Rizlingu rýnskom šesť ráz. Ide o vzácny úkaz, o súbeh šťastných poveternostných okolností. "Treba si ich zaslúžiť,“ lakonicky podotkne Miroslav Petrech.
Kvalitou tohtoročná úroda pripomína vinohradníkovi veľmi dobrý ročník 2015. Na konci prvej októbrovej dekády mal rizling 24 stupňov cukru a 9,1 gramu kyselín. "Ak nič nepokazíme, narodí sa krásne víno. Tí, čo sa ponáhľali a hrozno podtrhli, budú mať tenšie víno. Chce to trpezlivosť,“ povie vinár.
Lenže trpezlivosť môže byť aj balansovaním na hrane možného a nemožného. Od úspechu k neúspechu je iba krok. Hospodár minimalizuje riziko vtedy, keď dokonale pozná vinohrad. "Musíš ho prejsť veľakrát a tiež si premietnuť všetko, čo si v ňom zažil v minulosti, a z toho usúdiť, kam asi povedie vývoj.“
Čo je intuícia? Bohatá profesionálna a životná skúsenosť. Z nej pramení správne rozhodnutie. Zem tejto jesene bola fajnovo prehriata, cukry sa nazbierali, prišiel k tomu výdatný dážď, bobule nasiakli vodou a zjavila sa botrytída.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Neobyčajné botrytické víno potrebuje čas, múdreho vinohradníka a polohu. Mikroklímu na Viničnom vrchu ovplyvňuje trojica zlievajúcich sa riek – Dunaj neďaleko Štúrova prijíma vody Hronu a Ipľa. Ony prispievajú k tvorbe hmiel, ale bez slnka a dažďa v správnych dávkach by sa pleseň neobjavila a neurobila svoju prácu v bobuli.
Petrech patrí k znamenitým tvorcom ľadových vín. Lenže rizling napadnutý botrytídou už nie je dobrý na ľadové víno. To si vyžaduje celé zdravé bobule. Rok dá vinárovi to, čo vychádza z jeho podstaty, podotkne Miroslav Petrech. Výborný postreh.
Na Petrechovej tvári sa objaví šibalský úsmev mládenca z bošáckych kopaníc. Koľko len toho vie tento čulý sedemdesiatnik. Víno je jeho celoživotný partner, druhá uznanlivá a usmerňujúca manželka. Roky však nie sú len výhodou prinášajúcou obrovské skúsenosti, sú aj bremenom, ktoré treba statočne nosiť so sebou.
"Čas ma dobieha, už som nie taký rýchly ako pred dvadsiatimi rokmi. Ale vinohrad ma baví ako hrom. Aj dušu by som zaň dal.“ Z vinohradníka prehovorila vášeň, láska, to, čo drží človeka nad vodou alebo presnejšie vo vinici.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Koľko čokolád je v červenom
Všetci poznajú Petrecha ako tvorcu skvelých rizlingov. Lenže v mužlianskych vinohradoch sa rodia aj výborné červené vína, modré pinoty, vynikajúce alibernety i kabernety. Pravda, cesta k ním nebola jednoduchá. S odstupom času sa zdá, že prvý Petrechov vinohradnícky polčas nebol taký slnečný ako druhý.
Vinohradník dáva za pravdu svojmu životnému priateľovi Fedorovi Malíkovi, že slovenským červeným chýbalo slnko, a potom dodá, že aj skúsenosti, práca s červeným vínom v sude, technológie.
"Potrebovali sme jedno, druhé i tretie a čas nám postupne priniesol lepšie technické vybavenie aj porozumenie červenému vínu i viac slnka,“ zhodnotí Miroslav Petrech. Cestu k slovenskému červenému otvorila podpora vlády. V roku 1970 prišlo nielen vyhlásenie, chceme viac slovenského červeného vína, ale aj príplatok dve koruny za kilogram modrých muštových odrôd. Vtedy vysadili družstevníci v Mužli Svätovavrinecké, André a neskôr Alibernet.
"Na červené víno treba mať sakramentskú trpezlivosť. Vravievam, že kým Španieli a Taliani majú v ňom dve slnká, my len jedno. V ich vínach sa kúpu dve belgické čokolády a v našom jedna z Figara. Ale už to neplatí, najmä keď príde rok plný slnka,“ porovnáva 20. a 21. storočie slovenského červeného vína Miroslav Petrech.
Všetci vedia, že Petrech sa blysol s rizlingom, ktorý ocenil uznávaný americký hodnotiteľ vín Robert Parker. Akoby v tieni tohto úspechu stoja jeho červené vína. A pritom Pinot noir získal vo Švajčiarsku na svetovej degustácii najušľachtilejšieho burgundského vína po dva razy zlaté medaily.
Pinot je pinot, ale Petrech je majstrom výnimočne krásnych Alibernetov. Ten z roku 2011 je víno, ktoré žiari a stále rastie do krásy, poskytujúc prekvapujúce vnemy. Kríženec Alicante Bouchet a Cabernetu Sauvignon našiel na Slovensku vinárov, čo skrotili jeho čiernomorský odeský temperament, veď sa aj pôvodne volal Odeskij čornyj.
V Petrechovej pivnici sa skvejú nové dubové sudy. Sú pripravené na dlhé zrenie červených vín. Vinár dopriava vínam dlhý čas na odležanie v sude, všetko, samozrejme, závisí od potencie odrody, ročníka a vinárovho odhadu.
Uprednostňuje veľké sudy, prvý rok ide červené do 450-litrových a potom v druhom roku vkĺzne do 1 500-litrových sudov. Veľký objem je pre červené víno ako pohodlná posteľ pre spáča. Čo dá vínu ležanie v sude? Len guľatosť, príjemnú aromatiku, predýchanie všetkých procesov vzniku? Aj človek potrebuje dobrý spánok, aby podal výkon, a víno, živý obraz nás ľudí, nie je výnimkou.
Každý skúsený vinár, a Miroslav Petrech nie je výnimkou, skromne vraví, že hlavné dielo pri zrode vína vykonáva režisér menom príroda. Rola prírody je nespochybniteľná, ale skromnosť veľkých asistentov prírody je skôr vyjadrením pokory pred nevyspytateľným konaním prírody.
Nebuď hrdý a namyslený, uč sa, spolupracuj a spolu odhalíme tajomstvá vína, hovorí vinárom príroda. Tento vinársky koncept priviedol Petrecha k dobrému vínu: bielemu aj červenému.