Foto: Archív, Kysucké múzeum
Na stromčekoch tak kedysi boli ozdoby zo slamy, z krepového papiera či doma vyrábané salónky a horeli na nich sviečky.
Ladené do biela či do zlata, s modrými, čírymi alebo farebnými svetielkami. S jednofarebnými či vzorovanými vianočnými guľami. Vianočné stromky zdobíme tak, aby sa nám páčili. Niekto uprednostňuje moderný štýl, iný sa snaží vrátiť k tradičnému zdobeniu. Ako nám potvrdila Janka Gunčáková, dizajnérka z čadčianskej Okrasy, výrobného družstva, v ktorom už vyše 60 rokov ručne vyrábajú sklenené vianočné ozdoby, už asi tretiu sezónu sú veľmi žiadané biele vianočné ozdoby. No tento rok ide aj červeno-zelená kombinácia a opäť je veľmi obľúbeným retro štýl a viacfarebné vianočné gule.
Niektoré zvyky pri zdobení vianočných stromčekov zostali, iné sa vytratili úplne. Pretrvalo najmä to, že príprava a zdobenie stromčeka robí radosť najmä deťom. „Ako deti sme pomáhali pri zdobení stromčeka a príprave kolekcií. Kolekciu vždy navarila mama. My sme ju zabalili do pozlátky a do pozlátky sme balili aj orechy,“ spomína Darina Hnidková, kultúrna manažérka z Kysuckého múzea v Čadci, na svoje detské Vianoce v hornokysuckej obci Staškov.
Dodala, že nechýbali jablká, cesnak, cibuľa. A na vetvičkách sa zapaľovali ozajstné sviece. „Moji starí rodičia takto zdobili stromček a taký nesmel chýbať ani u nás,“ dodala Hnidková. Stromček nestál na zemi ako dnes, ale visel zo stropu, aby obyvatelia skromného príbytku šetrili miestom. „Mali jednu miestnosť a v tej jednej miestnosti ľudia žili, varili, jedli, spali. Stromček bol nad štedrovečerným stolom. Väčšinou to bolo v rohu, a ten roh bol vyplnený ešte svätými obrázkami, ktoré boli tak trošku odsunuté od steny. Moja prababka hovorievala, že to preto, aby tí svätí na nás hľadeli a ochraňovali nás,“ vysvetlila Darina Hnidková z Kysuckého múzea.
Krepové ružičky
V hornokysuckej obci Čierne v Skalickej doline spestrovali výzdobu stromčeka farebné ružičky, ktoré drôtikom prichytili na vetvičky stromčeka. Najprv ich vyrábali z červených papierikov, v ktorých bola zabalená mletá káva melta. „Neskôr, keď sa objavil krepový papier, začali sa ružičky robiť z neho. A z alobalu, v ktorom bola zabalená čokoláda, sa zase robili púčiky do stredu,“ priblížila 40. až 50. roky minulého storočia Božena Budošová z Folklórneho súboru Ozvena v Čiernom.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
„V tých dávnejších časoch sa robili aj ozdôbky alebo reťaze zo slamy. Keď ľudia kosili, tak si povyberali také krajšie steblá. Tie si nastrihali, navliekali na nitku a tým ešte stromček omotali,“ dodá Budošová. A keď išiel gazda do lesa, tak stromčekov priniesol viac – jeden dal na hnoj, jeden do chlieva a tretí zavesil doma nad stôl.
Slivková polievka
Okrem kapustnice sa napríklad v Staškove na horných Kysuciach varila aj slivková polievka. „Boli tam sušené slivky, hríby, zemiaky. My ako deti sme ju strašne nemali rady, pretože nám nechutila. Potom neskôr sa to obrátilo a teraz túto polievku milujem. Hovorilo sa jej brja,“ spomenula pracovníčka Kysuckého múzea.
Dodala, že pod štedrovečerný stôl sa naukladala úroda. A nielen tá. „Pod stôl sa dávalo železo, na ktoré sme si museli klásť nohy, aby sme boli zdraví, aby sme mali nohy silné, aby sme mohli behať, aby sme mohli pomáhať rodine. Okolo nôh stola bola reťaz, aby sme boli súdržní, aby sme sa od seba nerozdelili,“ pripomína kysucké štedrovečerné zvyky Hnidková.