Štefan Nosáľ (90) – legenda Lúčnice
Hoci súbor nezaložil, s Lúčnicou bol od jej začiatkov. Za krátky čas sa Štefan Nosáľ vypracoval z tanečníka na choreografa a umeleckého šéfa Lúčnice. Vytvoril svojský štýl pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie. Vychoval vyše šesťsto tanečníkov a vyše tridsať profesionálnych choreografov.
Vyrastal na hriňovských lazoch, ale rodičia ho poslali študovať na gymnázium do Banskej Bystrice. Otec chcel z neho lekára, matka farára, on sa však rozhodol pre stavbárčinu v Bratislave. Neskôr vyštudoval aj choreografiu na VŠMU. To už bol však spätý so svojou celoživotnou vášňou.
Lúčnicu založili Ľuba Baková-Pavlovičová a Oľga Chodáková, ktoré najskôr vytvorili folklórny súbor pri spolku Živena. Na ich stretnutie si Nosáľ spomínal v rozhovore pre Pravdu takto: „Profesor K. L. Zachar robil vtedy predstavenie Rok na dedine, bolo to čosi ako predchodca Maľovaného na skle. Povolal si do predstavenia aj národopisnú skupinu Živenu. Prvé predstavenie videl profesor Karel Plicka a pozval ich na poľnohospodársku výstavu – na európskej úrovni – v Prahe, a tam sa prvý raz predstavili ako skupina. Hovoríme si, že toto je začiatok Lúčnice. Bolo to v roku 1948 a ja som prišiel v roku 1949. Už keď som videl Rok na dedine, veľmi sa mi to páčilo: Toto by som chcel robiť!“
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Keď sa v roku 1953 vytvorilo profesionálne vedenie súboru, stal sa profesionálnym tanečníkom a choreografom. S Lúčnicou zbieral úspechy po celom svete. "Veľkým darom umeleckého vedúceho a choreografa Štefana Nosáľa je schopnosť vytvoriť tance s vysokým umeleckým nábojom, pričom však zachováva ich originalitu,“ napísala napríklad kritička denníka New York Times.
Oceňovaný bol aj doma. V roku 1968 mu udelili titul zaslúžilý umelec a v roku 1989 národný umelec, v roku 1997 získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2007 mu prezident udelil Pribinov kríž I. triedy za významný prínos k rozvoju slovenskej kultúry.
Nestor slovenského folklóru, dlhoročný umelecký šéf, choreograf a režisér súboru Lúčnica zomrel 22. júla vo veku 90 rokov.
Eugene Cernan (82) – posledný človek na Mesiaci
Eugene Cernan – americký astronaut slovenského pôvodu a posledný človek na Mesiaci. Tento príbeh pozná u nás vari každý. Menej sa však vie, že Cernan nebol ďaleko od toho, aby bol aj prvým človekom na lune.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Cernan mal české i slovenské korene. Jeho starý otec prišiel do USA v roku 1903 z Vysokej nad Kysucou. „Gene“ sa narodil rok po skončení prohibície v mafiánskom Chicagu. Na strednej škole využil ponuku na štipendium od amerického námorníctva, aj vďaka nemu vyštudoval za inžiniera elektrotechniky na Purduovej univerzite. V službe pri námorníctva lietal na stíhačkách, mal na konte aj 200 pristátí na lietadlových lodiach. Lákalo ho to však vyššie…
V roku 1963 prešiel konkurzom do NASA a o ďalšie tri roky už bol vo vesmíre v rámci misie Gemini 9. Vzrušujúcejšia však bola jeho druhá misia s Apollom 10 v roku 1969. Išlo vlastne o posledný testovací let pred pristátím na Mesiaci. S astronautom Thomasom Staffordom Cernan otestoval aj let v pristávacom lunárnom module. Zišli s ním na nižšiu obežnú dráhu, ale nepristáli.
