Na prieskume sa zúčastnilo 2 856 ôsmakov a deviatakov zo 175 škôl. Cieľom bolo zistiť, či majú osobnú skúsenosť s nejakou formou násilia. Opytovanie sa zameralo na fyzické prejavy násilia, ale aj na psychické, čo je oblasť, ktorej sa dostáva zo strany verejnosti podstatne menej pozornosti.
Slovné urážky a ponižovanie, zamykanie v izbe za trest či odopieranie jedla. Dotazník zaoberajúci sa psychickým násilím položil deťom päticu otázok, ktoré mali zistiť, s akým konaním sa stretávajú v domácom prostredí. Prieskum sa zameral na psychický nátlak, vydieranie, vyhrážanie sa, neprimerané obmedzovanie, hrubé správanie či ponižovanie. Výsledok je znepokojujúci – s niektorým z prejavov psychického násilia sa stretlo aspoň raz v živote 33,3 percenta detí.
S násilím sa stretávajú doma aj v škole
Podobný výskum realizoval inštitút aj v roku 2013, vtedy skúsenosť so psychickým násilím priznalo 20,6 percenta opýtaných detí. Hoci to vyzerá, že situácia sa za štyri roky rapídne zhoršila, hovorca ministerstva práce Michal Stuška upozorňuje, že výsledky ovplyvnili rozličné metodiky, ktoré boli použité. „Nemožno jednoznačne hovoriť o náraste psychického násilia, nakoľko v roku 2013 sa do výsledkov nezahŕňali deti, ktoré boli jednému alebo dvom konaniam súčasne vystavené iba raz,“ vysvetlil.
Faktom však zostáva, že psychické násilie sa týka obrovského množstva detí na Slovensku. Nestretávajú sa s ním len doma, ale aj v škole. Podľa prieskumu zažila viac ako polovica detí – 53,4 percenta – ponižovanie, urážky či nadávky zo strany svojich spolužiakov. Zarážajúce je, že 16 percent detí má takúto skúsenosť aj zo strany zamestnancov školy.
Uveria, že nie sú hodné lásky
Psychologička Jarmila Tomková pre Pravdu vysvetlila, že deti vystavené psychickému násiliu majú často vplyvom svojich blízkych o sebe negatívny obraz. „Dieťa neprimerane reaguje na svoje chyby, bojí sa zlyhania, môže trpieť neprimeranými pocitmi viny a vzťahovačnosťou,“ vysvetlila odborníčka. Obeť takéhoto typu násilia môže byť úzkostná, čo neraz odpozoruje aj jeho okolie.
„Pokiaľ dieťa dlhodobo nezažíva pocit bezpečia a lásky v rodine, nevie sa cítiť hodný lásky a rešpektu ani v iných prostrediach. Tak sa stáva, že aj keď mu okolie prejavuje náklonnosť, nevníma ju, drží si odstup, či samo seba vníma ako okolím neprijatého, lebo uverilo tomu, že lásky nie je hodné,“ doplnila Tomková.
Každý rodič občas zlyhá
V súvislosti s výsledkami prieskumu sa tiež vynára otázka, kde sa končí nezvládnutá výchova zo strany rodiča a kde sa už začína týranie. Podľa psychológa a riaditeľa Detského krízového centra Náruč Róberta Braciníka je táto hranica veľmi tenká.
„Treba si uvedomiť, že je prirodzené, že každý rodič občas zlyhá – takpovediac mu prasknú nervy. Tu je však rozhodujúci postoj samotného rodiča k takémuto konaniu – či ho reflektuje ako zlyhanie, vybočenie z normy a snaží sa, aby sa už nezopakovalo, prípadne stávalo čo najmenej, alebo ho prijme ako bežný nástroj výchovy, alebo ho dokonca preferuje,“ vysvetlil odborník, podľa ktorého môže byť takéto správanie rodiča často ovplyvnené jeho vlastnou skúsenosťou z detstva.
