Do lietadla letiaceho smer Istanbul nastúpil aj s manželkou a so synom. Len produkty z medu, ktoré si pribalili, vážili vyše sedemdesiat kíl, na osobných veciach šetrili, ako sa dalo. Zmestiť sa museli do váhového lietadlového limitu, tak si pre istotu nevzal so sebou na osemdňovú cestu ani holiaci strojček.
Cieľom cesty na prelome septembra a októbra tohto roku bola už 45. včelárska výstava Apimondia, ktorá sa konala v tureckom Istanbule. Okolo tisíc včelárov z celého sveta sa na ňu hotovalo nielen obohatiť svoje vedomosti a nové poznatky pri chovaní včiel, ale aj súťažiť. Výstava je považovaná za neoficiálne majstrovstvá sveta včelárov, ktorí počas nej prezentujú svoje medy, medoviny, výrobky z medu a aj schopnosť zabaliť svoje sladké výrobky čo najkrajšie a najpútavejšie.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Keby bol pred cestou do krajiny, kde európsky spôsob života sa už prelína s orientálnym, niekto pánovi Vargapálovi povedal, že sa stane absolútnym víťazom súťaže včelárov, asi by neveril. V jednotlivých kategóriách, ktorých bolo nad desať, však získal päť zlatých a štyri strieborné medaily. Najviac zo všetkých. Šiestou zlatou, ktorú získal, bola cena pre absolútneho víťaza podujatia. Domov do Košíc tak odlietal plný zážitkov, ale aj s množstvom ocenení v taške.
Prácu so včelami dostal do vienka
Rodák z obce Hraň v okrese Trebišov dostal vzťah k včelám a včelárskej práci do vienka. „Môj starý otec sa dožil takmer stovky, a z toho osemdesiat rokov včelárčil. Včely sme mali doma v záhrade, starý otec bol gazda a choval aj sliepky, zajace, ošípané, či holuby. K prírode mal ako agronóm na družstve vždy veľmi blízko a to formovalo aj mňa. Od malička som sa práci pri všelách pri dedovi priúčal,“ hovorí pán Vargapál.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Ako chlapec plný ideálov a snov sa však na púť životom vybral vlastnou cestou. V škole vyštudoval odbor mechanik kancelárskej techniky a opravoval písacie stroje či kalkulačky. Hlavu mal však aj plnú čísiel a ekonomiky, ktorá sa stala jeho vášňou. A tak sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia venoval burzám, robil technické a finančné analýzy, zaoberal sa otázkami privatizácie. Pritom relaxoval pri včelách.
„Na prelome tisícročí som ale prišiel o prácu a rozmýšľal, čo ďalej. Vtedy som sa rozhodol urobiť dôležitý krok a svoj koníček – včelárstvo, povýšiť na povolanie. Od roku 2001 som profesionálnym včelárom,“ zdôrazňuje Vargapál.
Včelárstvom v dobrom zmysle slova nakazil aj svoju manželku, ktorá mu pomáha. Okolo 180 včelstiev obhospodaruje v rodnej obci Hraň, no so včelstvami aj pravidelne kočuje po východnom Slovensku. Kvôli tomu, aby mohol ponúkať viacej druhov medov. Med najskôr roky predával veľkoobchodníkom, no v posledných rokoch ho už predáva aj sám. Vo svojej predajni v Košiciach. Okrem medu aj propolis, peľ, materskú kašičku, medovinu, sviečky i darčekové balenia svojich produktov. Je to obdobie akejsi odmeny za tvrdú prácu v jarných mesiacoch, keď s manželkou trávia prácou okolo včiel denne aj šestnásť či viac hodín.
Foto: archív T. Vargapála
Na výstavách včelárov zažiaril ako kométa
Včelárska výstava Apimondia má dlhú a bohatú tradíciu. Smerujú na ňu včelári zo všetkých svetadielov, aby prezentovali svoje výrobky z medu. Včelárov láka aj bohatými prednáškami o pokrokoch vo včelárstve, o inováciách, liečení včelstiev a aj využití včelích produktov na liečenie ľudí. Silné zastúpenie na nej mávajú aj včelári z krajín pre nás exotických, ako Omán či Saudská Arábia, kde sa vďaka výnimočným kvetom darí vyrobiť výnimočný med. Ďalej silné včelárske krajiny ako Rusko, Čína či Turecko.