„Ľudia v NASA vedeli, čo sme za bláznov, a tak nám do modulu dali málo paliva, aby sme náhodou svojvoľne nepristáli. Palivo by nám stačilo na pristátie, ale už nie na odlet,“ spomínal Cernan s úsmevom. Vždy priznával, že by bol rád v úlohe Neila Armstronga, no uvedomoval si dôležitosť svojej misie, ktorá pomohla úspechu Apolla 11. "Ale aj tak mi v hlave vŕtalo, že sa musím vrátiť.”
Skutočne sa tak stalo v decembri 1972, keď v rámci misie Apollo 17 spolu s Harrisonom Schmittom strávili na Mesiaci rekordných 75 hodín a absolvovali tri vychádzky. Cernan sa tak stal jedenástym a do dnešného dňa posledným človekom, ktorý stál na Mesiaci.
Známy astronaut, ktorý viackrát navštívil aj krajinu svojich predkov, a ktorý mal počas oboch letov Apollo so sebou aj československú vlajku, skonal 16. januára vo veku 82 rokov.
Marián Varga (70)
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Veril v slovenskú hudbu. V to, že má zmysel a budúcnosť a môže podliehať len úprimnej autorskej vízii a oddanosti umeniu, nie módnym trendom. Slovenského skladateľa a inštrumentalistu Mariána Vargu označil jeho blízky priateľ, ďalší významný autor Vladimír Godár, za jedného z najväčších priaznivcov slovenskej hudby a možno jej najväčšieho tvorcu, akého sme v 20. storočí mali. Hudobník, ktorý v januári oslávil okrúhlu sedemdesiatku, o niekoľko mesiacov neskôr, 9. augusta, svojej chorobe podľahol. Veril však aj v to, že dielo, ktoré tu zanechal, bude ďalej žiť. Nie vďaka inštitúciám, ale najmä vďaka ľuďom, ktorí jeho hudbu právom považujú za jeden z pilierov slovenskej kultúry.
Viac v článku Rok, keď zomrel Marián Varga.
Jozef Augusta (70)
Foto: SITA, Tomáš Benedikovič
Český hokejový tréner stál za veľkými úspechmi českého hokeja na prelome tisícročí. V roku 1999 ešte ako asistent Ivana Hlinku získal s národným tímom zlato na majstrovstvách sveta, v ďalších dvoch rokoch doviedol reprezentáciu k zlatému hetriku už ako hlavný tréner. Augusta mal za sebou aj úspešnú hráčsku kariéru. Ako člen československej reprezentácie získal na svetových šampionátoch tri striebra, jeden bronz a striebro získal aj na zimnej olympiáde v roku 1976 v rakúskom Innsbrucku. V sezóne 2005/2006 pôsobil aj na Slovensku, ako tréner hokejistov Slovana Bratislava. Podľahol rakovine pankreasu.
Zygmunt Bauman (91)
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Poľský sociológ známy prácou opisujúcou holokaust, následnú globalizáciu a mohutný nástup konzumného spôsobu života a nových nerovností. Narodil sa v rodine poľských Židov, počas druhej svetovej vojny utiekol s rodinou do ZSSR, v roku 1968 pre silnejúci antisemitizmus emigroval do Izraela, aby sa usadil vo Veľkej Británii. Bol jedným z najvýznamnejších sociológov 20. storočia. Medzi jeho najznámejšie diela patrí spis Modernita a holokaust z roku 1989 alebo Tekutá modernita z roku 2000. Jeho kniha Myslieť sociologicky patrí na mnohých školách k základným učebniciam tejto spoločenskej vedy.
Chuck Berry (90)
Foto: SITA/AP, JESSICA RINALDI
Americký spevák a hudobník bol jedným zo zakladateľov rock’n’rollu. Svoju hudobnú kariéru odštartoval v roku 1955 a prerazil hneď s prvým singlom Maybellene. Počas svojho života nahral devätnásť štúdiových nahrávok, dvadsiata s názvom Chuck vyšla tri mesiace po jeho smrti. Známy je aj skladbami Roll Over Beethoven, Sweet Little Sixteen, Johny B. Goode, My Ding-a-Ling, či Rock And Roll Music. V roku 1986 ho ako jednu z prvých osobností uviedli do rock’n’rollovej siene slávy. Získal tiež cenu Grammy za celoživotné dielo, ešte v roku 1984, či cenu Kennedyho centra v roku 2000.