Aj podľa Milana Fica z Inštitútu pre výskum práce a rodiny je ťažké určiť, kde sa nachádza krehká hranica medzi výchovou a násilím. Zdôraznil však, že psychické násilie je spoločnosťou často zľahčované. „Keď sme robili tento prieskum, obvolávali sme aj učiteľov a pýtali sme sa, či na školách nejakým spôsobom riešili takúto situáciu, či sa takéto prípady vyskytli. V drvivej väčšine odpovedali, že o tom nevedia. Buď sa to k nim nedostane, alebo to nevedia rozpoznať, alebo je to tak skryté, že sa to nijakým spôsobom nerieši,“ potvrdil.
Akákoľvek forma násilia ovplyvňuje psychiku
Aj Braciník upozornil na to, že psychické násilie často podceňujeme. „Neuvedomujeme si, že sa ho môžeme dopúšťať aj v situáciách, ktoré nemusia byť primárne zamerané na deti – napríklad rodičovské konflikty či rozvodová problematika a s ňou spojené ťahanie sa o deti,“ doplnil.
Ako ďalej opísal, psychické násilie často sprevádza iné formy násilia – fyzické, sexuálne, ale aj hrubé zanedbávanie. Samotné psychické týranie sa dokazuje ťažko, pretože si ho neraz ani samotná obeť nemusí uvedomovať, upozorňuje odborník. „Akoby si naň zvykla, akceptuje ho ako súčasť správania sa druhej osoby, od ktorej je v rôznej miere závislá. Toto sa nestáva iba deťom, ale aj dospelým,“ pripustil.
| Počet detí, ktoré sa stretli so psychickým týraním | |
|---|---|
| Slovné urážanie, nadávanie, ponižovanie | 22,2% |
| Trestanie odmietaním sa rozprávať | 16,7% |
| Vyhrážanie sa, že dieťa opustí | 7,2% |
| Zamykanie v izbe za trest | 6,4% |
| Odopieranie jedla, až dieťa zostalo hladné | 3,0% |
(Zdroj: Inštitút pre výskum práce a rodiny)
Akákoľvek forma násilia na deťoch, či už dlhodobá alebo epizodická, však závažným spôsobom ovplyvňuje ich psychiku, varuje ďalej riaditeľ krízového centra. „Mali by sme preto hľadať také spôsoby vo výchove, kedy sa vieme vyhnúť násiliu a pritom nerezignovať na učenie detí rešpektu voči spoločenským pravidlám či úcte k druhým ľuďom,“ zdôraznil Braciník.
Dôležitá je prevencia
Nové úlohy súvisiace so znižovaním násilia na deťoch si stanovil aj rezort práce v rámci aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, ktorú vláda schválila minulý týždeň. Odborníci si posvietia aj na problematiku psychického násilia.
„Významné sú predovšetkým úlohy týkajúce sa výrazného posilnenia prípravy a realizácie preventívnych aktivít na miestnej úrovni, aktivít v oblasti zvyšovania povedomia a kvalifikácie zamestnancov v oblasti odhaľovania násilia. Týka sa to najmä orgánov štátnej správy, samosprávy, škôl a školských zariadení, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ priblížil Stuška.
Zriadená bude tiež národná linka na pomoc detským obetiam. Poskytovať bude poradenstvo predovšetkým v online priestore, ktorý rezort považuje za rizikový. „Jej odborníci budú zároveň aktívne spolupracovať s ďalšími orgánmi na odhaľovaní prípadov násilia na deťoch,“ uzavrel hovorca.
Týranie a zneužívanie detí
Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa sa v anglosaskej literatúre označuje ako CAN – Child Abuse and Neglect. Tento pojem zahŕňa nielen aktívne formy ubližovania, ale aj rôzne pasívne formy. Podľa inej definície sa za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa považuje akékoľvek nenáhodné, vedomé (prípadne i nevedomé) konanie rodiča alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobí i jeho smrť (Dunovský a kol. 1995).