Pán Vargapál sa tento rok na výstave Apimondia, ktorá sa koná každé dva roky, zúčastnil tretíkrát. V roku 2013 mal svoju premiéru na Apimondii v Kyjeve, odkiaľ si domov priniesol jednu zlatú medailu. O dva roky nato zastupoval jeho firmu jeho syn. Otcovi neurobil hanbu, práve naopak. Z Južnej Kórey sa vrátil s tromi zlatými medailami.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Do Turecka na svoje tretie neoficiálne majstrovstvá sveta odlietal pán Vargapál v spoločnosti manželky a aj syna, ktorý im poslúžil ako tlmočník z angličtiny. Spomedzi asi tisícky súťažiacich boli zo Slovenska len dvaja. Vargapál hovorí, že niektorí ďalší slovenskí včelári poslali na súťaž svoje produkty kuriérom, ale na súťaž pre problémy v colnom sklade v Istanbule neprenikli. Napriek tomu sa o Slovensku a výrobkoch z medu od nás hovorilo v Istanbule len v superlatívoch.
Pán Vargapál žal medaily ako na bežiacom páse a so ziskom šiestich zlatých a štyroch strieborných bol absolútnym víťazom Apimondie. Ocenenia získal za medy, medoviny, sviečky a darčekové balenia. Špeciálna bola podľa neho súťaž v kategórii zvanej „displey“, v rámci ktorej museli na ploche 60 × 60 × 60 centimetrov naaranžovať niečo pútavé, súvisiace s medom. Zvládli to bravúrne.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda, archív T. Vargapála
„To, čo sa nám v Istanbule podarilo získať, je odmenou za tvrdú prácu, ktorú robíme, no aj motiváciou a povzbudením do budúcnosti. Je to aj dôkazom, že na Slovensku máme naozaj veľmi dobré a kvalitné medy, na čom majú však, a to podčiarkujem, pričinenie najmä včely a príroda. Samotný med je predovšetkým ich zásluha. Včelár môže ich prácu iba zúročiť alebo pokaziť. Pokaziť napríklad nesprávnym skladovaním v hliníkových konvách, ktoré sú zdraviu škodlivé, či skladovaním medu v priestoroch so slabšou hygienou,“ vysvetľuje.
Hoci sa z Turecka šikovný včelár z východu vrátil len nedávno, už myslí na ďalšiu súťaž. V roku 2019 sa Apimondia bude konať v kanadskom Montreale a v roku 2021 v Ufe, v Baškirskej autonómnej republike v Rusku. Vargapál sa plánuje zúčastniť na oboch, no už teraz vie, že prekonať latku v počte získaných medailí, ktorú nastavil do vysokých výšin, bude nesmierne zložité. „Úspechom bude zopakovať, respektíve sa priblížiť k výsledkom z Turecka,“ poznamenáva.
Med je nielen produkt, ale aj liek
O včelárstve rozpráva pán Vargapál so zanietením a s vášňou. Tomuto kumštu prepadol vo všetkých smeroch, a už teraz vie, že ho bude sprevádzať po celý život. Sortiment medov, ktorý vyrába, je bohatý a pestrý. Prezrádza, že v ponuke má osem až desať druhov medov, keď je dobrá sezóna, tak aj dvanásť. „Spomeniem napríklad repkový med, vŕbový med, slnečnicový med, agátový med, lesný med, lúčny med a aj ďalšie druhy. Vyrábame však aj propolis, peľ, materskú kašičku, sviečky. Produktom dávame lákavú tvár aj v darčekových baleniach,“ konštatuje.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Pán Vargapál však pripomína aj iný význam medu, a to jeho schopnosť liečiť ľudí. Do budúcnosti chce preto svoj sortiment rozširovať o produkty, ktoré majú liečivé účinky. Jedným dychom vymenúva, ktorý včelí produkt je na čo dobrý.
„Veľa ľudí má napríklad problémy s paradentózou, ktorá sa ťažko lieči. Málokto však vie, že vhodným liekom môže byť propolis. Perga, teda pergentovaný peľ, je produkt zaujímavý pre telo človeka, lebo mu dodáva imunitu. Obsahuje veľké množstvo vitamínov a minerálov, a to dokonca v pomere, v akom ich má ľudské telo. Takže pri užívaní jednej dávky denne v objeme čajovej lyžičky si telo buduje imunitu. A to v prírodnej forme,“ zdôrazňuje.
Spomína aj ďalšie produkty včiel, ktoré sú tiež podľa neho fantastickou prírodnou lekárňou. Napríklad materská kašička podporuje u žien hormonálnu rovnováhu a má vplyv na plodnosť. Za výborné prírodné antibiotiká, ktoré pomáhajú ľuďom, považuje aj už spomínaný propolis. Ten je podľa Vargapála veľmi účinný na rôzne zápaly, bolesti hrdla či pri chrípke. „Ja sám som mával často zapálené hrdlo a dlho mi nič nepomáhalo. Po tom, čo som začal užívať spomínané dary prírody, moje problémy pominuli,“ dodáva.