Květa Fialová (88)
Foto: Jan Handrejch/Právo/Profimedia
Českej herečke priniesla popularitu postava Tornádo Lou vo filme Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964). Narodila sa na Slovensku, no po roku 1938 jej rodinu s českým otcom prinútili nacionalisti odísť do Česka. Po štúdiu na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne vystriedala niekoľko divadiel, medzi nimi aj martinské, v roku 1958 ju angažoval Jan Werich do pražského divadla ABC. Okrem divadla účinkovala aj v televízii a mnohých filmoch ako napríklad Ostře sledované vlaky (1966), Adéla ještě nevečeřela (1977), S tebou mě baví svět (1982), Všichni moji blízcí (1999) alebo Účastníci zájazdu (2006).
Jozef Jankovič (79)
Foto: Marek Velček
Významný slovenský sochár bol už od 60. rokov minulého storočia uznávaným umelcom aj v zahraničí. Ako jediný sochár zo Slovenska má svoje dielo (V šľapajach otcov) v zbierke súčasného umenia E.P.A.D. pod holým nebom v parížskej štvrti La Défense. Reprezentoval Slovensko na Bienále v Benátkach (1970, 1995). Pre Múzeum SNP v Banskej Bystrici vytvoril pamätník Obete varujú. Patril k zakladateľom počítačovej grafiky na Slovensku, v čase, keď nemohol tvoriť monumentálne plastiky, sa venoval tvorbe šperku, asambláží a grafických cyklov. Pôsobil aj ako rektor VŠVU. Získal viacero domácich aj zahraničných cien.
Helmut Kohl (87)
Foto: SITA/AP, TOBIAS SCHWARZ
Bývalý nemecký kancelár patril k najvýraznejším osobnostiam z generácie štátnikov, ktorí sú spätí s pádom železnej opony, so zjednotením Nemecka po páde Berlínskeho múru, s koncom studenej vojny a rozšírením a silnejšou integráciou Európskej únie. V rokoch 1982 až 1990 bol kancelárom západného Nemecka, až do roku 1998 aj kancelárom zjednoteného Nemecka. V novom tisícročí sa jeho meno spájalo s netransparentným financovaním strany kresťanských demokratov, pre škandál prišiel aj o post čestného predsedu strany. V celej histórii Nemecka bol ale dlhšie pri moci iba jeho zjednotiteľ Otto von Bismarck.
Roger Moore (89)
Foto: SITA/AP
Anglický herec sa preslávil najmä ako tretí predstaviteľ postavy tajného agenta Jamesa Bonda v populárnej filmovej sérii. Moore si v rokoch 1973 až 1985 zahral v celkovo siedmich bondovkách vrátane snímok Žiť a nechať zomrieť (1973) a Špión, ktorý ma miloval (1977). Bol predstaviteľom Bonda, ktorý mal viac zmysel pre humor, než pre akciu. Kacírske hlasy dokonca (v dobrom) hovorili, že Bonda skôr parodoval, než hral. Populárny sa však stal už vďaka seriálom Svätý (1962 – 1969), či dobrodružnej sérii Ivanhoe (1958 – 1959), či Maverick (1960 – 1961). Venoval sa aj humanitárnej činnosti pre UNICEF.