Základné formy CAN syndrómu sú:
- telesné týranie aktívnej povahy: zatvorené/otvorené poranenia, mnohopočetné zranenia, tržné rany, podliatiny, bitie, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otrávenie, popálenie, smrť
- telesné týranie pasívnej povahy: nedostatočná výživa až vyhladovanie, nedostatok v bývaní, ošatení, v zdravotnej a vo výchovnej starostlivosti
- psychické týranie aktívnej povahy: nadávky, ponižovanie, vyhrážanie, strašenie, stres, šikanovanie, verbálna agresia
- psychické týranie pasívnej povahy: nedostatok podnetov, zanedbanie duševné aj citové, ide všeobecne o zanedbanosť a zanedbávanie
- sexuálne zneužívanie: sexuálne hry, ohmatávanie, manipulácia v oblasti erotogénnych zón, znásilnenie, orálny sex, incest
- sexuálne zneužívanie pasívnej povahy: exhibícia, video, foto, audiopornografia
Odborníci upozorňujú, že psychickú traumu, ktorú dieťa týraním utrpí, si so sebou nesie po mnohé roky, niekedy i po celý život. Minimalizovať dlhotrvajúce dôsledky zneužívania či zanedbávania sa dá najmä včasným rozpoznaním týrania a rýchlym začatím terapie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Najúčinnejším prostriedkom znižovania počtu detí ohrozených syndrómom týraného dieťaťa je prevencia. Je potrebné informovať širokú verejnosť o problematike týraného dieťaťa a zvyšovať všeobecné povedomie o povinnosti hlásiť každé podozrenie na týranie a zanedbávanie dieťaťa v najbližšom okolí (napríklad zavolať na Krízovú linku). Podnety na linky, ktoré pomáhajú týraným deťom, môže zavolať anonymne ktokoľvek – sused, učiteľ, rodinný známy.
Na Slovensku existuje určitý systém starostlivosti o týrané deti, na ktorom sa podieľajú tak štátne, ako aj neštátne inštitúcie. Oznámiť prípad môže buď samotné dieťa, alebo osoba, ktorá má podozrenie, že vývoj dieťaťa je z nejakej príčiny ohrozený. Deti sú v akútnych prípadoch umiestnené v Centre pre týrané deti. Toto zariadenie je určené deťom, ktoré potrebujú zvláštnu a okamžitú pomoc. Ide predovšetkým o deti duševne a telesne týrané či sexuálne zneužívané svojimi rodičmi alebo cudzou osobou.
Vo všeobecnosti sa tieto deti často nachádzajú akoby na dvoch póloch – alebo sú neprimerane utiahnuté alebo zas neprimerane agresívne. Je dôležité napomôcť v rámci terapie týraným deťom posunúť sa na tomto kontinuu – utiahnutosť – agresia, viac do stredu, do oblasti „normy“.
Podľa psychológov je taktiež týranie detí univerzálnym rizikovým faktorom budúceho antisociálneho správania sa obete. U detí, ktoré trpeli psychicky alebo boli sexuálne zneužívané, sa v dobe dospelosti dvakrát častejšie vyvíjajú poruchy správania.
Znaky, podľa ktorých spoznáme psychicky týrané deti:
- známky fyzického, mentálneho alebo emocionálneho oneskorenia vo vývoji
- neúmerné reakcie na svoje chyby, neustále podceňovanie sa
- obavy z nových situácií
- sebaubližovanie až suicidálne pokusy
- neurotické prejavy
- neprimeraná reakcia na bolesť – v oboch smeroch, teda akoby ju vôbec necítili alebo hystéria kvôli nepatrnému podnetu
- drogy
- prejavy neistoty vo vzťahoch s väčšinou ostatných ľudí, neschopnosť nadviazať priateľstvo a udržať si ho
- správanie nadmerne pasívne alebo, naopak, extrémne agresívne
- obavy a vyjadrenia, že dieťa nemá nikto rád, že nemá cenu, že si nič nezaslúži a pod.
- obavy a vyjadrenia z možného potrestania
- nedôvera k dospelým ľuďom, ktorí sa deťom snažia pomôcť alebo, naopak, až prílišná závislosť od nich a prejavovanie nadmernej vďačnosti za prejavenú pozornosť
- nachádzanie si opakovaných dôvodov, prečo zotrvávať inde ako vo vlastnej rodine, i keď je to nanajvýš nevhodné
- obviňovanie sa za všetko možné
- presvedčenie, že ho nikto nemá rád
Znaky, podľa ktorých spoznáme zanedbávané deti:
- podvýživa, podváha, hlad, hltavé a rýchle jedenie
- pomalý rast, neprospievanie
- slabá telesná hygiena – zápach, špinavé telo, oblečenie, ekzémy
- zanedbané zdravotné potreby – okuliare, zuby…
- neošetrené poranenia
- stále sťažnosti na bolesti
- letargia, apatia, vysoká unaviteľnosť, nedostatok záujmu, vyčerpanosť
- nechápavosť, pasivita, ťažkopádnosť, slabá slovná zásoba
- kradnutie, žobranie
- nechodí do školy alebo veľmi skoro prichádza a neskoro odchádza, túla sa
- dlho je samo vonku – nedostatok dohľadu
- rôzne neurotické prejavy – enuréza, rytmické kývanie hlavou alebo celým telom
- obhrýzanie nechtov, cmúľanie predmetov, prstov, vytrhávanie vlasov
- nesústredené, nevie sa učiť, nemá potrebné návyky
- nezvládnuteľné prejavy v správaní, delikvencia, alkohol, drogy
- malá sebaúcta
Znaky, podľa ktorých spoznáme fyzicky týrané deti:
- poranenia alebo popáleniny nevysvetliteľného pôvodu, ich opakovaný výskyt
- nepravdepodobné zdôvodnenia týchto poranení dieťaťom alebo rodičom, prípadne inou osobou
- nechuť hovoriť o poraneniach
- modriny po celom tele, najmä na mäkkých častiach, môžu byť následkom štípania, bitia alebo hryzenia. Pozor – nezveličovať modriny na lakťoch a kolenách – deti sú väčšinou bité práve po iných častiach tela
- plešiny, vytrhané vlasy
- neochota dieťaťa prezliekať sa na telocvik, prípadne chodiť v krátkych nohaviciach a tričku i v horúcich dňoch
- opakovaný strach ísť domov a strach zo stretnutia s rodičmi
- sklony k sebatrýzneniu a sebapoškodzovaniu
- chronické úteky od rodičov
- uhýbajú pri pohladení (čakajú facku), k dospelým pristupujú zboku
Foto: SHUTTERSTOCK
Znaky, podľa ktorých spoznáme sexuálne zneužívané deti:
Deti do 5 rokov:
- nemajú pocit istoty a s nápadným strachom „visia“ na rodičoch
- v prítomnosti konkrétnej osoby (zneužívateľa) prejavujú mimoriadne silný strach (vo viac ako 90 % prípadoch je to známy človek alebo príbuzný, v takmer 50 % vlastný rodič)
- dieťa hystericky kričí pri prebaľovaní, príp. pri vyzliekaní spodnej bielizne sa stáva hysterickým
- v okolí genitálií je možné pozorovať niektoré fyzické znaky
- bolesti alebo zápaly v oblasti krčnej, análnej alebo genitálnej
- regres ako obranný mechanizmus
- sexuálne správanie neúmerné veku – sexuálne podnety ich niekedy pohoršujú alebo niekedy práve naopak nevyvolávajú žiadnu prirodzenú zvedavosť
- neprítomný pohľad, nešťastný výraz, smutná nálada, rozpačitosť, agresivita, utiahnutosť
- problémy s jedením, chronické zobúdzanie sa so zlými snami, pomočovanie (keď už predtým sa nepomočovalo)
- pri hre s bábikami alebo inými deťmi príliš zasvätene napodobňujú sexuálne správanie
- kreslenie pohlavných orgánov
- strata záujmu o zábavné aktivity, o rozprávky, hry s inými deťmi