Simone Veilová (89)
Foto: SITA, Michael Sawyer
Francúzska politička a bojovníčka za práva žien bola aj prvou ženou na čele Európskeho parlamentu (v rokoch 1979 až 1982). Počas druhej svetovej vojny prežila nacistický tábor Auschwitz, kam ju deportovali ako šesťročnú. Zahynuli tam však jej rodičia a brat. Táto skúsenosť ju viedla k presvedčeniu o potrebe zjednotenia Európy. Známa bola aj "zákonom Veilová”. Ako ministerka zdravotníctva v roku 1975 presadila zákon umožňujúci umelé prerušenie tehotenstva bez hrozby trestného stíhania. Bola morálnou autoritou a jednou z najpopulárnejších francúzskych političiek, ktorú rešpektovali obe strany politického spektra.
Milan Adamčiak (70)
Slovenský konceptuálny umelec, vizuálny básnik, muzikológ a hudobník bol priekopníkom intermediálneho umenia na Slovensku. V roku 1990 založil Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu a pod jej hlavičkou organizoval aj hudobný festival.
Gregg Allman (69)
Americký rockový hudobník sa preslávil ako spevák a klávesista skupiny The Allman Brothers Band. V roku 1995 ich uviedli do rock’n’rollovej siene slávy. V rokoch 1975 až 1979 mal Greg Allman za manželku americkú speváčku Cher.
Vladimír Balco (68)
Slovenský režisér, scenárista a pedagóg Vlado Balco bol známy napríklad úspešnou drámou Rivers of Babylon (1998). Od roku 1998 bol pedagógom a od roku 2002 aj vedúcim Ateliéru dokumentárnej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.
Robo Beňo (54)
Bývalý slovenský moderátor a politik. Známy bol najmä ako moderátor relácií Sito a Sedem s. r. o. Ako politik bol členom strany Priama demokracia a kandidoval aj za primátora Modry. V minulosti sa venoval aj herectvu. Zomrel po infarkte.
Vladimír Brabec (83)
Český herec bol známy ako predstaviteľ seriálového majora Zemana. Hral však aj v snímkach Velké dobrodružství (1952), Svatby pana Voka (1970) či Z pekla šťastie (1999). Pre problémy so srdcom sa v posledných rokoch viac venoval dabingu.
Charles Bradley (68)
Americký r’n’b, funkový a soulový spevák sa na hudobnej scéne pohyboval od 60. rokov, debutový a úspešný album No Time for Dreaming vydal však až v roku 2011. Hlasom pripomínal legendárneho Jamesa Browna. Skonal na rakovinu.
Zbigniew Brzezinski (89)
Americký politológ poľského pôvodu bol v minulosti národnobezpečnostným poradcom prezidenta USA Jimmyho Cartera. Počas svojej kariéry prispel k odstráneniu ekonomických bariér medzi ZSSR, Čínou a Západom a k zblíženiu Egypta a Izraela.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Chris Cornell (52)
Americký spevák a hudobník sa preslávil ako gitarista skupiny Soundgarden, jednej z najznámejších predstaviteľov štýlu grunge. Skupina sa zaskvela nahrávkou Superunknown a hitom Black Hole Sun. Pôsobil aj vo formácii Audioslave. Spáchal samovraždu.
Fats Domino (89)
Americký klavirista a spevák je spoluautorom hitu The Fat Man, ktorý sa dnes považuje za jednu z prvých rock’n’rollových nahrávok. V roku 1986 ho uviedli do rock’n’rollovej siene slávy, medzi jeho skladby patrí aj Ain’t That a Shame či Blueberry Hill.
Ján Domin (72)
Muž, ktorý významne ovplyvnil smerovanie slovenského poľnohospodárstva v posledných 40 rokoch. Bol zakladateľom najmodernejšieho vinohradníckeho a vinárskeho družstva v bývalom Československu, položil základy ekologického poľnohospodárstva a vinárstva. Tesne pred smrťou dopísal pozoruhodnú knihu Hrozno a víno ekologicky. Knihu o víne a dobrom spôsobe života.
Anton Frolo (82)
Bývalý slovenský majster sveta v hádzanej bol v roku 2001 vyhlásený za najlepšieho hádzanára Slovenska 20. storočia. Ako reprezentant Československa sa v roku 1967 stal majstrom sveta, v zbierke mal aj dve striebra a jeden bronz.