- neslušné slová a frázy, ktoré sa dieťa pravdepodobne naučilo od zneužívateľa – nezodpovedajú „bežným“ detským nadávkam a frázam
- dieťa o sebe hovorí, že je zlé a nanič
Deti od 5 do 12 rokov:
- naznačujú, že poznajú alebo majú určité tajomstvá, ktoré však nemôžu nikomu prezradiť
- hovoria o akomsi probléme svojho kamaráta
- začínajú klamať, kradnúť, nadávať s cieľom upútať na seba pozornosť
- majú u seba nevysvetliteľné sumy alebo darčeky
- majú desivé sny, začínajú sa občas pomočovať
- prestávajú sa radovať z predtým obľúbených činností
- neochotne sa vyzliekajú pred telocvikom
- bez vysvetliteľného dôvodu začínajú neznášať nejakú dospelú osobu, nechcú, aby sa o nich predtým obľúbená osoba chodila starať
- sexuálna aktivita je neprimeraná ich veku
- kreslia sexuálne inšpirované obrázky – môžu znázorňovať aj akt zneužitia
- trpia infekciami močových ciest, krvácaním alebo zvýšenou citlivosťou v genitálnej alebo análnej oblasti
- majú problémy s jedením – nechutenstvo alebo prejedanie
- depresie – až pokusy o samovraždu
- majú o sebe zlú mienku, majú sklony k sebapoškodzovaniu
- úteky z domova
- regres k správaniu, keď boli mladšie – hrajú sa s hračkami, ktoré odložili, cmúľajú si palec
- pokúšajú sa sexuálne zneužiť ďalšie deti
- vymýšľajú si výhovorky, aby nemuseli ísť domov
- hovoria o sebe, že nestoja za nič a nič z nich nebude
Deti staršie ako 13 rokov: (platia aj všetky predošlé)
- chronická depresia, sklony k samovražde
- drogy, nadmerné množstvo alkoholu
- trpia stratou pamäte
- majú obavy z konkrétnych ľudí
- výrazne preberajú rodičovskú úlohu – starajú sa v domácnosti o všetkých a o všetko, len nie o seba
- chronicky trpia nočnou morou, boja sa tmy
- sú neschopné sa sústrediť
- rozprávajú o svojich známych, ktorých kedysi niekto zneužil
- izolujú sa od ostatných detí
- prudké výbuchy hnevu
- pocity viny
Kto je ohrozený syndrómom týraného dieťaťa?
- deti žijúce v nestabilnom rodinnom prostredí
- deti rodičov závislých od návykových látok či výherných automatov
- deti v rodinách s nízkou sociálno-ekonomickou úrovňou
- deti v rodinách spoločensky uzavretých voči majoritnej spoločnosti (uzavretosť týchto rodín spôsobuje, že javy, ako je týranie, zneužívanie, zanedbávanie, je obťažné odhaľovať)
- detí rodičov s rôznymi psychickými poruchami alebo deti páchateľov trestných činov, deti psychopatických osobností s asociálnym charakterom
- týrania sa dopúšťajú rodičia častejšie na deťoch, ktoré sú nepokojné a nezvládateľné
- rodičia – preťažení a stresovaní
- rodičia bez dostatočnej empatie, osobnostne nezrelí
Hlavným koordinátorom aktivít na Slovensku zameraných na prevenciu týrania detí, na detské obete násilia a na dodržovanie detských práv je nezisková organizácia Centrum Slniečko z Nitry (www.centrumslniecko.sk), ktorá vznikla v roku 1998. Taktiež funguje aj Občianske združenie Náruč (Žilina) – pomoc deťom v kríze.
Funguje bezplatná Linka detskej istoty – 0800 116 111. Tieto linky fungujú pre celé Slovensko.
Ďalšou linkou, na ktorú je možné telefonovať, je Detská linka dôvery – 0800 11 78 78 a Pomoc ohrozeným deťom – 02 62 24 78 77