Foto: SND
Zdena Gruberová (83)
Slovenská herečka bola dlhoročnou členkou Činohry Slovenského národného divadla. Od septembra 1954 do roku 1998 tam stvárnila deväť desiatok postáv – tragické, dramatické aj komické. Počas piatich desaťročí hrala aj v desiatkach filmov.
Hugh Hefner (91)
Americký podnikateľ, aktivista a filantrop bol zakladateľom časopisu Playboy. Prvé číslo vydal v roku 1953, s herečkou Marilyn Monroe na titulke. Vrchol popularity časopis zažíval v 70. rokoch, keď sa predával v sedemmiliónovom náklade.
Roman Herzog (82)
Nemecký politik bol prvým prezidentom znovuzjednoteného Nemecka. Predtým pôsobil ako predseda Spolkového ústavného súdu v Karlsruhe. Uznanie si získal aj ospravedlnením sa Poľsku za zločiny fašistov počas druhej svetovej vojny.
Fero Hora (69)
Slovenský hudobný publicista a moderátor bol známy ako „prvý slovenský dídžej“. Sedemdesiate roky strávil ako hudobný redaktor v rozhlase, no pre „šírenie západnej kultúry“ musel v roku 1981 odísť. Po roku 1989 opäť uvádzal hudobné relácie.
Al Jarreau (76)
Američan bol považovaný za jedného z najväčších džezových vokalistov všetkých čias. Koncertoval takmer nepretržite posledných 50 rokov, pieseň Moonlightning spieval ešte aj zdravotnej sestre na smrteľnej posteli. Získal i sedem cien Grammy.
Jevgenij Jevtušenko (84)
Ruský básnik, spisovateľ a filmár v časoch najväčšej slávy recitoval svoje verše pred vypredanými štadiónmi. Jeho diela boli preložené do sedemdesiatich jazykov. Ako jediný člen Zväzu sovietskych spisovateľov v roku 1968 odsúdil inváziu do ČSSR.
Juraj Lehotský (77)
Starší brat hudobníka Janka Lehotského prehral boj s ťažkou chorobou. Od roku 1970 pôsobil ako sólista v Tanečnom orchestri Československého rozhlasu v Bratislave. Popri tom sa zúčastňoval na nahrávkach rôznych interpretov a hosťoval vo viacerých orchestroch, aj v Orchestre Gustava Broma. Jeho tvorbu charakterizujú sólové LP platne Strieborná trúbka (1975), Kúsok Slnka (1980) aj album Balíček tónov.
Jerry Lewis (91)
Americký herec, režisér, producent a scenárista bol najmä legendárnym komikom. Preslávil sa vystupovaním v nočných podnikoch s Deanom Martinom, v 40. a 50. rokoch sa stali najznámejšou komickou dvojicou v USA. Prezývali ho „Kráľ humoru“.
Pavol Mauréry (82)
Dlhoročný popredný sólista Opery SND. Pôsobil v Československom rozhlase, Slovenskej filharmónii ako člen Slovenského filharmonického zboru, bol sólistom Vojenského umeleckého súboru, členom spevohry Novej scény, sólistom opery Štátneho divadla v Košiciach, sólistom v Mestskom divadle v nemeckom Erfurte a od roku 1978 do roku 1999 sólistom Opery SND.
Jozef Nodžák (71)
Slovenský moderátor a zabávač bol známy ako Majster N, excentrický moderátor detskej relácie Crn crn. Dlhé roky pôsobil v Slovenskej televízii, predtým pracoval aj ako šéfredaktor vysielania pre deti a mládež v Československej televízii.
Foto: Profimedia Robo Homola
Manuel Noriega (83)
Bývalý panamský diktátor bol v krajine pri moci v rokoch 1983 – 1989. Najskôr spojenec Washingtonu, neskôr vojenskou intervenciou USA zhodený. Za pašovanie drog, pranie špinavých peňazí a ďalšie delikty strávil zvyšok života vo väzniciach.
Jana Novotná (49)
Česká tenistka v roku 1998 zvíťazila na wimbledonskej tráve. V kariére ovládla 24 turnajov na hlavnom ženskom okruhu vo dvojhre a 76 vo štvorhre, z toho 12 grandslamových. Triumfovala aj v Pohári federácie v roku 1988. Zomrela na rakovinu.
Foto: SITA/AP, JIM GRAHAM
Vladimír Petrík (88)
Slovenský literárny historik a kritik bol dlhoročným pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV. Celý svoj život spojil so skúmaním slovenskej literatúry 20. storočia, venoval sa tvorbe medzivojnových autorov, zvlášť dielu L. Nádašiho-Jégého.
Tom Petty (66)
Americký hudobník a spevák pôsobil na hudobnej scéne od roku 1976 so zoskupením Tom Petty and the Heartbrakers. Bol tiež členom superskupiny The Traveling Wilburys s Bobom Dylanom či Georgeom Harrisonom. Zomrel na infarkt.
Jean Rochefort (87)
Francúzsky herec bol známy z filmovej série o markíze Angelike či z komédií Veľký blondín s čiernou topánkou a Návrat veľkého blondína. Predstavil sa však celkovo v takmer 150 snímkach, je aj trojnásobným držiteľom filmového ocenenia César.
David Rockefeller (101)
Americký miliardár a filantrop bol posledným zo svojej generácie tejto vplyvnej podnikateľskej a bankárskej rodiny. Jeho osobný majetok dosahoval výšku 3,1 miliardy dolárov. V roku 1998 získal Prezidentskú medailu slobody za dobročinnú činnosť.
Sam Shepard (73)
Americký dramatik bol aj hercom, režisérom, spisovateľom a hudobníkom. Podľa viacerých divadelných kritikov bol najvýznamnejším súčasným americkým dramatikom. Napísal 44 hier, za Pochované dieťa (1979) získal Pulitzerovu cenu.
Liou Siao-po (61)
Čínsky disident a laureát Nobelovej ceny za mier. Najznámejší čínsky politický väzeň obhajoval ľudské práva. V roku 2009 mu súd vymeral 11-ročné väzenie. Zomrel na zlyhanie orgánov, Čína odmietla jeho prevoz do zahraničnej nemocnice.
Jan Tříska (80)
Českého herca si diváci pamätajú aj ako učiteľa Igora Hnízda z filmu Obecná škola. Po podpise Charty 77 emigroval do USA, kde pokračoval v kariére. Po prevrate získal aj českú divadelnú Cenu Alfréda Radoka či slovenskú filmovú Slnko v sieti.
Foto: SITA/AP, Michal Burza
Miroslav Vlk (84)
Český kardinál je nositeľom viacerých ocenení, v roku 2002 mu prezident Václav Havel prepožičal Rad T. G. Masaryka. Za minulého režimu mal zakázané kázať, pracoval ako archivár. V roku 1994 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála.
Paolo Villaggio (84)
Taliansky scenárista a herec sa preslávil najmä ako filmový účtovník Ugo Fantozzi. Zahral si aj vo filme La voce della luna režiséra Federica Felliniho či v sérii Bláznivá komédia. V roku 1992 mu v Benátkach udelili Zlatého leva za celoživotné úspechy.
Robert James Waller (77)
Americký spisovateľ sa preslávil bestsellerovým románom Madisonské mosty, ktorý údajne napísal za 11 dní. Spracovali ho aj do filmu s Meryl Streepovou a Clintom Eastwoodom v hlavných úlohách, ako aj do muzikálu na Broadwayi.
Malcolm Young (64)
Austrálsky gitarista a spoluzakladateľ skupiny AC/DC. Skupinu založil v roku 1973 s bratom Angusom, predali viac ako 200-miliónov nahrávok, v roku 2003 ich uviedli do rock’n’rollovej siene slávy. Malcolm Young v posledných rokoch trpel demenciou.